Obyčajný hot dog premenil na zážitok. Roztomilý stánok na troch kolesách ľudia milujú

Miki Streetfood & Catering je poctivý rodinný projekt, za ktorým stojí mladý podnikateľ Mikuláš Sisák, jeho priateľka Mária Kováčová a Mikulášova mama, šéfkuchárka Zuzana Sisáková.

25-ročný „Miki“ je študentom na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V týchto mesiacoch si dokončuje inžinierske štúdium v odbore Ekonómia a riadenie cestovného ruchu na Ekonomickej fakulte.

Už popri štúdiu pomáhal v reštaurácii jeho rodičov Víno & Tapas v Spišskej Sobote, mestskej časti Popradu. Ide o prevádzku, ktorá ponúka zážitkovú gastronómiu (fine dining) v podobe viacchodových degustačných večerí.

Odmalička sa tak pohyboval v prostredí, v ktorom boli gastronómia, servis či zásady správneho stolovania neustálou témou.

„Neskôr som brigádne pracoval v Hoteli Lomnica v Tatranskej Lomnici ako portier, takže som mal možnosť nahliadnuť aj do hotelierskej sféry. Parkovanie tých najrôznejších áut od výmyslu sveta a komunikácia s hosťami bola obohacujúca skúsenosť,“ vyjadril sa Mikuláš pre Startitup.

Dnes už vedie vlastný street food, ktorý vznikol aj ako dôsledok apelu jeho rodičov. Tí ho bez pochýb inšpirovali svojou snahou vytvárať pre ľudí zážitky vďaka spájaniu chutí a atmosféry.

„Druhým impulzom bola práca môjho mladšieho brata Tomáša, ktorý domov priniesol starú trojkolku Piaggio a premenil ju na pojazdnú palacinkáreň. Časom ju však predal a mne vtedy napadlo, že by bolo fajn postaviť si niečo podobné a pracovať na tom dlhodobejšie.“ 

Využil dieru na trhu

K vlastnému streetfoodu ho to však ťahalo aj preto, že predstavoval akýsi protipól k zážitkovým večeriam od jeho rodičov.

„Cieľ je však ten istý. Priniesť hosťovi gastrozážitok. Robiť street food môže vyzerať jednoducho, ale je to náročná práca, pokiaľ to myslíte vážne. V oblasti, kde žijem, mi street food chýbal, takže som to videl ako zaujímavú príležitosť aj z pohľadu podnikania,“ spomína.

Podstata Miki Streetfood je založená na predaji hotdogov v špeciálnom prevedení. Počas letných mesiacov bol ich jednoznačným bestsellerom napríklad Avocadog.

V zime si zas ľudia pochvaľovali domáce lokše s trhanými kačacími prsiami, dusenou červenou kapustou a jablkovo-škoricovým dipom. V tomto street foode sa pritom bez problémov naješ za 5 až 6 eur . Polievku či dezert dostaneš za približne 3 eurá.

„Našou malou ambíciou je povýšenie postavenia street foodu ako formy stravovania v regióne.“ 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa MIKI Streetfood (@miki_streetfood)

Investícia sa rýchlo vrátila

Mikuláš do toho projektu investoval približne 10 000 eur. Táto investícia sa mu napokon pomerne rýchlo vrátila v priebehu 8 mesiacov.

Tento biznis však nie je iba prechádzka ružovou záhradou. Zakladateľ projektu vníma ako najťažšie úplné začiatky podnikania spojené s technickou prestavbou maličkého Piaggia. Pojazdný kúsok si kúpil z druhej ruky a na food truck ho prerobil vo vlastnej réžii. 

„Keďže som veľa vecí robil prvýkrát v živote, časovo to bolo náročné. Napríklad, kým som pozháňal správnu osobu na zváranie, kým som našiel človeka, čo mi zohne nerezové časti podľa požiadavky. Všetko to zaberalo čas, ktorého som popri škole nemal veľa. A keďže je Piaggio priestorovo dosť obmedzené, potreboval som efektívne využiť každý jeden centimeter jeho plochy. Podarilo sa mi ho dokončiť až po jedenástich mesiacoch,“ objasňuje.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa MIKI Streetfood (@miki_streetfood)

Samostatnou kategóriou bola podľa jeho slov aj byrokracia spojená s vybavovaním rôznych povolení na ambulantný predaj a administratíva k hygiene. 

Pandémia

Príchod pandémie ovplyvnil Mikulášov biznis negatívne, no z časti aj pozitívne. Limitovali ho najmä nariadenia týkajúce sa obmedzenia pohybu, zákaz priamej konzumácie na mieste či zrušené akcie a podujatia.

Značnou nevýhodou bola aj skutočnosť, že nemal nárok na žiadnu podporu od štátu, keďže svoje podnikanie založil v apríli 2020.

„Pozitívne sme vnímali to, že sme pre danú situáciu boli nútení premýšľať nad inými možnosťami pôsobenia. Pôvodne sme sa chceli zamerať na predaj jedál na akciách a podujatiach, no tie sa zrušili. Vtedy mi napadlo skúsiť postaviť Piaggio na jedno stále miesto v Poprade. Počas pandémie stretnete najviac ľudí pri nákupných centrách s potravinami, tak sme jedno z nich oslovili. Za nájom nám poskytli priestor.“

S odstupom času to vníma ako veľmi dobrý nápad, nakoľko na rovnakom mieste pôsobí už piaty mesiac. Za toto obdobie sa mu podarilo vytvoriť úzky okruh stálej klientely, ktorá sa sem pravidelne vracia.

Konštatuje tiež, že tak, ako v každom inom podnikaní, ani v gastro biznise človeka konkurencia nečaká s otvorenou náručou. Preto je podľa Mikuláša niekedy náročné nájsť si miesto, kde sa môže s foodtruckom postaviť.

„Každopádne by som nikoho nenazýval neprajníkom. Ide skôr o to, že ľudia mávajú rôzne názory a pohľady na vec. Nad tým, či mi chcel niekto uškodiť, som asi nepremýšľal a myslím si, že tomu nechcem venovať svoju pozornosť. Máme šťastie, že máme okolo seba veľa ľudí, ktorí nám vyjadrujú svoju podporu, za čo sme veľmi vďační. Samozrejme, sme otvorení konštruktívnej kritike. Máme pred sebou ešte dlhú cestu a musíme sa veľa učiť.“

Je to živý organizmus

Mikuláš vníma gastro biznis ako živý organizmus, ktorý sa neustále mení, vyvíja a je potrebné sa prispôsobovať jeho potrebám.

Konštatuje pritom, že nakoľko základ jeho produktov tvoria vlastnoručne pripravované a čerstvé suroviny, býva náročné vedieť správne predvídať objem predaja a plánovať nákupy, prípravu a skladovanie.

„Kvalita a čerstvosť sú pre nás hlavné priority, preto musíme všetky tieto procesy zvážiť a naplánovať tak, aby sme minimalizovali straty a zároveň zachovali kvalitu a čerstvosť. V našom prípade je náročnejšia aj logistika a preprava jedál či vecí z kuchyne do foodtrucku.“

Mladý podnikateľ je v prípade jeho plánov do budúcna pomerne ambiciózny. Plánuje postaviť ďalší foodtruck, trochu väčší ako Piaggio, s ktorým by mohol cestovať aj na dlhšie vzdialenosti.

Na jednom mieste by sa mohol zastabilizovať formou kamennej prevádzky a mobilný foodtruck by jazdil na akcie.

V pláne má aj rozšírenie menu, ktoré sa však nezaobíde bez sústavnej práce na sezónnej ponuke.  

Mikuláš by dal všetkým ľuďom, ktorí sa chcú pustiť do podnikania v gastro segmente, jednu užitočnú radu:

„Nepodceňujte kvalitnú prípravu a predovšetkým logistiku. Tá najťažšia a zároveň najdôležitejšia práca sa zväčša odohráva za zatvorenými dverami kuchyne alebo foodtrucku, hodiny pred samotným otvorením prevádzky. To si často ľudia neuvedomujú, keďže vidia len samotný predaj a prípravu jedla z pohľadu hostí.“