Neurológ prezrádza jednu vec, ktorá udrží mozog mladým aj v 90-ke. Nemá nič spoločné s cvičením ani diétou

Najbystrejší osemdesiatnici či deväťdesiatnici často vedú úplne obyčajný život. Niektorí si strážia jedálniček a športujú, iní si pochutnajú na torte, doprajú si pohár vína a život berú s ľahkosťou, akú by im mladší mohli len závidieť.

Neurológ Dr. Baibing Chen, ktorého ľudia na internete poznajú ako Dr. Binga, si však pri týchto výnimočných ľuďoch všimol jednu spoločnú vec, ktorá nesúvisí s kalóriami ani kondičkou, no napriek tomu výrazne ovplyvňuje tempo starnutia mozgu.

Tajomstvo vitality

Niekto v deväťdesiatke slabne a upadá, iný akoby popieral zákonitosti starnutia. Ako je to možné? Dr. Chen má na to jasnú odpoveď. „Aj keď cvičenie a kvalitná strava zohrávajú dôležitú úlohu, spája ich najmä to, že zostávajú spoločenskí,“ cituje portál Express. „Silné a zmysluplné vzťahy a hlboké zapojenie do života komunity patria medzi najvýraznejšie črty ich každodennosti,“ hovorí Dr. Chen.

Slová neurológa potvrdzujú aj výskumy. Títo ľudia sa od rovesníkov nelíšia iba pamäťou, ale aj štruktúrou mozgu. Výskumníci z amerického Národného inštitútu pre starnutie zistili, že majú výrazne hrubšiu prednú časť mozgovej kôry, ktorá úzko súvisí s emóciami, pozornosťou a sociálnymi väzbami.

Dr. Chen prirovnáva sociálny kontakt k špičkovému tréningu pre nervovú sústavu. „Každé spojenie s iným človekom aktivuje mozgové centrá pre pamäť, empatiu, pozornosť a jazyk,“ vysvetľuje. „Keď udržiavate hlboké vzťahy v komunite, znižujete hladiny stresových hormónov, ako je kortizol, zvyšujete ochranné chemické látky v mozgu, napríklad oxytocín a dopamín, a pravdepodobne tým chránite aj samotnú štruktúru mozgu,“ hovorí Dr. Chen.

Ak chceš, aby tvoj mozog zostal výkonný aj vo vysokom veku, nespoliehaj sa len na krížovky či sudoku. „Zavolaj svojim priateľom, pridaj sa do skupiny, rozprávaj sa, smej sa a zostaň v kontakte, pretože to je jeden z najsilnejších spôsobov, ako zostať bystrým aj s pribúdajúcim vekom,“ zdôrazňuje Dr. Chen.

Rovnako nebezpečná ako fajčenie

Opačná strana mince vyzerá znepokojivo. Alzheimer‘s Society vo Veľkej Británii poukazuje na to, že sociálna izolácia zvyšuje riziko rozvoja demencie približne o 60 %.

Vedci zároveň upozorňujú, že vzťah medzi demenciou a izoláciou sa vyvíja oboma smermi. Demencia môže narušiť sebavedomie, prispieť k úzkosti, k pocitu hanby či strachu z omylov, čo postupne vedie k obmedzovaniu kontaktov.

Človek sa stiahne, prestane vyhľadávať spoločnosť a svoju zraniteľnosť skrýva za mlčaním. Izolácia potom pôsobí ako urýchľovač už prebiehajúcich zmien v mozgu. Vedecké práce ukazujú, že dokáže zhoršiť priebeh neurodegeneratívnych ochorení a výrazne skrátiť obdobie relatívnej samostatnosti.

Metaanalýzy a rozsiahle populačné štúdie prinášajú ešte širší pohľad. Výskum so státisícmi účastníkov potvrdzuje, že osamelosť a sociálna izolácia neohrozujú iba pamäť či orientáciu. Zvyšujú aj riziko celkovej úmrtnosti u starších ľudí, a to v miere porovnateľnej s fajčením či chronickým sedavým spôsobom života.

Osamelosť totiž nie je len pocit. Ide o merateľný biologický stresor. Štúdia publikovaná v Psychoneuroendocrinology, ako aj výskumy publikované v iných odborných časopisoch ukazujú, že osamelí ľudia majú pri zaťažení vyššiu zápalovú odpoveď, zmenené neuroendokrinné reakcie a dlhodobo zvýšenú hladinu zápalových markerov v krvi, čo sa spája s vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, depresie aj kognitívneho úpadku.

Z pohľadu mozgu sa teda oplatí myslieť na sociálny kontakt rovnako zodpovedne ako na krvný tlak či hladinu cukru. Každý telefonát, spoločná prechádzka alebo stretnutie pri káve predstavuje malú investíciu do kognitívneho zdravia.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking