„Neviem sa zastaviť“ – prvý varovný signál k vyhoreniu je nenápadný. Psychologička radí, ako si nastaviť hranice (ROZHOVOR)

Vyhorenie je dnes realitou, s ktorou sa stretáva čoraz viac ľudí. V dobe, keď tlak na výkon a neustála produktivita ovládajú náš každodenný život, je ľahké stratiť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.

V rozhovore s Mgr. Bc. Barbarou Brzákovou Krelovou, odborníčkou na psychológiu a duševné zdravie, sa pozrieme na to, prečo je vyhorenie dnes tak bežné, ako sa dá rozlíšiť medzi zdravým pracovným nasadením a prepracovaním a aké kroky môžeme podniknúť, aby sme ochránili naše duševné zdravie pred týmto neviditeľným nepriateľom.

• Prečo sa naháňame za produktivitou aj na úkor zdravia?
• Ako odlíšiť dobrý pracovný výkon od sklonov k vyhoreniu?
• Z akého dôvodu máme potrebu byť neustále dostupní?
• Prečo sa v našej kultúre glorifikuje fenomén „bolesť aj cez slzy“?

Prečo dnes veľká časť ľudí vníma svoju hodnotu cez pracovný výkon a výsledky?

Aké psychologické mechanizmy spôsobujú, že sa naháňame za produktivitou aj na úkor zdravia?

Najčastejšie ide o internalizovaný tlak – teda hlboké presvedčenie, že moja hodnota = môj výkon. Aktivuje sa aj mechanizmus podmieneného sebaprijatia: prijímam sa len vtedy, keď podávam výsledky.

Ďalším faktorom je odmeňovací dopamínový systém. Keď niečo dokončíme, cítime krátke zadosťučinenie, ktoré mozog rýchlo chce opäť zažiť. Preto mnohí klienti hovoria: „Trvalo mi dlho, kým som pochopil, že naháňam ďalšie úlohy len kvôli pocitu, že som potrebný.“

Všeobecná lekárka varuje: Zabíja nás častejšie ako rakovina, no aj tak ju väčšina Slovákov ignoruje

Ako sa dá rozlíšiť zdravé pracovné nasadenie od začínajúceho prepracovania či vyhorenia?

Zdravé nasadenie prináša energiu a pocit zmyslu. Pri prepracovaní sa už objavuje únava, podráždenosť, klesajúca motivácia a pocit, že „musím“, nie „chcem“. Keď mi klient povie: „Viem, že ma práca baví, ale už sa neviem zastaviť,“ vnímam to ako prvý varovný signál. Pri vyhorení už človek necíti ani tú pôvodnú radosť – len prázdno.

Mnohí zamestnanci majú pocit, že musia byť neustále dostupní. Čo tento tlak robí s psychikou?

Tento stav udržiava mozog v neustálej pohotovosti. Ak je človek stále „v strehu“, aktivuje sa stresový systém a telo nevie prejsť do regenerácie. V praxi často počúvam: „Aj keď nepracujem, v hlave som stále v práci.“ To je typický znak preťaženia nervovej sústavy, ktoré môže viesť k úzkostiam či nespavosti.

zdroj: Pexels.com

Ako vplýva firemná kultúra na to, či sa ľudia cítia pod tlakom? Dá sa zdravá kultúra vedome budovať?

Firemná kultúra je psychologická klíma. V zdravých tímoch majú ľudia priestor ozvať sa, hovoriť o limite a robiť chyby. V toxických tímoch vládne strach, súťaživosť a nedôvera. Zdravú kultúru možno vedome budovať – najmä cez príklad lídrov, jasné hranice, realistické očakávania a otvorenú komunikáciu.

Prečo sa v našej spoločnosti stále glorifikuje prepracovanie a „makanie cez bolesť“?

Súvisí to s historickými vzorcami „tvrdá práca = dobrý človek“. V modernej dobe sa to premenilo na kult produktivity. Prepracovanie sa často oslavuje ako dôkaz odhodlania, no v skutočnosti ide často o strach z nedostatočnosti.

Aké dôsledky má dlhodobá preťaženosť na mozog, emócie a medziľudské vzťahy?

Dlhodobý stres prehlbuje únavu mozgu, znižuje pamäť a logické uvažovanie. Emócie sa stávajú nestabilnejšími – človek je podráždený alebo emočne otupený. Vo vzťahoch potom dochádza k odcudzeniu. Klienti mi často hovoria, že doma „už nemajú energiu byť milý“ – práve to je dôsledok vyčerpania.

Čo radíte ľuďom, ktorí si nedokážu odpočinúť ani počas choroby alebo voľna?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory