Obloha nad Slovenskom ožije striebristým svetlom: Tento výnimočný jav môžeš sledovať len pár dní v roku

  • S letom prichádza aj unikátny úkaz
  • Nočné svietiace oblaky by sa na Slovensku mohli objaviť už v najbližších dňoch
Nočné svietiace oblaky
  • S letom prichádza aj unikátny úkaz
  • Nočné svietiace oblaky by sa na Slovensku mohli objaviť už v najbližších dňoch
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Astronomicky k nám prichádza leto, a to okrem tepla, kúpania či času dovoleniek prináša aj unikátny meteorologický jav, ktorý možno pozorovať iba v určitú dobu kalendárneho roka. Reč je o nočných svietiacich oblakoch.

Tieto oblaky striebristej farby sú viditeľné na večernej oblohe po západe Slnka. Skladajú sa z drobných kryštálikov ľadu a svietia vďaka odrazenému slnečnému svetlu. 

Slováci si budú môcť pozrieť nočné svietiace oblaky

Nočné svietiace oblaky (noctilucent clouds, skratka NLC) sú vzácny atmosférický úkaz, ktorý možno pozorovať najmä počas letných mesiacov. Objavujú sa vo veľkých výškach, približne 75 až 85 kilometrov nad zemským povrchom, v oblasti zemskej atmosféry zvanej mezosféra.

K výskytu tohto javu najčastejšie dochádza v čase letného slnovratu, ktorý tento mesiac pripadá na 21. júna, píšu tvnoviny.sk. Na Slovensku by sa podľa webu mohli objaviť už v najbližších dňoch, ak to dovolia vhodné poveternostné podmienky. 

Na rozdiel od bežných oblakov, ktoré vznikajú v troposfére, tieto sa nachádzajú oveľa vyššie a tvoria sa z drobných kryštálikov ľadu, ktoré vznikajú na mikroskopických prachových časticiach, často meteoritického pôvodu. 

Odborník: Treba mať dobrý výhľad na sever

„Pozorovateľné sa stávajú len za súmraku alebo za úsvitu vďaka ich nasvieteniu Slnkom, ktoré sa v tom čase nachádza hlboko pod obzorom a oblaky tak vynikajú ako belavé, striebristé či elektricky modré závoje nízko nad severným obzorom proti tmavej oblohe,“ vysvetľuje astronóm a astrofotograf Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave. 

Ako môžeš unikátny jav pozorovať? „Základným predpokladom je mať dobrý výhľad na sever. Ideálne niekde mimo mesta, kde neprekážajú budovy či svetelný smog. Neexistuje spoľahlivá predpoveď, kedy sa objavia. O to vzácnejšie sú. Oplatí sa preto sledovať online webkamery alebo stránky, na ktorých funguje aj upozornenie na výskyt tohto javu,“ hovorí Horálek.

Zaujímavosťou je, že jav bol prvýkrát spozorovaný po výbuchu sopky Krakatoa v roku 1883, keď sa do atmosféry dostalo veľké množstvo prachových častíc. V súčasnosti sa ich výskyt mierne zvyšuje, čo niektorí vedci dávajú do súvislosti so zmenami klímy a vyšším množstvom vodnej pary vo vyšších vrstvách atmosféry.

Svietiace oblaky sú nielen vizuálne pôsobivé, ale aj vedecky zaujímavé, pretože nám poskytujú cenné informácie o procesoch prebiehajúcich vo vrchných vrstvách atmosféry.

Ján Gajdoš „loví“ vesmírne zázraky zo záhrady

Nočná obloha ľudí fascinovala od nepamäti, no zachytiť jej krásu nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to nielen trpezlivosť a technické zručnosti, ale aj úprimné nadšenie pre vesmír a fotografiu. 

Ján Gajdoš zachytáva krásy vesmíru spôsobom, ktorý doslova vyráža dych. Vo voľných chvíľach sa venuje pozorovaniu nočnej oblohy, pričom sa špecializuje najmä na fotografovanie hmlovín.

Zhotoviť kvalitnú fotografiu hviezd, hmlovín či iných nebeských úkazov si vyžaduje dôslednú prípravu. Každá výprava za nočnými zábermi si vyžaduje starostlivé plánovanie – od kontroly techniky, cez sledovanie poveternostných podmienok a polohy objektov na oblohe, až po výber lokality s čo najnižším svetelným znečistením.

„U mňa ‚výprava‘ spočíva v prenesení teleskopu a minipočítača do astrobúdky, ktorú som si postavil na záhrade, a v zapojení kompletnej kabeláže. Tej mám naozaj dosť, keďže teleskop si na sebe ,vozí‘ množstvo ,bižutérie‘. Následne už len čakám na súmrak v teple domova a riadiaci počítač sa postará o všetko potrebné,“ prezradil Gajdoš v nedávnom rozhovore pre Startitup.

„Počas noci dokáže postupne fotografovať viacero objektov cez rôzne filtre a sám si vždy po poklese teploty preostrí, keďže, ako poznáme zo školy, kovy sa chladom zmršťujú a ochladenie teleskopu o 2-3 °C spôsobí drobné skrátenie tubusu a následnú neostrosť. Pred svitaním ukončí fotografovanie, sklopí teleskop a zatiahne strechu. Ja už len ráno odpojím techniku, stiahnem dáta, a keď ich mám dostatok, pustím sa do spracovania,“ dodal fotograf.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír

Zdroje: Fyzikálny ústav v Opave, TV Noviny, Archív Startitup

Najnovšie videá

Trendové videá