Ján „loví“ vesmírne zázraky zo záhrady: „Začínal som s bazárovou zrkadlovkou. Fotka vzniká celé hodiny“ (FOTO)
- Rozhovor s Jánom Gajdošom, ktorý fotografuje hmloviny
- Nočná obloha priťahuje ľudí svojou krásou
- Skrýva v sebe množstvo tajomstiev

- Rozhovor s Jánom Gajdošom, ktorý fotografuje hmloviny
- Nočná obloha priťahuje ľudí svojou krásou
- Skrýva v sebe množstvo tajomstiev
Nočná obloha odjakživa priťahovala ľudí svojou tajomnosťou a krásou. Mliečna cesta, hviezdy, planéty a hmloviny ponúkajú pohľad do hlbín nekonečného vesmíru. Zachytiť túto nádheru však nie je jednoduché. Vyžaduje si to trpezlivosť, technické znalosti a hlavne vášeň.
Fotografovanie hmlovín odhaľuje tajomstvá vesmíru
Ján Gajdoš dokáže prostredníctvom objektívu zachytiť krásu vesmíru spôsobom, ktorý rozhodne berie dych. Svoj voľný čas venuje pozorovaniu nočnej oblohy a špecializuje sa najmä na fotografovanie hmlovín. Ide o tajomné oblaky plynu a prachu vzdialené tisíce svetelných rokov. Vďaka trpezlivosti a technickým znalostiam prináša snímky, ktoré odhaľujú skrytú krásu kozmu.
V článku nám Ján porozprával, ako sa k tejto náročnej, no fascinujúcej záľube dostal a čo všetko k nej potrebuje. Prezradil aj, prečo je pre neho nočná obloha nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.
- Čo priviedlo Jána k tomu, aby začal fotiť hmloviny?
- Ktoré zariadenia sú pri fotení nevyhnutné?
- Koľko stojí základná výbava pre začiatočníka?
- Čo najviac komplikuje prácu pri fotení hmlovín?
Astrofotografia spája vedu, trpezlivosť aj umelecké cítenie. Čo vás priviedlo k tomu, že ste začali fotiť nočnú oblohu?
Možno vás odpoveď prekvapí, ale je to kvôli tomu, že nemám rád zimu a je potrebné sa dobre vyspať, hlavne keď idete ráno do práce. Práve kvôli tomu som presedlal z vizuálneho pozorovania na astrofotografiu. Rád mám teplo, a keďže si aj rád pospím, rozhodol som sa postaviť si úplne automatizovaný a autonómny teleskop s počítačom, ktorý je ovládaný v astrobúdke.
Malo to ešte jeden dôvod. Hoci je ľudské oko takmer dokonalé, predsa nedokáže akumulovať dostatok svetla, aby sme slabé objekty v ďalekohľade videli farebne. Stále je to len hmlistý obláčik s náznakmi slabých štruktúr. Ale fotografická technika dokáže nazbierať dostatok svetla, aby sa ukázali niektoré doslova úžasné farby a štruktúry objektov hlbokého vesmíru.
Zhotoviť dobrú fotografiu hviezd nie je jednoduché. Čo všetko si musí človek pripraviť pred výpravou za nočnými zábermi?
U mňa „výprava“ spočíva v prenesení teleskopu a minipočítača do astrobúdky, ktorú som si postavil na záhrade, a v zapojení kompletnej kabeláže. Tej mám naozaj dosť, keďže teleskop si na sebe „vozí“ množstvo „bižutérie“. Následne už len čakám na súmrak v teple domova a riadiaci počítač sa postará o všetko potrebné. Spustí predpripravenú sekvenciu, odtiahne strechu, vysunie teleskop, vykoná potrebné kalibrácie a vyhľadá zvolený objekt na oblohe.
Počas noci dokáže postupne fotografovať viacero objektov cez rôzne filtre a sám si vždy po poklese teploty preostrí, keďže, ako poznáme zo školy, kovy sa chladom zmršťujú, a ochladenie teleskopu o 2-3 °C spôsobí drobné skrátenie tubusu a následnú neostrosť. Pred svitaním ukončí fotografovanie, sklopí teleskop a zatiahne strechu. Ja už len ráno odpojím techniku, stiahnem dáta, a keď ich mám dostatok, pustím sa do spracovania.
Robí sa to preto, lebo každá astrofotografia sa skladá z mnohých samostatných snímok, napríklad s dĺžkou expozície 5 minút na snímku. Niekedy ich je aj niekoľko stoviek, cez rôzne filtre. Spracovanie niekedy trvá mnoho hodín, kým sa vytvorí krásny objekt v podobe hmloviny alebo galaxie.
Každá vášeň si žiada svoju výbavu. Ktoré zariadenia, teleskopy alebo fotoaparáty sú pre vás nevyhnutnosťou?
Najdôležitejšia je tzv. rovníková montáž. Je to zariadenie poháňané v dvoch osiach motorčekmi cez počítač. Tá musí byť správne nastavená na Polárku. Je to kvôli tomu, že sa naša planéta Zem otáča okolo svojej osi, a to spôsobuje, že sa hviezdy pohybujú z nášho pohľadu po oblohe. Ak by som ju nemal, tak napríklad pri trojminútovom fotení oblohy by som z hviezd mal iba čiarky.
Taktiež je potrebná malá pointačná kamera, ktorá má za úlohu zvoliť si jednu hviezdu a tú držať za každých okolností na tom istom mieste. Teraz mám túto výbavu trocha profesionálnejšiu, ale začínal som s ľahkou rovníkovou montážou, bazárovou zrkadlovkou a objektívom, tiež zakúpeným cez inzerát.
Ale odvtedy som sa posunul už k teleskopu, astrokamere a montáži strednej kategórie. Najdôležitejší komponent je môj zrkadlový teleskop Newtonovho typu.
Investície do vybavenia vedia narásť. Koľko približne stojí základná výbava pre začiatočníka?
Začiatočníkom by som určite neodporúčal začínať s príliš zložitou technikou. Foteniu objektov vzdialených stovky až milióny svetelných rokov je potrebné venovať sa postupne a s narastajúcimi skúsenosťami.
Pre začiatok stačí úplne vybavenie z druhej ruky: pevný statív, zrkadlovka a objektív s kratším ohniskom. Týmto sa dajú získať prvé skúsenosti s fotografovaním rôznych kompozícií súhvezdí, Mesiaca, planét alebo aj Mliečnej cesty. Takto sa človek prirodzene naučí fotografovať a spracovávať fotografie.
Výdavky nekončia iba pri kúpe techniky. S čím všetkým musí astrofotograf finančne počítať počas roka?
Časom je to určite aj investícia do licencií pre rôzne špecializované programy na spracovanie záberov a ich kalibráciu. Aj keď je množstvo programov dostupných zadarmo a na začiatok úplne postačia, časom môže začiatočník naraziť na ich limity a investícii do profesionálnejšieho softvéru sa pravdepodobne nevyhne. Ale zase nie sú to dramaticky vysoké investície a ich možnosti sú mnohokrát na násobne vyššej úrovni oproti voľne šíriteľným programom.
Fotografia nočnej oblohy vie byť nielen záľubou, ale aj zamestnaním. Je možné si astrofotografiou reálne zarábať alebo sa tým živiť?
Myslím si, že prakticky ani nie, ale pravdupovediac som nad tým ani nerozmýšľal, keďže u mňa je to jeden z mnohých koníčkov, do ktorého dávam kus svojho srdca. Keď sa mi podarí pekná fotografia, dám si ju vytlačiť profesionálne na veľkorozmerné plátno a zavesím na stenu. Robí mi to radosť a robí radosť aj mojim priateľom a známym, ak sa s nimi môžem podeliť na sociálnych sieťach.
Z nočnej oblohy dokážu vznikať neuveriteľné obrazy. Na ktorý svoj záber ste doteraz najviac hrdý?
Najviac sa mi páčia ikonické objekty zo súhvezdia Orión hmlovina Konská hlava a Sviečka, ale aj Vírová galaxia, galaxia M106, galaxia M31 v Androméde či Veľká hmlovina v Orióne. Každá hmlovina, galaxia alebo hviezdokopa má svoje osobité čaro.
Polárna žiara je pre mnohých sen. Ako sa správne pripravuje pozorovanie a fotenie polárnej žiary?
To je trochu iná káva, na fotenie polárnej žiary nie je možné použiť teleskop. Tu je vhodné základné vybavenie: statív, zrkadlovka a objektív s krátkym ohniskom a vyššou svetelnosťou. To mám nachystané vždy, ak sa na Slnku odohrala erupcia s vyvrhnutím hmoty smerom k Zemi. Následne už len sledujem aurorálne monitory, kde sa zverejňujú dáta zo satelitov merajúcich hodnoty magnetosféry Zeme.
Veľmi dobrú službu spravia aj webkamery smerujúce na sever. Ak sa na nich niečo objaví, tak utekám von a fotím. S trochou šťastia sa dá aj v našich končinách vyfotiť celkom pekná polárna žiara.
Podmienky nie sú vždy ideálne. Čo vám najviac komplikuje prácu pri fotografovaní nočnej oblohy?
V prvom rade počasie. Najmä v posledných rokoch bývajú počas zimy dlhé inverzie, trvajúce aj niekoľko týždňov. Niekedy sa mi preto nepodarí dokončiť fotografovanie objektu, pretože kým sa počasie zlepší, objekt už po zotmení rýchlo zapadne.
Potom je to prekvapujúco Mesiac; jeho svit, hlavne v období splnu, pôsobí veľmi rušivo, čo sa negatívne podpíše na kvalite výslednej fotografie.
V posledných rokoch je svetelné znečistenie extrémne a výrazne znižuje kvalitu astrofotografií. Zároveň však čoraz viac škodí aj nočným živočíchom a negatívne ovplyvňuje ľudský spánok, čo môže časom viesť k chronickým zdravotným problémom.
Astrofotografia môže byť aj adrenalínovým zážitkom. Zažili ste pri fotení niečo nezvyčajné alebo nečakané?
Väčšinou sa mi o to postará nepochopiteľne štrajkujúca technika. Jednoducho niečo nefunguje správne a neviem prísť na chybu. Občas to aj vzdám, zbalím techniku a skúsim to znova najbližšiu jasnú noc, keď zrazu všetko funguje bez toho, aby som čokoľvek zmenil. Technika si proste niekedy žije svojím vlastným životom.
Vstúpiť do sveta astrofotografie chce odvahu aj vášeň. Čo by ste odkázali niekomu, kto by chcel s astrofotografiou začať?
Mať veľa trpezlivosti a hlavne, aby to bola srdcová záležitosť. To pomôže prekonať dosť časté komplikácie, ktoré vznikajú buď pri fotení, alebo pri následnom spracovaní snímok. Ak vydržíte, odmenou vám budú krásne zábery tajomného vesmíru.
Dúfam, že som niekoho motivoval a pustí sa do toho. Objektov na hviezdnom nebi hodných krásnych fotografií je veľa, stačí len začať a nevzdávať sa.
Čítajte viac z kategórie: Rozhovory