Nina študuje v Glasgowe: Británia ma sklamala, sú na ostrove, šíreniu vírusu mohli zabrániť, keby konali včas

Nina Husarčíková študuje na známej University of Glasgow. Práve sa nachádza v poslednom ročníku a už len čaká na záverečné skúšky a promócie. Do cesty jej však vstúpila mimoriadna situácia. Koronavírus, ktorý sa šíri celým svetom. V Británii je momentálne známych 22 141 prípadov a ich počet každým dňom rastie. Nina má sestru, ktorá s ňou v Škótsku žije. Tej však pred dvoma týždňami zrušili skúšky a tak odišla na Slovensko.

• Ako vníma Nina slovenské opatrenia namierené proti šíreniu koronovírusu
• Ako reagovali talianski a čínski študenti na devastačnú situáciu v domácich krajinách
• Či sa Briti chránia a ako reagujú na správanie Borisa Johnsona
• Ako vyzerá bežný deň Niny v dobrovoľnej karanténe
• Čoho sa najviac bojí

Prečo sa v tejto náročnej situácii stále nachádzaš v Británii?

Som momentálne v poslednom ročníku Inžinierskeho štúdia, takže pracujem na svojej diplomovej práci. To je jediný dôvod, prečo som ešte ostala v UK. Prvákom a druhákom sa úplne zrušili skúšky a automaticky postupujú do ďalších ročníkov, no ja budem mať aj skúšky a aj rôzne workshopy a konzultácie, samozrejme cez Zoom. Bála som sa, že keby som šla teraz na Slovensko a bola by som dva týždne v povinnej karanténe, napr. bez internetu, nemohla by som odovzdať všetky eseje a projekty na čas a to som nechcela riskovať. Neviem, či sa táto situácia skutočne deje, len čítam rôzne názory a skúsenosti ľudí, ktorí majú zážitky tohto typu zo štátom poskytovaných zariadení.

Keďže v Škótsku začína semester oveľa skôr, skôr aj končí. Nám skončil nedávno, 27. marca, žiadne deadliny sa teda neposunuli. Dva týždne sme mali vyučovanie online a minulý piatok sme oficiálne ukončili vyučovací semester.

Bezpečnostné opatrenia na Slovensku začali už pred takmer mesiacom. Británia bola značne pozadu. Ako si vnímala situáciu vidiac a vediac, že doma sa aj napriek pomalému šíreniu vírusu vyhlasuje napríklad mimoriadny stav a Británia zatiaľ nereaguje?

Musím povedať, že ma reakcia Británie veľmi sklamala. Krajina má tú výhodu, že je ostrov. Tým pádom mohla šírenie vírusu obmedziť, keby konala včas. Vyhlásenia premiéra o tzv. spoločnej imunite alebo o tom, že ľudia sa majú pripraviť na to, že stratia svojich blízkych (a zároveň nepodnikli žiadne kroky) boli naozaj nepríjemné a nečakané. Naozaj som čakala od Británie v tomto smere viac.

zdroj: Nina Husarčíková

Pred asi 2 týždňami britská kráľovná opustila Londýn a z bezpečnostných dôvodov sa stiahla do Windsoru. Minulý týždeň v stredu ohlásili prvý pozitívny prípad aj z kráľovského prostredia, princ Charles. Dnes je v domácej izolácii aj premiér. Aké sú nálady v krajine?

Myslela som si, že práve tieto udalosti zavážia, keďže Britská Kráľovská Rodina je tu naozaj dôležitá, no opak je pravdou. Ľudia to tu stále berú veľmi laxne a na ľahkú váhu. Myslím si, že je to aj tým, že vláda v ich vyhláseniach, tomu vôbec nedáva takú dôležitosť a urgentnosť ako napríklad na Slovensku. Takže musím povedať, že tieto udalosti situáciu veľmi nezmenili, teda aspoň nie v Glasgow.

Na University of Glasgow je veľmi multikultúrne študentské obsadenie. Ako reagovali Číňania, Japonci, Taliani či Španieli na rýchly vývoj situácie v domácich krajinách?

Kamaráti práve z týchto zasiahnutých krajín ako je Taliansko a Čína, reagovali veľmi pohotovo, oveľa skôr ako Univerzita alebo krajina a oni, ako prví ostávali doma a izolovali sa, ešte keď život v Británii a aj na Univerzite fungoval úplne normálne. Naša Univerzita vyhlásila, že prezenčná výučba bude prerušená 16.marca. Materské, základné a stredné školy ešte fungovali celý týždeň a až od 23.marca ich zavreli.

Kamarátky z Talianska boli veľmi rozhorčené, lebo síce priame vyučovanie bolo prerušené, knižnica a rôzne iné budovy na kampuse ostali otvorené ešte niekoľko dní. Povedala by som, že práve tí ľudia z postihnutých krajín si uvedomovali vážnosť situácie.

Kedy sa začali na akademickej pôde pristupovať k bezpečnostným opatreniam ?

Začiatkom februára, konkrétne krátko po 4.februári. Vtedy sa totižto skončil Čínsky Nový Rok a veľa študentov, sa vrátilo po oslavách späť do Glasgow. V tom čase už bola situácia v Ázii zlá. Vtedy začali distribuovať letáky s informáciami o tom, ako si správne umývať ruky, aké sú príznaky a rozostavili všade zásobníky dezinfekcie. 13.marca sme ešte dostali email od rektora, že vyučovanie bude prebiehať normálne a v sobotu ráno sme sa zobudili so správou, že sa priame vyučovanie končí. Toto rozhodnutie bolo naozaj zo dňa na deň. Neboli žiadne „šumy“ pár dní pred tým, že by sa toto mohlo stať.

zdroj: Nina Husarčíková

Kedy predpokladáš, že bude štúdium opäť pokračovať?

Keďže sme letný semester oficiálne dokončili, nový semester je normálne naplánovaný na september 2020, tak ja dúfam, že dovtedy sa situácia už upokojí. Bakalárske promócie, ktoré sa vždy konajú koncom júna, sú zrušené. To ma veľmi mrzí kvôli mojím kamarátom, ktorí ich mali absolvovať, lebo je to naozaj krásny zážitok a pre mňa to bol doposiaľ najkrajší deň v mojom živote. Čo sa týka Inžinierskych promócií, tie sú naplánované na začiatok decembra 2020 a tie zatiaľ zrušené nie sú, no dostali sme správu od rektora, aby sme si zatiaľ nekupovali letenky a neplánovali výlet do Glasgow.

Ako to vyzerá v potravinách, drogériách? Je akútny nedostatok dezinfekcie, podobne ako u nás na Slovensku?

Áno, čo sa týka dlho trvanlivých potravín a toaletného papiera, tak toho už bolo nedostatok dva týždne dozadu. Povedala by som, že situácia bola horšia pred tými dvomi týždňami, vtedy naozaj neboli ryža, cestoviny, ovsené vločky, mydlo, čistiace prostriedky a na jednu osobu si si mohol kúpiť len jeden kus. Teraz je situácia lepšia a v pohode si kúpite aj dezinfekciu. Máme tu tiež nejaké opatrenia. Non-stop Tesco v ktorom nakupujem skrátilo svoje otváracie hodiny od 6 ráno do 22.00 a taktiež na 25 m2 môže byť jeden zákazník. Takže sa vždy čaká v rade pred obchodom, ale nie dlhšie ako 20 minút. Čo je ale podľa mňa šokujúce, že ten zamestnanec, ktorý stojí pred obchodom a koordinuje to tam, nenosí ani rúško, ani rukavice. Proste žiadna ochrana.

zdroj: archív Ivica Jusková

zdroj: archív Nina Husarčíková

A inak sa rúška na uliciach nosia?

Ja osobne nosím rúško a väčšina ľudí, ktorí ich nosia, nie sú Briti, ale ľudia z Ázie alebo iných európskych krajín. Tu to nikde nevyhlásili a nie je to ani povinné, ani len odporúčané, takže väčšina ľudí ich nenosí. Či sa dajú zohnať, to neviem, lebo ja som mala nejaké doma, takže som nepotrebovala zháňať ďalšie. Čo ma dosť prekvapilo na Slovensku bolo, že ľudia nechceli nosiť rúško, lebo to nevyzerá esteticky. Ja som v Glasgow už piaty rok a študenti z Ázie tu nosia rúško na dennom poriadku, kvôli smogu a nikdy som nikoho nepočula to kritizovať a ani len komentovať.

Nórsky úrad verejného zdravotníctva vyhlásil, že rúška sú z hľadiska ochrany pred nakazením novým koronavírusom absolútne zbytočné. Briti majú asi podobné vnímanie.

Presne. Ale verím tomu, že ak by to bolo odporučené vládou, začali by ochranu brať vážnejšie a aj ju poctivejšie dodržiavať. Keď sa idem prejsť, stretnem možno troch ľudí z dvadsiatich, ktorí to rúško majú. Ja ho nosím absolútne všade a vždy. Ja som ešte pred vypuknutím aj tak vždy nosila buff-ku cez tvár, tak pre mňa to v podstate nie je žiadna veľká zmena. Či je to zbytočné alebo nie, tak to ja samozrejme neviem, no keď ju mám, cítim sa bezpečnejšie a tolerantnejšie voči druhým. Taktiež, ak sa pozrieme na Slovensko, kde je nosenie rúška povinné, tak percentuálne čísla nakazených sú pomerne menšie v porovnaní s inými krajinami…tak možno na tom niečo bude.

Sú v Glasgowe prázdne ulice? Ako sa ľudia k sebe správajú?

Áno, ulice sú oveľa prázdnejšie a tichšie. Podniky a obchody sú zatvorené. Keď stretnete v parku človeka, tak sa naozaj snažia Vám vyhnúť čo najväčším oblúkom, aby medzi vami bol čo najväčší odstup.

zdroj: archív Nina Husarčíková

V akom si momentálne kontakte s rodinou?

S rodinou a kamarátmi si volám cez FaceTime ako normálne. Možno trošku viac intenzívnejšie ako za normálnych okolností a posledné týždne ma kontaktovali aj kamaráti, s ktorými nie som v kontakte až tak často. Chceli sa uistiť či som v poriadku, ako sa mám a či plánujem návrat na Slovensko alebo mi dávali rady, čo by som mala podľa nich urobiť. To je vždy veľmi príjemné a poteší to na srdci.

A plánuješ sa teda vrátiť domov? V tomto čase sa riešia repatriácie medzi Britániou a Slovenskom. Cez víkend odišlo niekoľko autobusov aj z Bratislavy. Chystáš sa aj ty?

Momentálne nie a to len kvôli škole. Chcem Univerzitu ukončiť úspešne a pripravovať sa na skúšky v príjemnom pracovnom prostredí mojej izby, kde sa budem vedieť riadne sústrediť. Ak by tieto autobusy boli k dispozícii aj po skúškach, a teda koncom mája, pravdepodobne by som ich využila.

Čoho sa najviac bojíš?

Najviac sa bojím toho, že som urobila zlé rozhodnutie, že som tu teraz ostala. Bojím sa, že situácia v UK sa bude ešte zhoršovať a krajina sa bude zotavovať pomaly. Bojím sa, že repatriácia za mesiac/mesiac a pol už nebude možná a letecké spoločnosti ešte nespustia svoje lety a ja ostanem „zaseknutá“ v UK na neurčito.

V čom má Británia oproti Slovensku výhodu v opatreniach v boji s COVID-19 a v čom naopak Slovensko?

Čo sa týka britských opatrení, nemyslím si, že by tam bola nejaká výhoda, keďže opatrenia sú rovnaké, ešte trochu menej prísne. Povedala by som, že výhoda Británie, teda aspoň Škótska, je nátura ľudí. Tu hyenizmus nehrozí. Slovensko má výhodu v tom, že rôzne opatrenia zaviedlo veľmi skoro a obe vlády prízvukovali dôležitosť týchto opatrení, vďaka tomu väčšina obyvateľstva berie tieto nariadenia naozaj vážne.

zdroj: archív Nina Husarčíková

Ak by si náhodou ochorela, ako by sa k tomu postavila univerzita? Máte nejakého univerzitného lekára?

Univerzita je sa voči tejto situácii postavila veľmi dobre. Máme internetovú stránku, ktorú denne aktualizujú informácie, informujú a uisťujú nás o rôznych zmenách. Taktiež vznikli rôzne platformy, ktoré sa starajú o psychické zdravie všetkých študentov. Ak by som ochorela, mám ostať 7 dní v izolácii a v prípade, že sa môj stav zhorší, mám kontaktovať NHS. Lekár, ktorý je bežne na kampuse nie je zahrnutý.

Bývaš sama?

Nie, ja bývam na byte len so sestrou. Tá šla domov štátnym autobusom, keďže jej zrušili všetky skúšky a taktiež sme nemohli chodiť ani do práce. Takže teraz som sama. Obe totiž cez víkendy pracujeme na hotely a kvôli COVID-19 už dva týždne do práce nechodíme. Bála som sa, ako to budeme zvládať finančne, no majiteľ bytu, v ktorom bývame, nám sám napísal, aby sme sa nebáli a v pohode ostali na byte, že si od nás nebude pýtať žiadny nájom, pokiaľ sa situácia neupokojí.

Podobný scenár zažili aj ďalší moji kamaráti. Jedna kamarátka stihla ísť domov ešte v marci a oznámila svojej domácej zo dňa na deň, že ruší nájomnú zmluvu. V zmluve bola 60-dňová výpovedná lehota, no majiteľka to nevyžadovala. Ďalšia kamarátka taktiež odišla narýchlo a majiteľka jej dovolia si nechať všetky veci počas leta na byte, bez toho, aby platila nájom. Tu sa ukázal charakter Škótov. Len som sa utvrdila v tom, čo som vedela už roky. Škóti majú naozaj veľké a dobré srdce, to je asi najhlavnejšia vec, ktorá mi bude chýbať, keď dokončím školu a odídem z Glasgow.

zdroj: archív Nina Husarčíková

Čo teraz robievaš? Si v dobrovoľnej karanténe?

Každé ráno si chodím zabehať, ešte pred 7, keď je von minimum ľudí, aby som mala aspoň tých 10 000 krokov denne. Snažím sa nastaviť si rutinu, aby som takto vedela zotrvať čo najdlhšie, keďže neviem kedy pôjdem domov. Cez deň sa snažím byť produktívna a buď pracujem na mojej diplomovke, alebo sa už pomaly učím na skúšky. Teraz sa aj veľmi poteším, keď mi niekto len tak zavolá.