Nová štúdia odhalila optimálnu dávku medi, ktorá dokáže udržať mozog v lepšej kondícii
- Meď v strave môže chrániť mozog pred starnutím
- Štúdia skúmala 2 420 seniorov
- Optimálna dávka je 1,22 mg denne
- Stačí hrst orechov
- Meď v strave môže chrániť mozog pred starnutím
- Štúdia skúmala 2 420 seniorov
- Optimálna dávka je 1,22 mg denne
- Stačí hrst orechov
Meď nie je prvé, na čo pomyslíš pri zdravom stravovaní. Nová štúdia však odhalila prekvapivé spojenie medzi obsahom medi v strave a lepšou funkcionalitou mozgu u starších ľudí. Výsledky môžu zmeniť pohľad na výživu počas starnutia. Vedci z Číny skúmali 2 420 Američanov vo veku nad 60 rokov a zistili zaujímavé súvislosti.
Tí, ktorí konzumovali viac medi, dosahovali lepšie výsledky v kognitívnych testoch.
Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Nature.
Výskumníci z Hebei Medical University analyzovali údaje o strave a zdraví amerických seniorov. Pritom zistili, že existuje optimálna dávka medi – približne 1,22 miligramu denne. Táto hodnota predstavuje zlomový bod, nad ktorým už väčšie množstvo medi neprinášalo dodatočné výhody pre mozog.
Navyše štúdia ukázala štatisticky významné spojenie medzi príjmom medi a kognitívnymi funkciami. Účastníci s vyšším príjmom medi dosahovali lepšie skóre v testoch pamäti, pozornosti a ďalších mentálnych schopností. Najvýraznejšie zlepšenie vedci pozorovali u ľudí s históriou mozgovej príhody.
Odporúčanú dennú dávku 1,22 miligramu medi získaš relatívne jednoducho. Stačí ti hrsť orechov alebo miska šošovice. Meď obsahuje viac potravín, ako si možno myslíš – huby, tmavá čokoláda, pšeničné otruby, zemiaky či ustrice.
Prečo je meď dôležitá pre mozog
Meď zohráva kľúčovú úlohu v komunikácii medzi neurónmi. Súčasne podporuje výrobu energie v mozgových bunkách a chráni ich pred poškodením. Nedostatok medi môže viesť k neurologickým problémom, zatiaľ čo nadmerné množstvo môže toxicky pôsobiť.
Tento mikronutrient pomáha udržiavať zdravé spojenia medzi neurónmi. Zároveň sa zúčastňuje na výrobe neurotransmiterov, ktoré prenášajú signály v mozgu. Bez dostatočného množstva medi sa tieto procesy spomaľujú a mozog funguje menej efektívne.
Výsledky štúdie podporujú predchádzajúce výskumy, ktoré poukazujú na pozitívny vplyv medi na mozgové funkcie. Vedci však zdôrazňujú, že rovnováha je kľúčová. Príliš veľa medi môže spôsobiť oxidatívny stres a poškodenie neurónov.
Obmedzenia výskumu a potreba ďalších štúdií
Štúdia má isté obmedzenia, ktoré treba brať do úvahy. Účastníci hlásili svoje stravovanie len za posledných 24 hodín, a to pri dvoch príležitostiach. Takýto prístup poskytuje len okamžitý pohľad na stravu a môže obsahovať nepresnosti.
Sebahodnotenie stravy je notoricky nepresné. Ľudia často zabúdajú na malé občerstvenie alebo nesprávne odhadujú veľkosť porcií. Vedci museli odhadnúť príjem medi na základe týchto údajov, čo vnáša do výsledkov určitú neistotu.
Pre potvrdenie výsledkov budú potrebné dlhodobé štúdie. Takéto výskumy by sledovali účastníkov niekoľko rokov a presnejšie merali ich príjem medi. Len tak vedci dokážu potvrdiť priamy kauzálny vzťah medzi meďou a kognitívnymi funkciami.
Budúcnosť výskumu mozgu a výživy
Záujem o mikronutrienty ako meď, zinok, selén či horčík stále rastie. Vedci skúmajú, ako tieto látky ovplyvňujú zdravie mozgu počas starnutia. Výsledky môžu viesť k novým preventívnym stratégiám a liečebným postupom.
Starnutie populácie prináša nové výzvy v oblasti kognitívneho zdravia. Prevalencia demencie a iných porúch pamäti stúpa. Každá informácia o tom, ako udržať mozog zdravý, je preto cenná.
Strava zohráva významnú úlohu v zdraví mozgu, ale nie je jediným faktorom. Fyzická aktivita, sociálne kontakty, mentálna stimulácia a kvalitný spánok sú rovnako dôležité. Komplexný prístup k starnutiu zahŕňa všetky tieto aspekty.
Meď môže byť jedným z kúskov skladačky zdravého starnutia. Jej optimálny príjem spolu s vyváženou stravou bohatou na ďalšie mikronutrienty môže pomôcť uchovať si ostrosť mysle aj v pokročilom veku. Výskum v tejto oblasti pokračuje a môžeme očakávať ďalšie zaujímavé objavy.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Nature, Science Alert