Neurochirurg s 33-ročnou praxou: Slabé nohy predpovedajú úpadok myslenia a rýchlejšie starnutie mozgu

Keď sa ľudia pýtajú, čo môžu urobiť pre ostrejšiu pamäť vo vyššom veku, často očakávajú rady o zázračných doplnkoch. Neurochirurg Dr. Prashant Katakol však hovorí, že tvoje budúce myslenie nestojí na špeciálnych doplnkoch, ale na nohách.

„Vaše nohy sú pre starnúci mozog dôležitejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje,“ zdôrazňuje Dr. Katakol. Podľa neho deň presedený za stolom neoslabuje iba chrbticu, ale aj centrá pamäti a pozornosti.

Silné nohy pre zdravší mozog

Dr. Katakol v jednom zo svojich videí vysvetľuje výsledky dlhodobej štúdie, ktorá sledovala viac než tristo ženských dvojčiat počas približne desiatich rokov. Vedci na začiatku merali silu a výkon dolných končatín a potom porovnávali, ako sa o desať rokov líšila ich pamäť, rýchlosť spracovania informácií a štruktúra mozgu.

Výskumníci zohľadnili množstvo faktorov: vzdelanie, životný štýl, srdcovocievne ochorenia, metabolické parametre, fajčenie či alkohol. Na konci štúdie sa ukázalo, že ženy so silnejšími nohami si o desať rokov udržali lepšiu kognitívnu výkonnosť.

„Snímky mozgu odhalili, že majú aj viac sivej hmoty, tkaniva zodpovedného za učenie a rozhodovanie. Rovnaké gény, rovnaké prostredie, ale rôzne výsledky mozgu podľa toho, akú silu mali ich nohy,“ vysvetľuje Dr. Katakol.

Nohy nám neslúžia len tým, že nás nesú z miesta na miesto. Pri každom predklone, drepe, výstupe po schodoch či svižnej chôdzi pumpujú krv smerom k srdcu a mozgu, čím zvyšujú prekrvenie a tým aj dodávku kyslíka a živín.

Aktívne svaly zároveň produkujú myokíny a neurotrofné faktory. Jedným z najdôležitejších je BDNF, teda mozgový neurotrofický faktor, ktorý podporuje prežitie neurónov a tvorbu nových spojení v oblastiach zodpovedných za pamäť a učenie. Viaceré štúdie ukazujú, že ľudia so silnejšími svalmi majú nižšie riziko demencie a lepšie výsledky v kognitívnych testoch.

Výskumy, ktoré sledujú rýchlosť chôdze, stabilitu postoja a silu dolných končatín u starších ľudí, nachádzajú podobný vzorec. Pomalšie tempo chôdze a slabšie dolné končatiny často predchádzajú zhoršeniu pamäti o niekoľko rokov.

Nikdy nie je neskoro začať

Pracovný deň v mnohých prípadoch vyzerá takto: ráno sedenie pri raňajkách, potom presun autom alebo verejnou dopravou, nasleduje niekoľko hodín za počítačom, krátky obed, a potom opäť počítač. Nohy v takomto režime prakticky „spia“.

Dr. Katakol otvorene hovorí, že sedavý spôsob života oslabuje mozog dávno predtým, než sa objavia prvé výrazné problémy s pamäťou. Pohyb je totiž základná potreba nervového systému. Nejde o extrémne tréningy, ale o pravidelné zapájanie nôh počas celého dňa.

„Ak trávite pracovný deň prevažne sedením, každých tridsať až štyridsať minút sa postavte. Prejdite sa, urobte niekoľko vstávaní zo stoličky a potom sa vráťte k práci,“ hovorí Dr. Katakol. „Choďte po schodoch, ak je to možné. Aktivujete a posilníte svaly nôh, ktoré posielajú do mozgu ochranné signály a tým udržiavajú jeho ostrosť aj vo vyššom veku,“ dodáva.

Nie každému vyhovuje rovnaká forma pohybu, ale výskumy ponúkajú praktickú orientáciu. Programy, ktoré priniesli zmeny v mozgu, často pracovali s približne 150 minútami aeróbneho pohybu týždenne v strednej intenzite, doplnenými dvomi až tromi tréningami zameranými na silu. To v praxi znamená napríklad 30 minút svižnej chôdze päť dní v týždni a krátky silový tréning nôh doma alebo v posilňovni niekoľkokrát do týždňa.

Mozog sa dokáže prispôsobovať celý život. Štúdie o silovom tréningu u starších žien ukazujú, že aj po sedemdesiatke je reálny priestor na zlepšenie svalovej sily a kognitívnych funkcií.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking