Nový implantát môže zmeniť liečbu spánkového apnoe. Pacienti by už nemuseli používať masky

Spánkové apnoe patrí medzi poruchy, ktoré mnohí ľudia vnímajú najmä cez hlasné chrápanie. V skutočnosti však môže ísť o vážny zdravotný problém, pri ktorom sa počas spánku opakovane zastavuje alebo výrazne obmedzuje dýchanie.

Vedci z University of California San Diego teraz predstavili nový implantát, ktorý má pacientom pomôcť dýchať počas noci bez toho, aby museli používať objemný dýchací prístroj s maskou.

Zariadenie cieli na nervy v jazyku, ktoré pomáhajú udržiavať dýchacie cesty otvorené. Výsledky klinickej štúdie zverejnenej v Annals of Internal Medicine naznačujú, že takáto liečba môže byť sľubnou možnosťou najmä pre pacientov, ktorí nezvládajú štandardnú terapiu pomocou CPAP prístroja, píše MSN.

Nová nádej pre pacientov bez masky

Obštrukčné spánkové apnoe vzniká vtedy, keď sa počas spánku uvoľnia svaly mäkkého podnebia a hrdla. Dýchacie cesty sa následne opakovane zužujú alebo uzatvárajú. Človek môže chrápať, trhane sa prebúdzať a lapať po dychu, aj keď si to ráno nemusí úplne pamätať.

Najčastejšou liečbou býva CPAP prístroj, ktorý cez masku pomáha udržiavať dýchacie cesty otvorené. Pre časť pacientov je však takáto terapia nepríjemná. Niektorým prekáža maska na tvári, iným hadica, hluk alebo pocit tlaku vzduchu. Práve pre túto skupinu môže byť nový implantát zaujímavou alternatívou.

Podľa Daily Mail ide o zariadenie nazývané proximálna stimulácia podjazykového nervu, skrátene pHGNS. Oproti starším verziám podobných implantátov má byť jednoduchšie zavádzateľné a nevyžaduje nočné mapovanie jazyka pred zákrokom.

Ako implantát funguje počas spánku

Nové zariadenie je malé, dobíjateľné a veľkosťou sa približuje kardiostimulátoru. Chirurgicky sa vkladá pod kožu v hornej časti hrudníka, tesne pod kľúčnu kosť. Z implantátu vedie tenký a ohybný vodič pod kožou až k nervu v oblasti krku.

Na konci vodiča je malá elektróda, ktorá obopína podjazykový nerv. Tento nerv ovláda pohyb jazyka. Keď si pacient pred spaním zariadenie zapne, implantát vysiela jemné elektrické impulzy. Tie stimulujú jazyk a ďalšie svaly v oblasti dýchacích ciest.

Cieľ je jednoduchý. Jazyk a okolité svaly sa majú počas spánku mierne aktivovať a spevniť tak, aby sa hrdlo nezatváralo. Dýchacie cesty tak zostávajú otvorené a pacient má menej epizód, pri ktorých sa mu naruší dýchanie.

Štúdia ukázala výrazné zlepšenie

Klinická štúdia zahŕňala 104 dospelých pacientov vo veku 22 rokov a viac so stredne ťažkým obštrukčným spánkovým apnoe. Všetci mali index telesnej hmotnosti najviac 35 a neznášali štandardnú liečbu pomocou CPAP prístroja.

Všetkým účastníkom implantát zaviedli už na začiatku štúdie. Následne ich rozdelili do dvoch skupín. V liečenej skupine bolo 67 pacientov a ich zariadenia sa zapli mesiac po implantácii. Kontrolná skupina mala 37 pacientov a ich zariadenia zostali počas prvých mesiacov vypnuté. Tak mohli vedci porovnať, či zlepšenie skutočne súvisí s aktívnou stimuláciou nervu.

Po siedmich mesiacoch dosiahlo významný pokles prerušení dýchania viac než 58 percent pacientov v liečenej skupine. V kontrolnej skupine to bolo len 13 percent. Priemerný počet prerušení dýchania u liečených pacientov klesol z 34,3 udalosti za noc na 11,6. To znamená posun zo závažného stavu do miernejšieho pásma.

Zlepšili sa aj hodnoty poklesu kyslíka v krvi. Aspoň 25-percentné zlepšenie dosiahlo 69 percent liečených pacientov, zatiaľ čo v kontrolnej skupine to bolo 38 percent. Výrazne sa znížila aj denná ospalosť. Klinické skóre v liečenej skupine kleslo z hodnoty 10 na 6, teda z pásma nadmernej ospalosti do normálneho rozsahu.

Vedci upozorňujú aj na limity výskumu

Po úvodnej fáze štúdie zapli zariadenia aj pacientom z kontrolnej skupiny. Do trinásteho mesiaca sa zlepšenie ukázalo v oboch skupinách, hoci pacienti liečení od začiatku si udržali náskok.

Počas 13 mesiacov výskumu neboli hlásené žiadne vážne komplikácie spojené so zariadením alebo zákrokom. Najčastejšie sa objavili bolesť hlavy, bolesť v mieste implantátu a dočasný diskomfort jazyka. Tieto ťažkosti sa týkali menej než troch percent pacientov.

Vedci preto označili proximálnu stimuláciu podjazykového nervu za bezpečnú a účinnú možnosť pre pacientov so spánkovým apnoe, ktorí nezvládajú CPAP liečbu. Zároveň však upozornili, že budú potrebné dlhšie a rozsiahlejšie štúdie. Tie majú ukázať, či implantát dokáže znižovať aj riziko závažných následkov, ako sú infarkt alebo mozgová príhoda.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing