Neurovedkyňa odhalila, prečo väčšina predsavzatí zlyhá. Jednoduchý trik skutočne zmení tvoje návyky

Začiatok roka mnohí považujú za ideálny moment na zmenu. Január sa už roky spája s novoročnými predsavzatiami – viac pohybu, zdravšie stravovanie, menej stresu, lepšia rovnováha medzi prácou a životom. Fitness centrá praskajú vo švíkoch, aplikácie na sledovanie návykov hlásia rekordné sťahovania a sociálne siete zaplavujú ambiciózne plány.

Neurovedkyňa Anne-Laure Le Cunff však upozorňuje, že väčšina týchto predsavzatí zlyhá už po niekoľkých týždňoch. Nie preto, že by ľuďom chýbala disciplína alebo motivácia, ale preto, že si nesprávne nastavujú samotný proces zmeny.

Podľa nej sa pri budovaní návykov často spoliehame na symboliku nového roka a silné emócie, no prehliadame spôsob, akým funguje mozog. Ten uprednostňuje stabilitu, opakovanie a jednoduché rozhodovanie. Keď si na seba naložíme priveľa očakávaní naraz a viažeme ich na jeden konkrétny dátum, vytvárame tlak, ktorý z dlhodobého hľadiska nefunguje. Svoje tvrdenia zanalyzovala v článku pre CNBC.

Prečo predsavzatia nefungujú?

Podľa odborníčky robí väčšina ľudí rovnakú chybu: snaží sa zmeniť správanie naraz a vo veľkom. Mozog však uprednostňuje predvídateľnosť a úsporu energie. Náhle, radikálne zmeny vníma ako hrozbu a prirodzene sa im bráni. Keď si človek povie, že od 1. januára začne cvičiť každý deň alebo úplne zmení jedálniček, vytvára tlak, ktorý mozog rýchlo vyhodnotí ako neudržateľný. Výsledkom býva únava, frustrácia a návrat k starým vzorcom.

Neurovedkyňa zdôrazňuje, že dlhodobé návyky nevznikajú z motivácie, ale zo systému, ktorý minimalizuje rozhodovanie. Mozog si ukladá správanie, ktoré sa často opakuje v rovnakom kontexte. Ak chceš nový návyk, nepotrebuješ silnú vôľu – potrebuješ prostredie, ktoré ťa k nemu prirodzene vedie. Čím menej rozhodnutí musíš urobiť, tým vyššia je šanca, že návyk prežije aj v stresových dňoch.

„Neviem sa zastaviť" - prvý varovný signál k vyhoreniu je nenápadný. Psychologička radí, ako si nastaviť hranice (ROZHOVOR)

Anne-Laure Le Cunff prezradila malý trik, ktorý ti môže skutočne pomôcť pri budovaní nových návykov. Je ním „malý experiment“ – jednoduchý spôsob, ako vyskúšať novú činnosť bez stresu alebo prehnaných očakávaní.

Malý experiment funguje podľa veľmi jasnej formulky: „Budem [robiť konkrétnu činnosť] po dobu [určitého času].“ Môže ísť napríklad o krátku prechádzku každý deň alebo písanie 250 slov denne po dobu dvoch týždňov. Podstatné je, aby bol experiment účelný, jednoduchý, pravidelný a sledovateľný, a aby si pri ňom vedel jasne zaznamenávať svoj postup.

Týmto spôsobom si mozog zvykne na nové správanie prirodzene, bez zbytočného tlaku a pocitu zlyhania, a ty ľahšie objavíš návyky, ktoré ti skutočne fungujú.

Začni pomalšie, než si myslíš, že stačí

Jednou z najväčších chýb je nastaviť si cieľ príliš vysoko. Expertka odporúča začať v mierke, ktorá sa zdá až smiešne jednoduchá. Namiesto hodinového tréningu päť minút pohybu. Namiesto kompletnej zmeny stravy jedna konzistentná voľba denne. Mozog si rýchlejšie osvojí návyk, ktorý nevyvoláva odpor ani vyčerpanie. Keď sa správanie stane automatickým, môžeš ho postupne rozširovať.

Podľa neurovedkyne neexistuje ideálny dátum na zmenu správania. Mozog nerozlišuje január od októbra. Rozhoduje frekvencia a konzistentnosť. Ak niečo opakuješ pravidelne, vytváraš nové neurálne spojenia bez ohľadu na kalendár. Spoliehať sa na symboliku nového roka často vedie k odkladaniu – „začnem v pondelok“, „od januára“, „od ďalšieho mesiaca“. Tento prístup znižuje šancu, že vôbec začneš.

zdroj: Unsplash

Identita je silnejšia než predsavzatie

Ďalším kľúčovým bodom je identita. Namiesto výroku „chcem viac športovať“ expertka odporúča pracovať s vetou „som človek, ktorý sa hýbe každý deň“. Keď správanie prepojíš s tým, kým si, mozog ho začne vnímať ako súčasť teba, nie ako dočasnú úlohu. Tento posun znižuje vnútorný odpor a zvyšuje pravdepodobnosť, že sa k správaniu vrátiš aj po výpadku.

Mnohí ľudia považujú podľa PMC jeden vynechaný deň za dôkaz, že zlyhali. Odborník však upozorňuje, že výpadky sú prirodzenou súčasťou budovania návykov. Rozhodujúci nie je dokonalý výkon, ale návrat k správaniu bez sebaobviňovania. Mozog sa učí aj z opakovania po prerušení – nie zo snahy byť bezchybný.

Ak chceš skutočnú zmenu, nepotrebuješ nový rok ani veľké predsavzatie. Potrebuješ malé, opakovateľné kroky, jasný kontext a systém, ktorý pracuje v tvoj prospech. Návyky sa nerodia z tlaku, ale z dôslednosti. A tú môžeš začať budovať dnes – bez ohľadu na dátum v kalendári.

Čítaj viac z kategórie: Inšpirácia