Obyčajná zelenina znižuje riziko rakoviny hrubého čreva až o 20 %. Jej tajomstvo ako prvá skúmala Slovenka

Podľa posledných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) si rakovina hrubého čreva a konečníka v roku 2022 vyžiadala viac ako 900 000 úmrtí na celom svete. A mnohým z týchto úmrtí sa dalo predísť.

WHO zároveň upozorňuje, že počet prípadov rakoviny hrubého čreva a konečníka môže do roku 2030 narásť približne o 60 %, čo by znamenalo viac ako 2,2 milióna nových diagnóz a približne 1,1 milióna úmrtí ročne.

Prevencia sa nezačína až v ambulancii, ale predovšetkým v kuchyni, teda presnejšie v tom, čo si každý deň naložíš na tanier. A štúdie v tejto oblasti priniesli zaujímavé zistenie.

Jeden konkrétny druh zeleniny, ktorý mnohí berú len ako obyčajnú prílohu, dokáže výrazne znížiť riziko kolorektálneho karcinómu.

Koľko jej treba denne zjesť?

Jedna rozsiahla metaanalýza spojila dáta zo 17 observačných štúdií a pracovala s populáciou takmer 98-tisíc ľudí. Výskumníci systematicky porovnali skupiny s najvyšším a najnižším príjmom krížovej, teda kapustovitej zeleniny, a následne vyhodnotili výskyt kolorektálneho karcinómu.

Ukázalo sa, že ľudia, ktorí jedli krížovú zeleninu pravidelne a vo vyššom množstve, dosahovali takmer o 20 % nižšie riziko rakoviny hrubého čreva v porovnaní s tými, ktorí ju konzumovali minimálne. Výskumníci identifikovali pásmo približne 40 až 60 gramov krížovej zeleniny denne ako hranicu, pri ktorej sa objavuje merateľný ochranný efekt. K tejto zelenine napríklad patria brokolica, karfiol, biela aj červená kapusta, kel, ružičkový kel, pak choi, rukola, kaleráb či reďkovka.

Metaanalýza pracovala s observačnými dátami. Výskumníci ľuďom neprideľovali presný jedálniček a nesledovali ich v kontrolovaných podmienkach. Vychádzali z údajov o reálnych stravovacích návykoch a sledovali, ako sa tieto návyky spájajú s dlhodobým zdravotným vývojom. Autori metaanalýzy sami upozorňujú na možné skreslenia, rozdiely v metodike či vplyv ďalších faktorov životného štýlu. Ochranný efekt krížovej zeleniny sa však preukázal už vo viacerých štúdiách.

Látka, ktorú skúmala slovenská vedkyňa

Krížová zelenina obsahuje glukozinoláty, sírne zlúčeniny, ktoré sa pri žuvaní a trávení premieňajú na biologicky aktívne látky, najmä izotiokyanáty. Osobitnú pozornosť si vyslúžil sulforafan, jeden z najpreskúmanejších izotiokyanátov, ktorý sa nachádza najmä v brokolici a brokolicových klíčkoch.

Významnú stopu v tejto oblasti zanechala slovenská vedkyňa Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., ktorá sa ako prvá na svete systematicky venovala protinádorovému potenciálu sulforafanu. Jej práca otvorila dvere ďalším experimentom a podnietila medzinárodný záujem o túto molekulu.

Následné experimentálne štúdie ukázali, že sulforafan dokáže ovplyvniť expresiu génov zapojených do rastu nádorových buniek, regulácie bunkového cyklu aj programovanej bunkovej smrti.

Okrem bioaktívnych zlúčenín prináša krížová zelenina ešte jeden zásadný benefit: vlákninu. Práve vláknina patrí medzi najlepšie preskúmané výživové faktory v prevencii kolorektálneho karcinómu, čo potvrdzuje aj veľká metaanalýza publikovaná v British Medical Journal.

Vláknina podporuje pravidelné vyprázdňovanie, skracuje čas kontaktu potenciálne škodlivých látok so sliznicou čreva a slúži ako potrava pre prospešné baktérie črevného mikrobiómu. Fermentáciou vlákniny vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, napríklad butyrát, ktorý podporuje zdravie črevných buniek a pôsobí protizápalovo.

Základ ochrany pred rakovinou hrubého čreva

Krížová zelenina zároveň ponúka vitamín C, karotenoidy a flavonoidy, teda antioxidanty, ktoré neutralizujú voľné radikály a chránia bunky pred oxidačným stresom.

Pri zvyšovaní príjmu krížovej zeleniny však treba rátať aj s praktickými aspektmi. „U niektorých ľudí môže krížová zelenina spôsobiť nepríjemnú plynatosť alebo nadúvanie,“ uviedla dietologička Elizabeth Harris pre portál Prevention. Odporúča preto postupné zvyšovanie príjmu a dostatočný príjem vody. Organizmus si na vyšší príjem vlákniny zvykne, no potrebuje čas.

Gastroenterologička Supriya Rao zároveň zdôrazňuje širší kontext. „Snažte sa jesť pestro, teda ‚celú dúhu‘ a dať si každý týždeň viac než 30 rôznych rastlín,“ povedala. Rozmanitosť podporuje pestrosť črevného mikrobiómu a prináša širšie spektrum fytochemikálií. Každá rastlina obsahuje unikátnu kombináciu bioaktívnych látok, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Keď ich zaradíš do svojej stravy a spojíš s ďalšími preventívnymi návykmi, ako je dostatok pohybu či kvalitný spánok, vytvoríš prostredie, v ktorom majú nádorové procesy podstatne horšie podmienky na rozvoj.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing