Obľúbené letovisko Slovákov už nechce turistov. Domáci spustili protesty s cieľom vytlačiť návštevníkov

Mallorca patrí medzi najvyhľadávanejšie dovolenkové destinácie v Európe, no obrovský záujem návštevníkov začína meniť život miestnych obyvateľov. Ostrov, ktorý bol kedysi spájaný najmä s pokojnými plážami a prírodou, dnes rieši rastúce ceny bývania, preťaženú infraštruktúru aj tlak na životné prostredie.

Z Bratislavy sa na Mallorcu dostaneš priamym letom približne za 2,5 hodiny, čo z nej robí dostupnú destináciu aj pre slovenských turistov. O probléme nadmerného turizmu informoval web Best Mallorca Hotels, ktorý uviedol, že Mallorca sa stala jedným z najčastejšie spomínaných príkladov nadmernej návštevnosti v Európe.

Ostrov navštevujú milióny ľudí

Mallorca každoročne privíta viac ako 13 miliónov návštevníkov, pričom počet obyvateľov ostrova sa pohybuje približne okolo jedného milióna. Počas hlavnej letnej sezóny tak počet turistov výrazne prevyšuje počet domácich obyvateľov.

Turizmus však zostáva základom miestnej ekonomiky. Prináša desiatky miliárd eur, vytvára pracovné miesta a podporuje množstvo podnikateľov. Práve závislosť od cestovného ruchu však vytvára komplikovanú situáciu – obyvatelia kritizujú jeho negatívne dôsledky, no zároveň od neho mnohí ekonomicky závisia.

Za posledné desaťročia sa ostrov výrazne zmenil. Ako uviedol web Responsible Travel, napríklad región Calvia na juhozápade Mallorky prešiel počas druhej polovice 20. storočia zásadnou premenou. Kým v minulosti sa miestni venovali najmä poľnohospodárstvu vo vnútrozemí a pobrežie zostávalo takmer prázdne, rozmach turizmu priniesol masívnu výstavbu hotelov a apartmánov.

Počet obyvateľov tejto oblasti vzrástol zo zhruba 2 700 v 60. rokoch na viac ako 50-tisíc. Mnohí ľudia začali pracovať v službách a cestovnom ruchu, zatiaľ čo zahraniční kupujúci si na ostrove začali kupovať dovolenkové a rekreačné nehnuteľnosti.

Protesty proti drahému bývaniu

Miestni obyvatelia tvrdia, že rastúci počet turistov zhoršuje dostupnosť bývania. Byty a domy, ktoré boli kedysi určené pre domácich, sa čoraz častejšie využívajú ako krátkodobé prenájmy.

Informoval o tom aj profil Volvmedia na sociálnej sieti, podľa ktorého sa počet obyvateľov Mallorky za približne 20 rokov zvýšil z 280-tisíc na 1,25 milióna, zatiaľ čo počet ročných návštevníkov vzrástol zo 7,5 milióna na 19 miliónov.

Aktivistická skupina Menys Turisme, Mes Vida upozorňuje, že ostrov podľa nej dosiahol svoje limity v ekologickej, územnej aj sociálnej oblasti. Protestujúci tvrdia, že problémom nie sú samotní návštevníci, ale spôsob, akým masový turizmus ovplyvňuje život domácich.

Situácia vyústila do masívnych protestov a nahnevaní miestni obyvatelia vyšli do ulíc. Ľudia v uliciach Palmy upozorňovali na rast cien nehnuteľností, preplnené pláže aj tlak na miestne zdroje.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Volv (@volvmedia)

Turizmus mení pláže aj mestá

Nadmerná návštevnosť sa netýka iba známych letovísk ako Magaluf či Santa Ponsa. Sociálne siete priniesli popularitu aj miestam, ktoré boli pred rokmi takmer neznáme.

Jedným z príkladov je pláž Caló des Moro na juhovýchode ostrova. Miesto, ktoré bolo kedysi pokojnou lokalitou, dnes počas sezóny čelí náporu návštevníkov. Turisti prichádzajú po tom, čo fotografie pláže zaplavili internet.

Problém predstavujú aj požičané autá, ktoré v letných mesiacoch zahlcujú cesty a parkovacie miesta. Aktivisti preto požadujú obmedzenie počtu prenajatých vozidiel počas hlavnej sezóny.

Podľa Responsible Travel existujú na Baleárskych ostrovoch stovky tisíc nelegálnych dovolenkových prenájmov, zatiaľ čo legálne registrovaných je výrazne menej. Palma preto už v minulosti obmedzila fungovanie platformy Airbnb v snahe zastaviť rast cien bývania.

Úrady hľadajú riešenia

Miestne úrady sa snažia nájsť rovnováhu medzi ekonomickými výhodami turizmu a ochranou života obyvateľov. Baleárska vláda zaviedla turistickú daň, ktorej výnosy majú smerovať napríklad do obnovy infraštruktúry či ochrany životného prostredia.

Obmedzenia sa dotkli aj výletných lodí. Palma začala regulovať počet príchodov veľkých výletných lodí, aby znížila tlak na mesto a jeho okolie. Budúcnosť cestovného ruchu na ostrove ovplyvní aj klimatická zmena. Rastúce teploty a nedostatok vody môžu v ďalších rokoch predstavovať ďalšiu výzvu pre región, ktorý je od turizmu výrazne závislý.

Miestne iniciatívy preto nevolajú po úplnom zastavení návštevnosti. Žiadajú však, aby sa cestovný ruch viac prispôsobil možnostiam ostrova a aby z neho mali úžitok aj ľudia, ktorí na Mallorce žijú počas celého roka.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie