O Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu sa delí trojica vedcov. Skúmali naše biologické hodiny

Nobelova cena sa výnimočným obyvateľom našej planéty udeľuje už od roku 1901 v oblasti chémie, fyziky, fyziológie alebo medicíny, literatúry, ekonomických vied a tiež za mier Niekoľko dní v roku Štokholm (a s ním celý svet) žije prestížnymi večermi súvisiacimi s odovzdávaním týchto jedinečných ocenení. Ako to dopadne tento rok? Komisia sa na víťazoch zhodla už vopred, no tí do rúk svoje ocenenia dostanú až v týchto dňoch. V pondelok čašu už mohli dvíhať noví držitelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Postarali sa o unikátny objav molekulárnych mechanizmov riadiacich cirkadiánny rytmus. Zložité, všakže? Čo to vlastne znamená?

A slide from the press conference featuring the 2017 Medicine Laureates Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash and Michael W. Young. #NobelPrize pic.twitter.com/lLXh8kB8VF

— The Nobel Prize (@NobelPrize) October 2, 2017

Malý človek vs. veľká Zem

Michael W. Young, Michael Rosbash a Jeffrey C. Hall pracovali na výskume, pri ktorom im pomáhali drobné vínne mušky. Vedci zistili, že živé organizmy majú veľmi podobný vnútorný rytmus ako my ľudia, známy tiež pod názvom „biologické hodiny“. A aj keď tento fakt bol známy už dávno, trojica sa naň pozrela detailne. Spomínaný rytmus závisí od množstva faktorov a pracuje 24 hodín denne s dokonalou presnosťou. Ak svoje vnútorné hodiny neposlúchame, môžeme si spôsobiť naozaj vážne problémy. Napríklad v oblasti hladiny hormónov, spánku, metabolizmu a celkového zdravia.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: pixabay.com

Jednoduchým príkladom je to, že náš deň začíname s východom slnka, po jeho západe sa pripravujeme na spánok. Keď si nedoprajeme spánku dostatok, necítime sa príliš dobre a rovnako tak aj v prípade, že vyspávame viac ako treba. Už v 18. storočí astronóm Jean Jacques d´Ortous na obyčajnej rastlinke vyskúšal pôsobenie denného svetla, kedy ju ukryl do tmavej miestnosti a sledoval, či sa počas dňa bude správať rovnako ako keby ku svetlu prístup mala. Tá potvrdila neustále plynúci cyklus nezávisle od zmeny jedného jediného faktora. Na tomto princípe pracuje ľudské telo, rastliny, ale aj živočíchy.

Na cenu si počkali

O jedinečnosti tohto ocenenia svedčí aj fakt, že svoj výskum trojica tohtoročných víťazov započala už niekoľko desaťročí dozadu a uznania sa im dostalo až dnes. V roku 1984 prišiel prvý zlom. Vtedy sa vedcom podarilo izolovať unikátny cyklický gén, ktorého vlastnosti sa počas 24-hodinového cyklu v pravidelných fázach menili. Za všetkým stojí taká drobnosť, akou je rotácia našej planéty. Znamená to teda, že sa jej vieme dokonale prispôsobiť a čerství držitelia Nobelovej ceny len dokazujú, ako veľmi sme s ňou spútaní.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: pixabay.com

Séria udeľovaní Nobelovych cien sa práve týmto ocenením začala. Svojho majiteľa včera našla Nobelova cena za fyziku, získal ju Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za svoj prínos k detektoru LIGO a za pozorovanie gravitačných vĺn. V stredu ocenia chémiu, v piatok za mier a literatúru, nuž a budúci týždeň za ekonómiu. Minulý rok v odbore fyziológia alebo medicína zažiaril japonský vedec Yoshinori Ohsumi, ktorý sa postaral o vznik pojmu „autophagy“ a výskum toho, ako bunky recyklujú svoj vlastný obsah. Už teraz sme zvedaví, na čo sa môžeme tešiť budúci rok.

Napriek tomu, že situácia na pôde slovenskej vedy nie je po posledných prepuknutých škandáloch ideálna, aj my sa môžeme popýšiť držiteľom tohto prestížneho ocenenia. Konkrétne ide o ocenenie Ig Nobelova cena, ktoré si na pôde Harvardu prebrala v roku 2015 genetička Jaroslava Durdiaková a biológ Peter Celec. Dvojica sa zameriavala na biomedicínske dôsledky intenzívneho bozkávania sa. Znamená to teda, že aj napriek nepriaznivému prostrediu, s ktorým vedci u nás bojujú, si vedia poradiť a zažiariť aj vo svete plnom špičkovej konkurencie.

zdroj: nobelprize,com/ twitter.com