Nezvládnuteľné teplo na 60 % zemského povrchu. Vedci varujú pred zlomom, ktorý zmení planétu

Ak sa globálne otepľovanie zvýši o dva stupne Celzia nad predindustriálnu úroveň, mnohé oblasti sveta sa stanú neobývateľnými. Nové varovanie medzinárodného tímu vedcov, publikované v odbornom časopise Nature Reviews Earth and Environment, opisuje dramatické dôsledky klimatických zmien na ľudské zdravie, píše STVR.

Oblasť o veľkosti Spojených štátov by sa podľa výskumu mohla počas extrémnych horúčav stať miestom, kde ani mladí a zdraví ľudia nedokážu udržať bezpečnú telesnú teplotu. „Pri oteplení čo i len o dva stupne Celzia by sa aj pre mladých a zdravých ľudí stala oblasť s veľkosťou USA neobývateľnou pre teplotný stres,“ vysvetlil fyziológ Josh Foster z King’s College London.

Vedci hovoria o dvoch kritických prahoch – „nezvládnuteľnom“ a „neprežiteľnom“ teple. Prvý znamená, že organizmus už nedokáže znižovať svoju teplotu ani pri ideálnych podmienkach (tieň, vietor, voda). Druhý prah znamená, že vnútorná teplota tela stúpne na 42 °C do šiestich hodín, čo vedie k smrti. Obe situácie môžu byť čoraz častejšie, ak sa teploty budú zvyšovať súčasným tempom.

Starší v najväčšom ohrození, ale riziko rastie pre všetkých

Zatiaľ čo tzv. „nezvládnuteľné teplo“ už dnes v určitých regiónoch zasahuje starších obyvateľov, s rastúcimi teplotami sa podľa vedcov tieto oblasti rozšíria. Už dnes je približne 20 % zemského povrchu nebezpečných pre ľudí nad 60 rokov, informuje Agentúra pre prevenciu katastrof. Pri oteplení o dva stupne by mohlo ísť až o 35 % súše. V týchto podmienkach bude pre starších dospelých nebezpečné aj krátkodobé vystavenie slnku.

Vedci upozorňujú, že kľúčovým problémom nie je len vysoká teplota, ale kombinácia tepla a vlhkosti. Tá výrazne znižuje schopnosť tela ochladiť sa potením. „Bunky a tkanivá vo vašom tele nedokážu prežiť pri teplote okolo 41,5 °C. Dochádza k denaturácii proteínov a zlyhaniu orgánov,“ doplnil Foster. V najhoršom scenári by pri oteplení o 4 °C čelilo nezvládnuteľnému teplu až 60 % zemského povrchu.

Niektoré regióny budú v ohni skôr ako iné

Najohrozenejšie oblasti podľa vedcov zahŕňajú Bangladéš, Pakistan, Saharu a časti západnej Európy. Južná Ázia čelí vysokému riziku vďaka vysokej vlhkosti, zatiaľ čo púštne oblasti trpia extrémnymi suchými horúčavami. „V podmienkach, ktoré predpokladáme pri 2 °C oteplení, by aj pobyt v tieni, s vetrom a hydratáciou mohol spôsobiť smrteľný úpal,“ uviedol klimatológ Tom Matthews, hlavný autor štúdie.

Výskum ukazuje, že pri súčasnej trajektórii otepľovania môžeme hranicu 2 °C dosiahnuť už v polovici až konci tohto storočia. Vtedy sa môže zvýšiť výskyt teplotne nezvládnuteľných oblastí až o 15 %. Vedci preto zdôrazňujú potrebu cielenej adaptácie – od budovania klimaticky odolnej infraštruktúry až po zlepšenie zdravotnej pripravenosti postihnutých komunít.

Tisíce obetí a riziko masovej migrácie

Dôsledky extrémneho tepla už nie sú hypotetické. Od roku 2000 si najhoršie vlny horúčav vyžiadali viac než 260 000 životov. Len v roku 2003 zomrelo počas extrémnych horúčav v Európe viac ako 72 000 ľudí. Ďalších 62 000 obetí si vyžiadalo leto 2022, a v Rusku v roku 2010 zomrelo počas vlny horúčav približne 56 000 ľudí.

S rastúcim počtom dní s extrémnymi teplotami rastie aj riziko migračných pohybov. Ľudia z postihnutých regiónov budú nútení hľadať útočisko v miernejších oblastiach. Niektoré krajiny budú čeliť zvýšenému náporu migrantov, čo môže zaťažiť ich infraštruktúru, zdravotníctvo a hospodárstvo.

„Pre pochopenie skutočných nákladov zlyhania v boji proti klimatickej zmene je dôležité predvídať rozsah týchto extrémov,“ uzatvára Matthews.

Vedci preto vyzývajú nielen na urýchlené klimatické opatrenia, ale aj na adaptáciu – od prístupu k chladným útočiskám až po lepšie zdravotné plánovanie. V boji proti nezvládnuteľnému teplu pôjde podľa nich v budúcnosti doslova o prežitie.

Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko