Obrovský pokrok: Umelé ľudské embryá sa stali realitou. Vedci prišli na ich využitie

Vedci už dokážu vyvinúť embryo v laboratóriu bez pomoci vajíčok či spermií. Informovali sme ťa napríklad o experimente izraelských výskumníkov z minulého roka, ktorí na to použili kmeňové bunky myší.

Výsledok sa skutočne podobal oplodnenému vajíčku. Tieto syntetické embryá dokonca napodobnili vývin nového jedinca, no nakoniec prežili len osem dní.

Teraz však ďalšia skupina vedcov hlási nový prelomový úspech, o ktorom informujú viaceré svetové médiá ako Sky News, The Guardian či CNN.

Opäť ide o umelé vytvorenie embrya za pomoci kmeňových buniek, no odborníci sa tentokrát domnievajú, že vďaka svojim úspechom môžu prísť napríklad na príčiny potratov či ďalšie jedinečné aspekty ľudského rozvoja. Na druhej strane však táto metóda vyvoláva rôzne etické a právne otázky.

Nové syntetické embryo

Profesorka Magdalena Zernicka-Goetzová z univerzity v Cambridge a Kalifornského technologického inštitútu hovorí, že embryá dokázali dostať do stavu, ktorý sa podobá reálnemu embryu po 14. dni vývinu.

Opäť, ako pri minuloročnom izraelskom pokuse, na to nie sú potrebné ani vajíčko ani spermie. Embryá nemajú bijúce srdce ani začiatky mozgu. Obsahujú však bunky, z ktorých sa typicky vyvíja placenta, žĺtkový vak a samotné embryo, vysvetľuje The Guardian.

Nateraz však zostáva neznáme, či by sa zo súčasných syntetických modelov po implantácii do tela už mohli aj vyvinúť životaschopné embryá.

Dôvod výskumu

V súčasnosti sa syntetické embryá určite nezačnú používať klinicky. Nie je teda jasné, či by sa v lone pacienta naďalej vyvíjali, no zároveň by ich implantácia bola nezákonná.

Vedcov však motivuje niečo iné. Výskum prispieva k pochopeniu vývojového obdobia, ktoré vedci nazývajú pod pojmom „čierna skrinka“. Z legálneho hľadiska im je totiž povolené kultivovať laboratórne embryá len po dobu 14 dní. Následne už vývin možno sledovať iba prostredníctvom bežných tehotenských testov či embryí, ktoré získali na výskum.

Slovenka Lenka dosiahla niečo neuveriteľné. Za 39 dní prebehla viac ako 2-tisíc kilometrov, má ušľachtilý cieľ

„Myšlienka za výskumom je, že ak skutočne modelujeme normálny ľudský embryonálny vývoj pomocou kmeňových buniek. Môžeme tak získať strašne veľa informácií o tom, ako vývin začína a čo všetko sa môže počas neho pokaziť. Hlavne pritom nemusíme použiť žiadne skutočné skoré embryá,“ vysvetlil Robin Lovell-Badge, šéf oddelenia biológie kmeňových buniek a vývojovej genetiky na Inštitúte Francisa Cricka v Londýne.

Záchrana, nie vznik života

Ako zistila CNN, embryá vytvorené tímom profesorky Zernicky-Goetzovej vznikli z jednotlivých ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Tie vedci „prinútili“ vyvinúť sa do troch odlišných vrstiev tkaniva. 

„Chcem len zdôrazniť, že to nie sú ľudské embryá,“ hovorí.

„Sú to síce len modely embryí, ale sú veľmi vzrušujúce. Vyzerajú veľmi podobne ľudským embryám a sú veľmi dôležitou cestou k odhaleniu, prečo zlyháva tak veľký počet tehotenstiev. Väčšina z nich totiž zlyhá práve v čase vývinu, na ktorom staviame naše modely.“

Syntetické embryá teda nemajú poslúžiť na vytváranie nového života, ale na záchranu už skutočného.

Prigožin verbuje nových členov k Wagnerovcom a chystá pochod na Varšavu. Vegetariánov neberie

„O tomto kroku v ľudskom vývoji vieme pozoruhodne málo. Je to však obdobie, keď veľa tehotenstiev zlyhá,“ dopĺňa Roger Sturmey, vedúci výskumný pracovník v oblasti zdravia matiek a plodov na Univerzite v Manchestri vo Veľkej Británii.

Zernicka-Goetzová dodáva, že pokiaľ sa nemýli, vedcom sa počas súčasného výskumu podarilo vytvoriť modelové embryo s tromi vrstvami tkaniva vôbec po prvýkrát. Zdôraznila však, že hoci niektoré vlastnosti prirodzeného embrya napodobňujú, rozhodne ich nemajú všetky.

Samozrejme, v súčasnosti ešte treba syntetické embryá výrazne zdokonaliť. „Je potrebné urobiť ešte veľa práce na určenie podobností, ale aj rozdielov medzi syntetickými embryami a embryami z vajíčka a spermie,“ uzavrel Sturmey.