Neznáme hlasy v nás vyvolávajú alarm. Toto sa deje s naším mozgom počas spánku, vedci našli odpoveď

Spánok potrebuje každý z nás a rovnako máme občas dni, kedy sa ho nedokážeme nabažiť. Podľa informácií z portálu Medical Xpress prespíme v priemere jednu tretinu nášho života. Mozog počas spánku údajne triedi tisícky informácií, ktoré zhromaždil v priebehu dňa. Zároveň sa stará o to, aby náš tep a dýchanie zostali na správnej úrovni a triedi a archivuje naše spomienky.

To však nie je všetko, čo mozog počas spánku dokáže. Podľa najnovšej štúdie je aj v hĺbke spánku ostražitý voči nebezpečenstvu.

„Neznáme hlasy by sa vám v noci nemali prihovárať, spúšťajú alarm,“ povedal pre New Scientist kognitívny neurológ z Univerzity v Salzburgu Manuel Schabus, ktorý so svojimi kolegami pozoroval tento mozgový alarm u 17 dobrovoľníkov.

Ktoré hlasy nás počas spánku dokážu vyrušiť?

Experiment vedci uskutočnili vo večerných hodinách, kedy dobrovoľníkov umiestnili do spánkového laboratória, kde sa podrobili polysomnografii. Tým vedci zaznamenali ich mozgové vlny, hladinu kyslíka, frekvenciu srdca aj dýchania a pohyby.

„Účastníkom sme prezentovali zvukové nahrávky ich vlastných mien a dvoch neznámych mien. Tieto mená boli vyslovené buď známym, alebo neznámym hlasom,“ vysvetlil autor štúdie a kognitívny neurovedec Mohamed Ameen na Twitteri.

Účastníci, ktorí boli vystavení hraným neznámym hlasom, vykazovali väčšiu odozvu ako tí, ktorí ich nepočuli. Tieto reakcie zahŕňali krátke záchvaty mozgovej aktivity podobnej prebudeniu, ktoré trvajú len niekoľko sekúnd.

zdroj: Unsplash/@all_who_wander

Portál Science Alert uvádza, že neznáme hlasy spúšťali vzorce mozgových vĺn, nazývané K-komplexy. Predpokladá sa, že K-komplexy zabraňujú prebudeniu v reakcii na neškodné vyrušenia.

„K-komplexy môžu byť kľúčovým mechanizmom, ktorý formuje to, ako spíme, a pomáha mozgu rozhodnúť, či máme zostať spať, alebo sa zobudiť,“ povedal Schabus pre Inside Science.

„Je to celkom inteligentný mechanizmus, ktorý umožňuje filtrovať, čo je relevantné a čo nie, a spustí reťazec procesov uľahčujúcich spracovanie tejto informácie bez toho, aby ste sa museli zobudiť a narušiť spánok,“ dodal.

Tieto hlasy nám nedoprajú kvalitný spánok

Tieto zistenia podľa vedcov naznačujú, že „spiaci mozog extrahuje relevantné zmyslové informácie na ďalšie spracovanie“. Dokazuje to aj jeden z predchádzajúcich výskumom, ktorý naznačil, že zmyslové spracovanie nášho prostredia pokračuje aj v čase, keď sme v bezvedomí, pričom mozog pri tomto spracovaní vstupuje do „strážneho režimu“.

„Naše výsledky predstavujú neznáme hlasy ako relevantnejšie alebo z evolučného hľadiska potenciálne hrozivejšie a následne viac vzrušujúce pre spiaceho človeka ako známe hlasy,“ napísal tím vo svojej práci.

Výskumníci však nevylúčili ani fakt, že táto vzrušivejšia reakcia nie je spôsobená len tým, že nové hlasy vo všeobecnosti viac priťahujú pozornosť, než že by boli konkrétne vnímané ako možná hrozba.

Napriek tomu, zatiaľ čo reakcia na známe hlasy sa po opakovanom vystavení neskôr v spánku nezmenila, reakcia mozgu na neznáme hlasy sa zmenila. To naznačuje, že mozog nové informácie počas spánku nielen spracoval, ale sa z nich aj poučil, pričom sa rozhodol, že neznámy, ale opakovaný hluk nepredstavuje hrozbu, čím otupil budúce reakcie naň.

Tieto zistenia môžu pomôcť vysvetliť, prečo môžeme mať spočiatku problém zaspať v novom prostredí. Podľa vedcov náš mozog potrebuje čas na to, aby si všetky neznáme zvuky utriedil a určil, že sme skutočne v bezpečí a môžeme zostať v relaxačnom „bezvedomí“.