Od špeciálneho prokurátora až k hrubokrkej mafii: Slovenské súdy vyniesli prelomové verdikty

Startitup ti prináša kompletné zhodnotenie roka 2022 z pohľadu justície. Od vysokopostavených policajných funkcionárov cez štátnych úradníkov, špeciálneho prokurátora až k hrubokrkej mafii. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ktoré verdikty súdov boli v roku 2022 skutočne prelomové.

Expolicajti, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu

Marec bol pre slovenskú justíciu skutočne plodným obdobím. Verejnosť si v priebehu tretieho mesiaca v roku 2022 totiž mohla vypočuť štyri prelomové verdikty pre ľudí, ktorí sa, takpovediac, spreneverili svojmu poslaniu.

Prvým z nich je expolicajt Vladimír Bisták, ktorý mal pre bödörovcov nezákonne sledovať a lustrovať novinárov, rovnako ako expolicajt Pavol Vorobjov, ku ktorému sa ešte dostaneme.

Zároveň Bisták aj vynášal informácie bývalému siskárovi Františkovi Böhmovi, ktorý mu za to platil päťtisíc eur mesačne. Bisták ho mal informovať, ak by ho išli realizovať. Böhm totiž aj podľa vlastnej výpovede páchal trestnú činnosť, najmä ekonomického charakteru.

Verdikt pre expolicajta znel: 4-ročná podmienka a prepadnutie majetku. Ako trest dostal Bisták aj zákaz činnosti v orgánoch verejnej správy. Nesmie sa stretávať s obvinenými v kauze Očistec, či už s Norbertom Bödörom, Tiborom Gašparom, Róbertom Krajmerom, Petrom Hraškom, Bernardom Slobodníkom, Ľudovítom Makóom a ďalšími.

Pár dní na to vyslovil Najvyšší súd definitívny verdikt v kauze bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča a exvyšetrovateľa NAKA Ladislava Vičana. Podľa rozsudku mali za úplatky od nitrianskeho podnikateľa Dušana Bočkaya vybavovať u šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa odblokovanie majetku. Namiesto avizovaných dlhoročných trestov si vypočuli verdikt 22 a 20 mesiacov za mrežami. Obaja si už svoje tresty odpykali a sú na slobode.

zdroj: SIU/BP

Senát najvyššieho súdu bývalým policajným funkcionárom naparil aj peňažné tresty vo výške 20 a 16-tisíc eur. Prvý z veľkých korupčných prípadov sa podarilo objasniť aj vďaka svedeckej výpovedi spolupracujúceho obvineného Ľudovíta Makóa.

Koncom mesiaca marec sa na vine a treste s prokurátorom dohodol Pavol Vorobjov. Bývalý šéf spravodajskej jednotky NAKA sa priznal k nezákonným lustráciám 28 novinárov a 140 ďalších ľudí. Medzi nimi aj zavraždeného Jána Kuciaka.

Pracovať mal pre doposiaľ neodsúdenú skupinu okolo Norberta Bödöra. Hoci si už v minulosti odsedel zhruba pol roka vo väzbe, súd mu vymeral nepodmienečný trest dva roky, zároveň mu uložil trest prepadnutia majetku a má zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci.

Turbulentný rok NAKA: Elitní policajti si trúfli na skutočne veľké ryby. Magickým bol 20. apríl

V prípade exšéfa spravodajskej jednotky ide o mimoriadne znížený trest, a to najmä z dôvodu, že Vorobjov spolupracuje a podľa prokurátora aj súdu sa významne podieľa na odhaľovaní trestnej činnosti.

Bohorovnosť aj túžba po majetku

26. mája 2022 si svoj trest vypočul bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Súd ho uznal za vinného z prijatia úplatku 50-tisíc eur, za ktorý pomohol bossovi takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi z väzby, ako aj z vynášania zo spisov pre Ľudovíta Makóa.

8-ročný trest si bývalý vysokopostavený funkcionár štátu odpyká v minimálnom stupni stráženia. Kováčik, ktorý po rozsudku vyhlásil, že „vinu poprie aj na smrteľnej posteli“ musí zaplatiť peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Od prepadnutia majetku ho preto súd ušetril.

zdroj: TASR/ Pavol Zachar

Len pár dní na to sa na špecializovanom trestnom súde odohrával ďalší veľký proces. Pred sudcu sa postavil konkurzný právnik Zoroslav Kollár, ktorý uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, a tak z korupčnej kauzy vyviazol iba s peňažným trestom 70-tisíc eur.

V korupčnom prípade spolu s Kollárom vystupuje aj bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, jeho vtedajší prvý námestník SIS Boris Beňa, ako aj bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó.

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia mal na začiatku augusta 2020 Pčolinského a jeho námestníka Beňu navštíviť v sídle Slovenskej informačnej služby Makó.

zdroj: TASR

Údajne sa dohodli, že za úplatok SIS prestane „rozpracovávať“ a odpočúvať podnikateľa a konkurzného právnika Kollára. Potom dal podľa polície Kollár koncom augusta v kaštieli v neďalekej obci Makóovi obálku so 40-tisícami eur. Ten ju podľa vlastnej výpovede o dva dni neskôr odovzdal Beňovi.

Keďže sa Zoroslav Kollár vzdal svojej možnosti odvolať sa a neurobil tak ani dozorujúci prokurátor, verdikt súdu je právoplatný. 

Úplatky, úplatky, úplatky…

Koncom júna sa k 50-tisícovému úplatku priznala bývalá šéfka daniarov Lenka Wittenbergerová. Nástupníčka po prezidentovi finančnej správy Františkovi Imreczem vyviazla s podmienkou a finančným trestom v rovnakej výške, v akej bol úplatok.

Peniaze mal Wittenbergerovej odovzdať IT podnikateľ Michal Suchoba ako poďakovanie za jej ústretovosť. Exprezidentka finančnej správy má zákaz päť rokov pôsobiť v orgánoch verejnej moci.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Po Wittenbergerovej nasledoval nečakaný krok exriaditeľa ekonomickej sekcie ministerstva vnútra. Martin Fleischer nedokázal štátu splatiť peňažný trest vo výške 150-tisíc eur a radšej sa rozhodol ísť na rok za mreže.

Fleicher bol zadržaný počas akcie Očistec a obvinený z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Vo väzbe začal spolupracovať a svedčiť proti podnikateľovi Jozefovi Brhelovi.

Aj Fleischerovo svedectvo prispelo k akcii Mýtnik, počas ktorej zadržali okrem kontroverzného podnikateľa Jozefa Brhela napríklad aj bývalého riaditeľa Finančnej správy Františka Imreczeho či bývalého šéfa IT sekcie Finančnej správy Milana Gregu.

Zo starostu mafián

Na záver si spravme odbočku od bielych golierov a pripomeňme si tresty, ktoré tento rok dostali muži z rádov mafie. Definitívny verdikt súdu mohla verejnosť sledovať v júli, kedy na 25 rokov odsúdili exstarostu Dolného Chotára Františka Doru.

Dlhé roky za mrežami spolu s prepadnutím honosného majetku si Dora vyslúžil za spoluprácu s obávaným gangom z okolia Dunajskej Stredy šátorovcami, ako aj za objednávky vrážd takzvaných „bielych koní“.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Rovnaký trest si odpyká aj jeho syn František Dora mladší, ktorý sa na rozdiel od otca ku skutkom priznal. K účasti na skutkoch sa tiež priznal aj Ladislav Alföldi, ktorému súd potvrdil trest 25 rokov v ústave s najprísnejším stupňom stráženia.

Vrah oľutoval svoje skutky

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznal v októbri bývalého policajta Tomáša Szabóa za vinného v kauze prípravy vrážd prokurátorov.

Od súhrnného trestu na doživotie však súd upustil, za dostatočný považoval 25-ročný nepodmienečný trest, ktorý si Szabó odpykáva za účasť na úkladnej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej i na vražde podnikateľa Petra Molnára.

Pri upustení od súhrnného trestu zavážili znalecké posudky, podľa ktorých je možná náprava páchateľa, aj to, že sa ospravedlnil a činy oľutoval. Rolu zohralo aj záverečné vyjadrenie prokurátora.

zdroj: TASR

„Ublížil som hlavne mojej rodine. Nesmierne mi je ľúto, čo som spôsobil. Hlavne sa týmto ešte raz ospravedlňujem poškodeným. Chcem uviesť, že som im aj písal listy, aby ospravedlnili moje zamýšľané protiprávne konanie. Počas výkonu trestu som si uvedomil, čo všetko zlé som napáchal,“ povedal Szabó pred súdom.

Mnohé z veľkých káuz však stále nie sú definitívne na konci. Budúci rok by sa pred súd mali opäť postaviť Marian Kočner a Alena Zsuzsová v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka. Ale aj oligarchovia Norbert Bödör, Jozef Brhel či Miroslav Výboh, ktorí čelia obvineniam korupčnej povahy.