NOVÁ ŠTÚDIA: Za orientačný (ne)zmysel vďačíme prostrediu, v ktorom sme vyrástli

Kým niekto sa ním môže pýšiť, iný ho nemá. Zmysel pre orientáciu mnohí považujú za talent a výhodu v každej situácii. Najnovšie prieskumy však ukazujú, že to nemusí byť len talent. Dobrý orientačný zmysel môžeš mať aj ty. Stačí ti na to vhodné prostredie.

Večné boje

Muži alebo ženy, mešťania alebo dedinčania, spoločnosť vedie večné debaty o tom, kto má orientačný zmysel vyvinutý lepšie. Podľa niektorých odborníkov za bravúrny orientačný zmysel môže práve testosterón. Preto sú vraj muži preukázateľne lepší vodcovia a navigátori.

Iný názor majú tí, ktorí tvrdia, že je to genetická predispozícia ovplyvnená rôznymi ďalšími faktormi, nielen pohlavím, a vyvracajú tak akúkoľvek stereotypizáciu spojenú s „prirodzenou neschopnosťou“ žien. 

Výskumy prezentujú rôzne teórie. Lepší orientačný zmysel by si mal tiež mať, keď vyrastáš na vidieku, nie v meste. Údajne je to tak, pretože ľudia na vidieku nie sú vystavovaní „množstvu spletitých ulíc“ na rozdiel od tých v mestách. 

Ani hormóny, ani vidiek

Nová štúdia priniesla do nekonečnej debaty osvieženie. Tvoj orientačný zmysel sa podľa aktuálnych zistení neodvíja ani od pohlavia, ani od toho, či vyrastáš na vidieku, alebo v meste. Najnovšia teória výskumníkov poukazuje na komplexnosť akéhokoľvek mesta a jej súvis s orientačnými schopnosťami jednotlivca.

Tentokrát vedci neporovnávali vidiek s mestom, no sledovali údaje z niekoľkých svetových miest. Pre lepšiu predstavu sme vybrali dve v štúdii spomínané mestá – Chicago (vľavo) a Prahu (vpravo).

zdroj: ScienceAlert/Ed Manley

K čomu dospeli?

Výsledky štúdie hovoria jednoznačne. Po porovnaní obyvateľov rôznych miest s jednoduchšou infraštruktúrou (Chicago) a zložitejšou (Praha), vysvitlo, že obyvatelia žijúci a vyrastajúci v zložitejšie orientovaných mestách, majú predpoklady na vyššiu schopnosť priestorovej orientácie. 

Ako uvádza portál Science Alert, odborníci sa domnievajú, že je to práve kvôli komplexnosti miest, ktorá rozvíjala potrebu jedinca lepšie si pamätať a vnímať svoje prostredie aj podvedome. Na rozdiel od spomínanej štúdie vidieku a mesta, zložitosť a spletitosť ulíc pôsobí na jedinca priaznivo. 

Schopnosť orientovať sa v priestore majú preto lepšiu obyvatelia, ktorí v takomto meste vyrastali a pohybovali sa medzi ulicami už skôr vo svojom živote. Napriek tomu však orientačný zmysel patrí medzi vlastnosti, ktoré tréningom dokážeme zefektívniť a zdokonaliť.

Od videohry k výsledkom

Čo je však možno zaujímavejšie ako samotné zistenia, je spôsob, akým boli získané. Výskumníkom pri štúdii pomohla populárna mobilná hra Sea Hero Quest (SHQ). Prostredníctvom nej zhromaždili údaje až o 397 162 ľuďoch z 38 krajín.

Ako uvádza portál G4C, hra SHQ opisuje príbeh otca a syna, ktorí roky skúmali moria a zapisovali si spomienky do denníka. Keď starnúcemu otcovi náhodou spadne skicár do mora, syn sa rozhodne pre obnovu denníka a pomôže otcovi spomenúť si na všetky roky, ktoré spolu prežili. Hráči majú za úlohu zapamätať si mapu, a potom sa pohybovať od bóje k bóji v číselnom poradí po vopred určenej ceste.

zdroj: Bruno di Lucca

Ako výskumný materiál hra SHQ pomáha doteraz. Je pritom prístupnou pre každého na stiahnutie a pre odborníkov sú údaje dostupné ako výskumné materiály. 

Samozrejme, v otázke samotného orientačného zmyslu zostáva ešte veľa nezodpovedaných otázok a premenných, ktoré musia byť podrobnejšie preskúmané.