Od narodenia nemám čuch, až na jednu výnimku. Dvakrát ma to takmer pripravilo o život (PRÍBEH)

Napriek tomu, že čuch je úplne prvý zmysel, ktorý sa u ľudí vyvíja, u mňa sa to tak nestalo. A viac než pravdepodobne nie som jediná.

Predstav si svet bez vôní. Žiadny čerstvo upečený chlieb, vôňa mokrej trávy po daždi, ani vône spojené s domovom, rodinou alebo sviatkami. Nevieš obľúbenú vôňu svojho partnera a necítiš ani, ako voniaš ty. 

Ani vôňa, ani smrad

Nevieš, ako voňajú tvoje obľúbené kvety, akú vôňu má tvoje obľúbené jedlo a zo všetkého, čo vonia inak ako vzduch, ťa maximálne bolí hlava. Paradoxne, presne takto viem, či mi niečo vonia alebo smrdí. 

Pozitívne však je, že ani netuším, ako zapáchajú spotení ľudia v MHD alebo ako zapáchajú psie exkrementy po tom, čo ich páničkovia zabudnú vyhodiť. Život bez čuchu má vlastne svoje výhody, kým to nespeje k život ohrozujúcim situáciám. 

zdroj: Freepik

Hoci som sa bez čuchu narodila, aj moja vlastná rodina zabúda, že necítim vône tak ako oni. A tak otázky typu „fuj, cítiš to?“ úplne milujem. Ľudia to vo všeobecnosti naozaj nechápu. „Veď niečo cítiť musíš,“ tvrdia. A majú pravdu. Zo všetkých vôní na svete cítim „vôňu“ cigarety. Viem to rozoznať od bežného vzduchu, na rozdiel od ostatných vôní. 

Už od detstva som si musela zvykať na to, že niektoré veci za mňa skrátka museli posúdiť iní. Napríklad skontrolovať, či je jedlo čerstvé alebo má čudný zápach. A pri náročnejšej fyzickej aktivite vždy upozorňujem svojich kamošov, aby mi povedali, že môj pot nie je už len viditeľný, ale aj cítiť. 

Žijem s poruchou, ktorú majú 3 % ľudí. Každé sústo je lotériou, lekári mi nevedeli pomôcť (PRÍBEH)

Ako som takmer vyhorela

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívne príbehy