Očkovanie je zbytočné, aj očkovaní sa môžu nakaziť, tvrdí čoraz viac Slovákov. Analytik vysvetľuje, aká je pravda

  • Počuť stále viac tvrdení o tom, že ľudia sa odmietajú dať zaočkovať, nakoľko sa objavili prípady, že človek sa nakazil aj po vakcinácii
  • Epidemiológovia či analytici sa s takýmto postojom nestotožňujú, poukazujú na jasne hovoriace dáta
protest, pandemia, kotleba
TASR/Jakub Kotian
  • Počuť stále viac tvrdení o tom, že ľudia sa odmietajú dať zaočkovať, nakoľko sa objavili prípady, že človek sa nakazil aj po vakcinácii
  • Epidemiológovia či analytici sa s takýmto postojom nestotožňujú, poukazujú na jasne hovoriace dáta

Bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana na sociálnej sieti poukazuje na údaje z Británie. Štúdia Public Health England ukázala, že krajina očkovaním doposiaľ predišla takmer 37 000 úmrtiam a 11,8 miliónom infikovaných. 

Dáta ukázali, že stredné hodnoty ochrany pred hospitalizáciou sa pohybujú aj pri delte mutácií medzi 92 – 95 %. Pri úmrtiach sa efektivita odhaduje ešte lepšia, a to 99 % a viac. Napriek tomu často aj na Slovensku počúvame, že očkovanie je zbytočné, nakoľko aj očkovaní sa môžu vírusom nakaziť.

Smatana však poukazuje na čísla z iných krajín. Napríklad Holandsko medzi 1. – 13. júlom zaznamenalo 59 097 pozitívnych, z čoho u 42 274 poznali status očkovania. Až 84 % z nich nebolo vôbec očkovaných, pričom len 6 % malo obe dávky vakcíny.

Koncom júna bolo v Holandsku viac ako 40 % prípadov spôsobených deltou a plne očkovaných bolo viac ako 41 % populácie. Inak povedané, 41 % populácie spôsobilo len 6 % prípadov. Dánsko malo medzi 27. decembrom a 30. júnom 65 986 zachytených alfa prípadov, z čoho len 1 % bolo plne očkované, čiže 662 prípadov.

Pri mutácii delta je toto percento vyššie, ale zatiaľ len z menšej vzorky 570 spracovaných prípadov. Z nich 16 bolo plne očkovaných, čo tvorí 2,8 %. V Dánsku dostalo pritom k 30. júnu obe dávky 30 % populácie.

zdroj: TASR/AP Photo/Sophia Sandurskaya

V prípade Francúzska je posledná zverejnená analýza z obdobia 28. júna až 4. júla, kedy zachytili a detailne spracovali 2 118 prípadov, z čoho 1 705 bolo neočkovaných a len 127 (5,9%) plne očkovaných. Plne preočkovaných bolo 34 % populácie a delta varianta dosahovala cez 40 %. „Aj na tomto príklade vidíme, že vírus sa šíri primárne medzi neočkovanými,“ tvrdí Smatana.

Británia v poslednej dostupnej verzií technickej správy z 9. júla uvádza, že krajina mala spracovaných 123 620 prípadov delta variantu. Z toho 71 932 bolo medzi neočkovanými a len 10 834, čiže 8,7% malo obe dávky. Plne očkovaných mali k danému dňu takmer 50 % ľudí.

„Je pravda, že bez väčšieho detailu sa nedá povedať, prečo sa kde aká osoba nakazila. Individuálna úroveň ochrany závisí od viacerých faktorov. Veková skupina. Pridružené ochorenia. BMI a mnohé iné parametre, ktoré môžu mať vplyv na efektivitu vakcín. Trendy z týchto a mnohých iných krajín sú ale jednoznačné: vírus sa šíri dominantne medzi neočkovanou časťou populácie,“ objasňuje analytik.

„Najvýznamnejší podiel na nízkom počte hospitalizácii a úmrtí má fakt, že v skupine najrizikovejších, teda starších občanov, je miera zaočkovanosti vysoká,“  tvrdí aj primár Milan Kulkovský.

Aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz tento týždeň povedal, že „pre zaočkovaných sa pandémia skončila.“

„Išlo viac o politické gesto ako vedecký fakt, ale jasne to ilustruje, že aj z rakúskych skúseností sa vie, že očkovaní sa môžu cítiť neporovnateľne viac bezpečne. Vyzerá, že to platí aj pre to malé percento tých, čo sa po očkovaní nakazili,“ myslí si Smatana.

Pripomína, že začiatkom júla vyšla v Lancete štúdia, ktorá porovnávala virálnu nálož pozitívnych, a to podľa toho či boli plne, čiastočne alebo vôbec (ne)očkovaní.

„Ako si môžete všimnúť na obrázku – aj tí, čo mali tú smolu a aj po očkovaní sa nakazili, tak mali vyššie Ct hodnoty, čiže nižšiu virálnu nálož ako neočkovaní ľudia. Áno, viem, že takéto štúdie sú veľmi náchylné na vzorku a interpretáciu, nakoľko Ct hodnoty závisia od mnohých faktorov. Dáta vyzerajú ale sľubne a zapadajú do mozaiky evidencie, že očkovanie je najlepšou cestou von z pandémie. Ďakujem Vladimir Nosal za inšpiráciu.“

Čo nás čaká od septembra?

Minister školstva na sociálnej sieti napísal, že ľudia si musia sami vybrať či chcú na jeseň COVID-19 alebo očkovanie. „Nie je to môj tip, ale epidemiológovia, zdravotníci a odborníci na to opakovane upozorňujú. Delta variant sa ukazuje byť taký infekčný, že do konca decembra bude mať za sebou každý človek buď covid alebo očkovanie. Predpokladá sa to na základe veľkej infekčnosti delta variantu a na základe údajov zo zahraničia.“

Upozorňuje na prípad v Austrálii, kedy sa človek nakazil pri nakupovaní od okoloidúceho. „Každý nezaočkovaný skôr či neskôr covid dostane. Áno, niekto si môže povedať, že to riskne a možno covid prekoná bez väčších komplikácií. Nikto ale nevieme, či práve náš priebeh nebude ťažký a aj pri bezpríznakovom priebehu môže mať človek trvalé následky. Covidu podľahli aj zdraví, vitálni a aktívni ľudia,“ hovorí.

Rodičom, ktorí nechcú dať zaočkovať svoje deti odkazuje, aby sa dali zaočkovať aspoň oni. „Covidu sa totiž už nikto nevyhne a v prípade pozitivity ostáva v izolácii celá domácnosť.“

Mnohý sa tiež stále pýtajú či sa musia dať očkovať aj keď COVID-19 už prekonali. Epidemiologička Alexandra Bražinová objasňuje, že očkovanie má zmysel aj v tomto prípade. „Vzhľadom na to, že u každého je priebeh ochorenia individuálny a doposiaľ nemáme dostupné údaje o tom ako dlho má človek po prekonaní ochorenia imunitu, očkovanie je najspoľahlivejšou formou prevencie, keďže zaisťuje bezpečnú mieru ochrany pre všetkých.“

Alexandra Bražinová
zdroj: Startitup/Vladimír Mičuda

Pri očkovaní sa odporúča odstup minimálne 2 týždne po prekonaní ochorenia, štyri týždne po nástupe infekcie resp. príznakov alebo štyri týždne od prvého PCR pozitívneho výsledku u tých, ktorí sú bez príznakov.

Vzhľadom na to, že prví ľudia dostali druhú dávku len pred niekoľkými mesiacmi, zatiaľ nie je celkom jasné na akú dobu bude vakcína účinná. „Ako dlho imunita trvá a či bude potrebné opakované preočkovanie nám povie ďalší výskum, ktorý práve prebieha. Z toho, čo doposiaľ vieme, tak v závislosti od veku a ďalších faktorov trvá imunita vo forme špecifických protilátok niekoľko mesiacov, druhá časť imunitnej odpovede, bunková imunita však zrejme pretrváva dlhšiu dobu,“ dodáva Bražinová z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave a členka neformálnej iniciatívy slovenských vedcov Veda pomáha – COVID-19.

Zdroje: Facebook/ Martin Smatana, zaockujemsa.sk, Facebook/Milan Kulkovský, Facebook/Branislav Gröhling - Vzdelanie je budúcnosť krajiny, Public Health England, thelancet.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK