„Obézne“ zemiaky s ľudským proteínom môžu vyriešiť svetový hlad, tvrdia vedci

Aj v tomto storočí trápi množstvo krajín tretieho sveta výrazný hlad. Vedci sa k jeho riešeniu snažia priložiť ruku viacerými spôsobmi. V rámci snahy zároveň udržať našu planétu čo najviac ekologickú prišli tentokrát výskumníci s naozaj unikátnym objavom, ktorý by v budúcnosti mohol problém hladu vyriešiť. Uhlíková stopa sa riešením nezvýši, iba viac ľudí nasýti svoje bruchá.

Výsledky výskumu sú nadmieru zaujímavé. Vedci vložili do obyčajných rastlín zemiakov ľudský proteín, vďaka ktorému naberáme na váhe a mnohých trápi obezita, uvádza Futurism. Zemiaky na proteín reagovali veľmi podobne, napriek tomu, že nemajú vytvorený metabolizmus, aby proteín (FTO) dokázali spracovať. Odborníci sa obávali, že môže dôjsť k úhynu rastlín, no reakcia prekvapivo spôsobila nárast zemiakov o 50 % ich pôvodnej veľkosti.

Musíme počkať

Obrie zemiaky sa však do obchodných regálov nedostanú tak skoro. Aj keď sú výsledky sľubné, experti tvrdia, že je potrebné vykonať ďalší výskum na testovanie ich poľnohospodárskej schopnosti a zabezpečenie reprodukcie či iných sfér objavu, informuje Smithsoniam Magazine.

„Myslíme si, že je to veľmi dobrá stratégia na inžinierstvo našich plodín,“ hovorí autor štúdie Guifang Jia, chemický biológ na Pekingskej univerzite v Číne. Pripúšťa však, že „tento dokument je počiatočnou štúdiou“. Chce vykonať mnoho ďalších nadväzujúcich testov, vrátane vyhodnotenia bezpečnosti, predtým, ako sa úžasné produkty tímu môžu dostať na jedálenské stoly bežných spotrebiteľov.

Vyjadri svoj názor:

Vyhodil/a si za posledný mesiac jedlo z chladničky?

Áno, viackrát

Áno, raz

Nie

VýsledkyHlasuj

Ďalším pokusom bolo, že implementovali FTO aj do genómu ryžových plodín, čo umožnilo rastlinným proteínovým mechanizmom prevziať a vytvoriť túto ľudskú molekulu samostatne. V skleníku geneticky modifikované plodiny produkovali trikrát viac ryže ako zvyšné rastliny. Rastliny, pestované na poliach v Pekingu, boli o 50 percent ťažšie a produktívnejšie.

Vedci vyskúšali ovplyvniť viacero rastlín, všetky z nich však vykazovali podobné zmeny, boli odolnejšie voči suchu a poveternostným podmienkam, produkovali viac prolín, prípadne väčšie plodiny, čím vykazovali aj vyššiu schopnosť fotosyntézy.

zdroj: Unsplash/Sandy Ravaloniaina

Hlad  vo svete

Na celom svete sa vyprodukuje dosť jedla, ktoré by nasýtilo svetovú populáciu, ale až 811 miliónov ľudí stále hladuje. Po snahe posledného desaťročia znižovať hlad, stále narastá a postihuje 9,9 percenta ľudí na celom svete. V rokoch 2019 až 2020 vzrástol počet podvyživených ľudí až o 161 miliónov, čo je kríza spôsobená predovšetkým konfliktmi, zmenou klímy a pandémiou COVID-19, informuje Action Against Hunger.

Pred týmto nárastom v posledných rokoch svet robil významný pokrok v znižovaní hladu. V roku 2000 sa svetoví lídri pripojili k OSN a občianskej spoločnosti a zaviazali sa splniť osem rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015. Prvým z nich bolo „odstránenie extrémnej chudoby a hladu“.