Objav, ktorý má potenciál zachrániť tisícky životov. Zlé spomienky by sa mohli dať vymazať ako v sci-fi filme

Vedci z Cambridgeskej univerzity objavili proteín, ktorý by mohol zohrávať dôležitú úlohu pri liečbe pacientov s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). V mozgu by totiž mohol identifikovať myšlienku či emóciu a tú následne upraviť alebo úplne vymazať, informuje denník Independent.

Že ti to niečo pripomína? Áno, aj vedci v tejto súvislosti spomínajú film Večný svit nepoškvrnenej mysle, kde si protagonisti mohli nechcené spomienky jednoducho vymazať.

Vedúca výskumu Amy Miltonová však v oficiálnom stanovisku zatiaľ vylučuje možnosť, že by proteín vedel fungovať tak, ako sme to videli filme. Výskum totiž zatiaľ prebehol u potkanov. Aj keď sa v zvieracom a ľudskom mozgu nájdu určité podobnosti, nefungujú rovnako.

„Dúfame však, že časom budeme schopní identifikovať faktory, ktoré robia spomienky u zvierat opraviteľnými a preniesť ich na ľudských pacientov. V konečnom dôsledku dúfame, že sa zníži podvedomý vplyv traumatických emocionálnych spomienok, druhu traumy, ktorá môže ničiť životy ľudí s poruchou PTSD. V starovekej gréckej legende hovorili o droge, Nepenthe, vďaka ktorej ľudia zabudli na bolestné spomienky. Dúfame, že toto je krok na ceste k liečbe “ hovorí Miltonová.

Potkany vedeli zabudnúť emóciu strachu

Vedci vycvičili potkanov, aby si klikací gombík spojili s prichádzajúcim elektrickým šokom, a tak im v mozgu vytvorili pamäťovú stopu strachu. Tento experiment fungoval na rovnakom princíp ako Pavlov reflex, pri ktorom psy slintali, keď očakávali jedlo.

Potom, ako mali potkany spojený gombík so strachom, bol im podaný proteín propranolol. U potkanov neskôr nastal stav amnézie a myšlienka strachu bola odbúraná. Podobný experiment vedci uskutočnili už v roku 2004. Ukázalo sa však, že nie vždy vedel proteín spôsobiť zmiznutie pamäťovej stopy.

Autori štúdie teda pripomínajú, že majú ešte dlhú cestu k pochopeniu úpravy spomienok v ľudskom mozgu. Dodávajú však, že experiment je krok vpred k pochopeniu biochémie pamäte.

„Zrušenie výberu pamäte je veľmi ťažké a táto práca nás posúva o krok bližšie k pochopeniu toho, ako sa spomienky uchovávajú a menia. V tomto procese je dlhá cesta. Samozrejme aplikácia týchto krokov na ľudí bude náročná. Ale dáva nám to nádej, že nakoniec budeme môcť pomôcť ľuďom so spomienkami, ktoré im spôsobujú traumu,“ uviedla v komentári k štúdii doktorka Livia de Pickerová z Antverpskej univerzity.