Nová éra zdolávania zasnežených svahov: Vidíme sa na kopci, odkazuje splitboardista Viktor

Splitboarding je na slovenskej športovej scéne ešte stále pomerne veľkou neznámou. Ide o aktivitu, ktorú možno vykonávať počas zimných mesiacov. Stačí si počkať na priaznivé snehové podmienky, vybrať si parádnu lokalitu, zaobstarať potrebnú výbavu a môžeš ísť na vec!

Dnes ti okrem rôznych informácií a zaujímavostí zároveň prinášame aj dokonalý návod, ako s daným športom vôbec začať. Na naše zvedavé otázky totiž odpovedal skúsený Viktor Maceják, ktorý sa splitboardingu aktívne venuje už niekoľko rokov. Zároveň založil aj instagramový profil, prostredníctvom ktorého šíri povedomie o danej aktivite.

Ako sám prezradil, môže sa vďaka nemu dostať na nedostupné miesta, kam nechodia lanovky a je potrebné sa tam dopraviť po vlastných. „Pre ľudí je možno známy skialpinizmus. Splitboarding je snowboardová verzia skialpinizmu. Cestou hore si nasadím šliapacie pásy, navrchu si poskladám splitboard na snowboard a zjazdím kopec,“ začína svoje rozprávanie Viktor.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jibinko Romko (@jibinko1)

K spomínanému splitboardingu sa dostal prostredníctvom iného športu. „Dlhé roky som robil freestylový snowboarding, organizoval som podujatie Big Air v meste a časom a vekom prišla zmena si užívať hory viac v prašane a mimo civilizácie. A na to je splitboard ideálny,“ vysvetľuje.

Svoj prvý splitboard vyskúšal asi v roku 2013. Odvtedy je pravidelnou súčasťou jeho zimných výletov. Ani Viktorove začiatky však neboli jednoduché.

„Prvýkrát ma zobrali kamaráti skialpinisti šliapať na chatu M.R. Štefánika. A to boli dve chyby. Ťažko sa nám výkonovo porovnáva so skialpinistami, keďže naša výbava je o dosť ťažšia. Druhá chyba bol výber samotnej trasy. Ľad v poslednej časti pod chatou mi dal fyzicky celkom zabrať a pred chatou som videl svoje raňajky druhýkrát.“

Splitboarding má svoje čaro

Možno ťa práve v tejto chvíli potešíme. Tento šport je totiž podľa Viktora vhodný pre každého, kto má rád hory, pohyb a snowboarding. „Určite je ale potrebné vedieť jazdiť na snowboarde.“ V závislosti od terénu, ktorý by si chcel zjazdiť, by si taktiež mal poznať svoje limity. „Je iné šliapať a jazdiť po zjazdovke a iné ísť do žľabov Vysokých Tatier,“ dodáva.

Láka ťa to a chcel by si si tento druh športu vyskúšať? Skvelé, hor sa na nákupy do športových obchodov! „Potrebuješ splitboard, viazanie, dosť netradičné paličky, šliapacie pásy, stúpacie železá. Ak sa tomu chceš venovať na lepšej úrovni, tak aj špeciálne topánky.“ Na začiatok si však splitboard môžeš aj zapožičať. Ako sme už však spomenuli, základom je vedieť snowboardovať. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Splitboarding SK/CZ 🏔🏂 (@splitboarding_cz_sk)

Splitboardingu sa teda netreba báť. Veľkú rolu pri ňom však hrá samotná lokalita či miesto, kde sa rozhodneš šliapať. „Pokiaľ to riešiš na zjazdovkách a ako turistiku, tak je to takmer bez rizika. Samozrejme, aj na zjazdovke sa vie človek pri zjazde zraniť. Čo sa týka voľného terénu, freeridu, je potrebné dávať pozor na počasie, lavínový stupeň a vedieť vyhodnotiť riziká. Veľmi dôležité je mať v takomto prostredí lavínovú výbavu a nikdy tam nebyť sám,“ radí Viktor.

„Ak sa rozhodneš pre niečo jednoduchšie, môžeš ísť do strediska. Treba si však vopred pozrieť, ako má stredisko nastavené pravidlá pre skialpinistov a rešpektovať ich. Čo sa týka voľného terénu, mojím obľúbeným miestom je Krížna, Ďumbier a celkovo Nízke Tatry, poprípade Žiarska dolina.“

Nájdi si partiu, vhodný kopec a uži si to!

Zajímalo nás aj to, v čom spočíva kúzlo tohto športu. Viktorova odpoveď bola jednoznačná.

„Je to možnosť dostať sa na miesta, kde sa inak dostať nedá. My, splitboardisti, sa smejeme (ľudia v mojom okolí, aby som negeneralizoval), že my cestou hore trpíme, skialpinista si to cestou hore užíva. Cestou dole si to my v prašane na snowboarde užívame, a tam vidíme, že skialpinisti častokrát nie sú až tak doma.“

Aj keď sa to možno nezdá, splitboarding má u nás veľký potenciál. „Naša komunita sa veľmi rozrastá. Samozrejme, tomu prospel aj covid, ale za posledné tri roky sa mi podarilo rozšíriť na Instagrame komunitu na vyše 2 000 ľudí. Pripravujem aj podujatia, o ktoré je dosť veľký záujem. V novembri sme mali v Banskej Bystrici premiéru zahraničných filmov. Prišlo cez sto ľudí, premietali sme filmy z Kazachstanu. V marci sme mali mať aj splitboardový festival. Bohužiaľ, kvôli počasiu ho musím zrušiť.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Splitboarding SK/CZ 🏔🏂 (@splitboarding_cz_sk)

Splitobarding je zároveň aj akýmsi „upgradom“ snowboardingu. Zaujímavá je aj jeho samotná história. „V skorých deväťdesiatkach snowboardisti začali vymýšľať, ako by sa mohli dostať na rôzne kopce. Inšpirovali sa čiastočne aj skialpinistami a v priebehu času sa zlepšovala technológia dosiek aj viazaní,“ dodáva na záver Viktor. 

Pátrali sme aj my. V roku 1991 istý snowboardista Cowboy rozrezal snowboard a následne ho spájal materiálmi z miestneho železiarstva. Rôznymi jednoduchými uchyteniami tak vytvoril prvý splitboard. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Lukáš Kolenička 🇸🇰 (@lukaskolenicka)

Daný „prototyp“ zaujal Marka Wariakoisa, zakladateľa značky Voile, ktorá začala s výrobou prvých funkčných modelov. Splitboarding sa však skutočne rozbehol až v roku 2010, keď profesionálny snowboardista Jeremy Jones vydal svoj film s názvom Deeper.