Nového tátoša si vyberieš rovnako ako chladničku a práčku. Autobazáre čakajú nové pravidlá

Nálepky s farebnou škálou od A po G dnes poznáme najmä z chladničiek či práčok. Európska komisia však navrhuje, aby podobný systém pribudol aj k autám, a nielen k novým, ale aj k jazdeným. Zámerom je, aby kupujúci na jednom mieste videli prehľadné údaje o spotrebe a emisiách a vedeli ľahšie porovnávať modely naprieč značkami, upozornil portál autoviny.sk.

Návrh je súčasťou tzv. Automotive Package, ktorý Komisia predstavila 16. decembra 2025 ako rámec pre prechod automobilového sektora k čistej mobilite a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.

Čo presne sa má zmeniť

Základná zmena je v rozsahu. Doteraz sa pravidlá car labellingu týkali najmä nových áut, po novom by sa systém rozšíril aj na nové dodávky a jazdené autá aj dodávky.

Európska komisia zároveň navrhuje zjednotiť dizajn štítku vo všetkých členských štátoch tak, aby bol postavený na „energetickej“ logike, ktorú spotrebitelia poznajú z domácich spotrebičov. Pri bezemisných a plug-in hybridných autách má pribudnúť aj informácia, ktorá je pre kupujúcich kľúčová – spotreba elektrickej energie a elektrický dojazd.

Ďalší pilier je digitalizácia: návrh počíta s tým, že sa rozšíri dostupnosť údajov v produktovej databáze, aby si ľudia vedeli porovnať modely aj medzi rôznymi výrobcami. Zároveň sa má obmedziť papierovanie, napríklad zrušením povinnosti mať na predajnom mieste papierový „poster“ a tlačeného sprievodcu.

Transparentnosť vs. realita jazdeniek

Na papieri to vyzerá jednoducho: viac informácií = lepšie rozhodnutia. V praxi však pri jazdených autách zohrávajú výraznú úlohu aj iné faktory, ktoré samotný štítok nevie zachytiť. Pri výbere auta z druhej ruky ľudia typicky riešia technický stav, servisnú históriu, reálne opotrebenie a náklady na údržbu.

Práve tu vzniká napätie medzi „energetickou“ kategorizáciou a tým, ako funguje trh s ojazdenými autami. Energetická trieda môže byť zaujímavý orientačný údaj, no pri starších ročníkoch často nerozhodne. Kupujúci sa môže pozrieť na písmeno na štítku, no následne aj tak skontroluje podvozok, brzdy, spojku, úniky kvapalín či stav turba.

Zmeny by pritom neboli len o nálepke na skle. V návrhu sa ráta s rozsiahlym zberom a zdieľaním dát. Výrobcovia a predajcovia by museli pracovať s údajmi o modeloch tak, aby sedeli s pravidlami a databázou. Pre bazáre to môže znamenať nové povinnosti – najmä ak by sa vyžadovala konzistentná evidencia pri širokom portfóliu starších vozidiel.

Veľká téma bude „Batériový pas“

Pri elektrických autách má mať transparentnosť ešte konkrétnejší dopad. Z pohľadu kupujúceho jazdeného elektromobilu je totiž rozhodujúci stav batérie, a práve ten dnes často zostáva zahmlený. Do tejto debaty vstupuje aj batériový pas (battery passport), ktorý má byť v EÚ povinný od februára 2027 pre batérie uvádzané na trh (vrátane batérií pre elektromobily).

V praxi to má znamenať viac štandardizovaných informácií o batérii a jej pôvode naprieč životným cyklom. Pre sekundárny trh by to mohlo postupne znížiť informačnú asymetriu, teda situáciu, keď predávajúci vie o batérii viac než kupujúci. Zároveň však platí, že detailné technické nastavenie a rozsah údajov bude závisieť od implementácie a pravidiel, ktoré sa budú priebežne spresňovať.

Komisia argumentuje, že aktualizované pravidlá majú ľuďom umožniť „informovanejšie rozhodnutia“ a zároveň pomôcť výrobcom pri plnení emisných cieľov. Kľúčová otázka, ktorú ukáže až prax, je, či sa energetická „nálepka“ pri jazdenkách stane reálnou pomôckou pri výbere alebo len ďalším dokumentom v balíku povinností pri predaji auta.

Čítaj viac z kategórie: Auto