Neurovedec prezradil, čo jedáva každý deň. Jeden návyk mu pomáha robiť lepšie rozhodnutia, tvrdí

Večer stojíš pred chladničkou a nevieš, čo si dať? Nie si v tom sám. Neurovedec Shawn Watson pre portál AOL povedal, že za tým nemusí byť len hlad alebo lenivosť. Po celom dni plnom rozhodnutí môže byť mozog jednoducho unavený.

Watson preto svoj jedálniček príliš nekomplikuje a niektoré rozhodnutia robí ešte skôr, ako ich bude musieť riešiť. Ráno presne vie, čo bude raňajkovať. Obed má pomerne jednoduchý a večeru sa snaží naplánovať vopred.

Watson sa zameriava na rozhodovanie a fungovanie mozgu. Jedlo využíva aj ako spôsob, ako si počas dňa zjednodušiť život a neplytvať energiou na množstvo nepodstatných volieb.

Ráno žiadne veľké vymýšľanie

Watson si na raňajky dáva viaczrnné Cheerios, ľanové semienka a jogurt. Možno to neznie ako raňajky, ktoré by si človek spájal s vedcom, nie to ešte s neurovedcom. Práve jednoduchosť je však súčasťou jeho prístupu.

Ak vie už večer alebo ráno, čo bude jesť, tak nemusí ďalšie rozhodnutie riešiť neskôr. Nemusí premýšľať, čo si kúpiť, čo z toho potom pripraviť ani po čom siahnuť.

Jedna časť dňa je vyriešená. A počas dňa pribúdajú desiatky.

Skôr menší obed

Ani obed u Watsona nie je komplikovaný. Základom je zelenina, ryža a menšia porcia bielkovín. Ťažkým jedlám sa skôr vyhýba, pretože podľa vlastnej skúsenosti môže prísť po prejedení popoludňajší útlm a horšia koncentrácia na prácu.

Práve popoludnie je pritom čas, keď sa môže prejaviť únava z celého dňa.

Človek už má za sebou prácu, telefonáty, e-maily a musel spraviť množstvo malých a na prvý pohľad nepodstatných rozhodnutí. A jednou z nich by nemala byť otázka, čo budeš jesť.

Práve tu môže mozog začať štrajkovať

Watson upozorňuje na takzvanú únavu z rozhodovania. Podľa Akadémie psychológie robíme počas dňa obrovské množstvo rozhodnutí. Niektoré sú dôležité, iné úplne banálne. Rozhodujeme sa napríklad, čo si oblečieme, na ktorý e-mail odpovieme ako prvý, čo kúpime cestou domov, kedy vybavíme telefonát alebo čo si dáme na obed.

Večer už preto nemusí byť jednoduché robiť ďalšie rozumné voľby. A presne vtedy sa môže stať, že namiesto varenia otvoríš donáškovú aplikáciu.

Nie preto, že by si si celý deň plánoval nezdravú večeru. Už sa ti len nechce riešiť nič navyše.

Najprv sa opýta, či je vôbec hladný

Watson má na podobné situácie jednoduchý trik. Keď ho popoludní alebo večer prepadne „mlsná chvíľka“, tak sa skúsi zastaviť a položiť si otázku, či je skutočne hladný.

Niekedy totiž podľa neho nejde o hlad, ale len o pocit únavy, smädu alebo potrebu na chvíľu zmeniť to, čo práve robí. Aj preto má pri sebe vodu a nespolieha sa na to, že jedlo má byť odpoveďou na každý podobný pocit.

Neznamená to, že by si sladkosti alebo dezerty úplne zakazoval. Práve naopak.

Zmrzlinu si neodopiera

Watsonov režim rozhodne nie je postavený na zákaze všetkého, čo chutí dobre. Občas si dá aj zmrzlinu.

Na jednu vec si však dáva pozor. A to na to, že večer ju nekombinuje s kávou. Kofeín totiž môže negatívne ovplyvniť spánok, ktorý považuje za podstatnú súčasť fungovania mozgu.

Jeho filozofia tak nie je o tom, aby jedol čo najdokonalejšie. Skôr ide o to, aby počas dňa riešil čo najmenej „nepodstatných“ vecí.

Jeden typ nápoja zo svojho režimu vyhodil

Watson zároveň obmedzil umelo sladené nápoje. Dôvodom sú podľa neho výskumy, ktoré našli súvislosť medzi ich konzumáciou a niektorými ukazovateľmi kognitívneho zdravia. Jeden takýto výskum bol publikovaný aj na Harvarde.

Zároveň však nejde o dôkaz, že by tieto nápoje priamo spôsobovali demenciu alebo iné poškodenie mozgu. Ale aj napriek tomu treba brať tento výrok s opatrnosťou.

To, že sú umelé sladidlá nezdravé, sa dávno vie. Ale s istotou nemôžeme povedať, že nám dokážu „rozložiť“ mozog. Watson sa jednoducho rozhodol, že keď z potenciálneho rizika nemá žiadny veľký úžitok, tak ho radšej zo svojho jedálnička vyradí.

Večeru rieši ešte vtedy, keď je plný energie

Najzaujímavejšia časť jeho teórie však paradoxne nesúvisí s konkrétnou potravinou. Watson odporúča, aby si sa o večeri rozhodol deň vopred. Nie o siedmej večer, keď človek príde unavený z práce, ale ešte v čase, keď má dostatok energie a dokáže rozmýšľať bez problémov.

Rozdiel môže byť podľa neho veľký. Ráno si človek povie, že večer si pripraví ryžu so zeleninou a mäsom. Večer už tak nemusí nič riešiť. Vie, čo bude jesť, suroviny má pripravené a jednoducho pokračuje podľa plánu.

Ak nič naplánované nemá, tak zrazu má pred sebou niekoľko možností. A presne takéto malé rozhodnutia sa počas dňa postupne kopia.

Watsonov režim preto nie je návodom, ktorý musí fungovať každému. Oveľa zaujímavejšia je myšlienka, ktorá za ním stojí. Niektoré rozhodnutia nemusíme robiť práve vtedy, keď ich potrebujeme. Môžeme ich urobiť vopred.