„Neurologický radar“ na chorobu: Tvoj mozog ju dokáže rozpoznať skôr, než ju zaznamenáš zrakom či sluchom

Zbadáš človeka s kašľom v autobuse. Možno len periférne zaregistruješ jeho poblednutú tvár alebo unavený pohľad. Nepovedal ani slovo, ani sa ti neprihovoril. A predsa – tvoje telo sa akoby potichu zachveje a niečo v tebe sa prebudí. Možno si to ani neuvedomíš, no tvoj mozog áno. Začneš dýchať plytkejšie, trošku sa odtiahneš, alebo si podvedome siahneš po šále, aby si si zakryl tvár. 

Nový výskum publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Nature prináša fascinujúce zistenie: náš mozog rozpoznáva prítomnosť choroby v okolí ešte skôr, ako si to uvedomíme vedome. Teda ešte predtým, než by sme vedeli popísať dôvod, prečo sa necítime komfortne. Nepomenujeme to ako strach, nepríjemný pocit či obozretnosť, lebo telo už koná dávno predtým, než sa zapoja naše vedomé myšlienky.

Nie je to intuícia, nie je to nadprirodzené tušenie. Ide o veľmi konkrétnu a fyzicky merateľnú neurologickú reakciu, ktorá spúšťa reťazec obranných mechanizmov. Mozog vyhodnotí potenciálnu hrozbu a dá signál imunitnému systému, aby sa pripravil. Telo sa tak dostáva do pohotovostného režimu ešte predtým, než sa infekcia vôbec pokúsi napadnúť naše bunky.

Mozog to vie skôr než zrak a sluch

Vedci skúmali, ako mozog reaguje na chorobné prejavy iných ľudí – napríklad kašeľ, kýchanie či bledú pokožku. Zistili, že niektoré oblasti mozgu, najmä hypotalamus, reagujú na vizuálne a sluchové stopy spojené s chorobou rýchlejšie, než ich dokážeme vedome spracovať. To znamená, že mozog „vyhodnotí hrozbu“ ešte skôr, než si uvedomíme, že niekto v našej blízkosti pôsobí chorľavo.

Táto reakcia nie je len mentálna. Okamžite sa spúšťa biologický reťazec, ktorý pripraví imunitný systém na možnú infekciu. Výskumníci to nazvali „neurologický radar na patogény“.

Stačí jediná plechovka a riziko cukrovky stúpne o takmer 40 %. Týmto nápojom sa radšej vyhni (ŠTÚDIA)

Mikroskopické zbrane: imunitné bunky mozgu

Zaujímavosťou je, že v mozgu sa v takýchto prípadoch aktivujú špecifické mikroglie – imunitné bunky centrálneho nervového systému. Vedci prirovnávajú túto reakciu k automatickému režimu sebaobrany, pri ktorom sa mikroglie aktivujú podobne ako samopal. Ich cieľom je ochrániť mozog pred potenciálnym útokom vírusov či baktérií.

Tieto bunky udržiavajú nervové tkanivo čisté, odstraňujú poškodené neuróny a zároveň hrajú úlohu v koordinácii s imunitným systémom v tele. Doteraz sa predpokladalo, že mikroglie reagujú až po reálnom napadnutí mozgu, no nové zistenia ukazujú, že začínajú konať už v predstihu, len na základe signálov z prostredia.

zdroj: Archív Canva

Šiesty zmysel fungoval už v praveku

Tento druh rýchlej reakcie má zrejme hlboký evolučný pôvod, ktorý siaha až k našim predkom žijúcim v komunitách či kmeňoch. V čase, keď neexistovali antibiotiká, dezinfekcia ani zdravotná starostlivosť, mohla byť jedinou ochranou pred nákazou včasná identifikácia chorého jedinca a okamžité dištancovanie sa od neho.

Ľudia, ktorým sa podarilo vyvinúť schopnosť intuitívne vycítiť potenciálne nebezpečenstvo infekcie, mali väčšiu šancu prežiť a odovzdať túto schopnosť ďalším generáciám. Zvládli to napríklad na základe zápachu, bledosti pokožky, letargie či zmeneného hlasu.

Mozog sa v priebehu tisícročí vycvičil na rýchle triedenie vizuálnych a zvukových podnetov, ktoré by mohli súvisieť s ochorením. Aj keď dnes žijeme v relatívne hygienickom prostredí a vieme sa chrániť očkovaním či liekmi, mozgové štruktúry stále reagujú podľa starého „programu prežitia“.

Spúšťajú v tele signály ešte skôr, ako stihneme vedome vyhodnotiť, čo sa vlastne deje. Moderná veda tak potvrdzuje, že v našom vnútri existuje akýsi tichý „skener hrozieb“, ktorý bez nášho vedomia pripraví imunitný systém na obranu – skôr, než sa choroba vôbec priblíži.

Tento podvedomý mechanizmus je dôkazom, že ľudské telo a mozog neustále spolupracujú – nielen v reakcii, ale aj v prevencii. To, čo dnes nazývame „šiestym zmyslom“ pre chorobu, je v skutočnosti výsledkom miliónov rokov evolučnej adaptácie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy