Neurovedec spája túto vlastnosť s genialitou: Tajomstvo úspechu Billa Gatesa je v niečom, čo väčšina z nás potláča

Niektorí ľudia pôsobia, akoby mali prístup k tajnému zdroju energie a nápadov. Nachádzajú riešenia, ktoré ostatným unikajú, dokážu sa sústrediť, keď svet okolo nich zlyháva, a ich kreativita akoby nepoznala hranice.

Neurovedci si už dlho kládli otázku, čo majú takíto vysoko inteligentní ľudia spoločné. Až v posledných rokoch sa podarilo túto záhadu rozlúsknuť. Výskumy mozgu odhalili vzorec, ktorý sa opakuje u najinteligentnejších a najtvorivejších osobností sveta.

Prekvapivo nejde o žiadnu sofistikovanú techniku, ani o genetickú výhodu. Ide o niečo, čo má k dispozícii každý z nás – no väčšina to cielene potláča. A práve v tom môže byť najväčšia chyba.

Keď sa mozog fláka, pracuje najviac

Neurovedec Joseph Jebelli v knihe The Brain at Rest prináša výskum, ktorý ukazuje, že samota nie je niečo, čomu by sme sa mali vyhýbať. Práve naopak – môže byť našou najväčšou silou. O vzácnej vlastnosti informuje CNBC.

Keď si doprajeme čas pre seba, bez rušivých vplyvov, aktivuje sa takzvaná default sieť mozgu (default mode network). Ide o systém, ktorý sa spúšťa v momentoch nečinnosti – keď len tak sedíme, snívame s otvorenými očami alebo sa prechádzame bez cieľa. Práve vtedy si mozog triedi informácie, vytvára nové spojenia, posilňuje pamäť a vynárajú sa najkreatívnejšie nápady.

Často práve v samote a tichu nachádzame riešenia, ktoré sa nám za stolom v práci vôbec neukázali. Písanie, maľovanie, hra na hudobný nástroj, meditácia, modlitba či obyčajné hrabanie sa v záhrade – všetky tieto činnosti sú najúčinnejšie, keď ich robíme osamote.

A nie je to len domnienka. Viaceré štúdie ukazujú, že ak sa chceme učiť rýchlejšie, tvoriť lepšie a riešiť zložitejšie úlohy, mozog potrebuje práve chvíle, keď sa zdá, že „nič nerobíme“. Nie sú to premrhané minúty, ale tie najproduktívnejšie – len ich produktivita sa neukazuje okamžite.

zdroj: Unsplash/Kinga Howard

Najväčšie mozgy histórie boli samotári

Nie je náhoda, že mnohí geniálni ľudia si samotu vyhľadávali zámerne. Vnímali ju ako nevyhnutnú súčasť svojej tvorivej práce aj duševnej hygieny. Bill Gates si napríklad dvakrát ročne doprial tzv. Think Week – týždeň úplného stíšenia, ktorý trávil v chate pri jazere, len s kopou kníh a poznámok, ďaleko od ruchu kancelárií, rodiny či digitálnych vyrušení. Vytvoril si priestor na hlboké premýšľanie, nápady a stratégiu. Práve počas jedného z týchto týždňov sa podľa Medium zrodila myšlienka na prehliadač Internet Explorer.

Leonardo da Vinci bol zase známy svojou trpezlivou, kontemplatívnou povahou. Hodiny stával pred obrazom Posledná večera, mlčky pozoroval každý detail, rozjímal nad kompozíciou, a až potom urobil jeden jediný ťah štetcom. Vedel, že kreativita nevzniká v zhone. V tichu a spomalení nachádzal odpovede, ktoré zmenili svet umenia.

A v neposlednom rade – Isaac Newton. Keď v roku 1665 zatvorili univerzity kvôli morovej epidémii, Newton sa uchýlil na vidiek, kde strávil v samote takmer dva roky. Práve v tomto období, bez rušivých vplyvov akademického prostredia, rozvinul svoje teórie o gravitácii, svetle a pohybe – poznatky, ktoré položili základy modernej fyziky.

Je fascinujúce, že nie najrušnejšie, ale práve najtichšie a najosamelejšie momenty v životoch týchto ľudí viedli k prelomovým objavom, ktoré prepísali svetové učebnice.

Z garáže k tržbám 92,6 miliónov eur: Príbeh bratov, ktorí pretavili frustráciu na úspešný biznis

Prečo by samota mala byť súčasťou každého z nás

Samota nie je slabosť. Je to stav, v ktorom náš mozog – a naše ja – môže konečne vydýchnuť. V kultúre, ktorá neustále oslavuje výkon, multitasking a neustálu dostupnosť, môže byť chvíľa samoty radikálnym aktom starostlivosti o seba. Ak si ju vedome doprajeme, možno práve v tichu a spomalení nájdeme odpovede, ktoré nám hluk sveta nikdy neposkytne.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy