Od ulice v Leningrade až po múry Kremľa: Putin sa nikdy nezmenil, riadi ho ten istý chlapec plný komplexov, tvrdí odborníčka

Najdlhšie vládnuci ruský vodca od čias Stalina, Vladimir Putin, je 25 rokov pri moci. Nie je žiadnym tajomstvom, že počas štvrťstoročia vlády ​​sa bývalý agent KGB snaží verejnosti predať imidž siláka, spasiteľa a ochrancu ruského ľudu. 

Na druhej strane, informácie o jeho súkromnom živote sú extrémne obmedzené. Navyše, prísna kontrola jeho súkromia a jeho izolácia sa od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 ešte zintenzívnila. V minulosti častejšie vystupoval na verejnosti, aby si budoval chcený obraz. Zvŕtal sa na ľade, jazdil na koni či chodil na ryby. Po invázii sa tieto aktivity znížili. S najväčšou pravdepodobnosťou kvôli bezpečnostným rizikám a zameraniu sa na vojnovú propagandu.

• Ako sa na Putinovi podpísalo 25 rokov vládnutia?
• Ako sa zmenil od ruskej agresie na Ukrajinu?
• Prečo bola podľa odborníčok, ale aj Angely Merkelovej pandémia zásadná v jeho rozmýšľaní?
• Ako sa v jeho zmýšľaní prejavuje imperializmus?
• Ako sa z jeho KGB výcviku zrodil majster manipulácie?
• Má Donald Trump šancu dostať ho za rokovací stôl?
• Prečo v najnovšom dokumente o sebe spomína svojho náhradníka?

Informácie po malých dúškoch 

„Hoci sa v Rusku nájdu ľudia, ktorí ho považujú za arogantného a amorálneho, mnohí ho považujú za šikovného štátnika, múdreho politika, ktorý robí všetko pre Rusko. Nemalé percento populácie, najmä starších žien, ho obdivuje. Všetky tri skupiny vedia len málo z jeho osobného života, poznajú len jeho obraz, ktorý si buduje,“ približuje pre Startitup mladá Ruska, ktorá sa rozhodla zostať v anonymite. Redakcia však jej totožnosť pozná.

Dodáva: „Veľa ľudí vie, dokonca aj ,bábušky‘, že je nereligiózny aj napriek tomu, že sa občas ukáže na fotke so sviečkou v ruke. Putin je v skutočnosti opradený legendami, poznáme iba jeho obraz.“

Podľa historičky a odborníčky na medzinárodné vzťahy Márie Holubovej koluje medzi Putinovými najbližšími spolupracovníkmi ruský výraz, že „zbronzovatel“. Holubová tento pojem opisuje ako zvýšený pocit vlastnej dôležitosti, ktorý vedie k stuhnutiu v niečo úplne neľudské a sprievodným znakom býva úplná strata zmyslu pre humor.

„Osobný život Vladimira Putina, ktorý je prísne stráženým tajomstvom, tomu zodpovedá. Netýka sa to len malého a diskrétneho okruhu ľudí, ktorí stoja pri Putinovi a sú pozoruhodne konzistentní. Samozrejme, aj stále viac strážení a izolovaní. Ruskému národu sa informácie o osobnom živote Putina odmeriavajú vždy po malých obmedzených dávkach, ktoré veľmi opatrne vypúšťa Kremeľ,“ ozrejmuje. 

zdroj: Flickr/Jedimentat44/putin on horse no shirt

Život v „bunkri“

Bývalý člen Putinovej ochranky, ktorý ušiel z Ruska, Gleb Karakulov ešte v roku 2023 počas pandémie povedal, že ruský prezident žije v značnej informačnej a fyzickej izolácii. Obmedzil svoje používanie internetu a minimalizoval osobné kontakty, čo sťažuje získavanie informácií o jeho každodennom živote. Informoval o tom The Guardian.

„Posledných pár rokov žije v informačnej izolácii. Patologicky sa bojí o život,“ vyhlásil Karakulov s tým, že Putin sa v tom čase všemožnými bariérami odrezal od sveta: karanténou, informačným vzduchoprázdnom. Realitu podľa neho vníma pokrivene. „Väčšinu času trávi vo svojich rezidenciách, ktoré médiá veľmi výstižne nazývajú bunkrami. Váži si len svoj vlastný život a život svojej rodiny a priateľov,“ dodal

Ako sme ťa v minulosti informovali, „skromná“ rezidencia ruského prezidenta na brehu Valdajského jazera v Novogrodskej oblasti je silnejšie chránená než viaceré ruské mestá. Karakulov opísal virtuálny štát v štáte, ktorý zahŕňa hasičov, testerov potravín a ďalších inžinierov, ktorí cestujú s Putinom na jeho cestách do zahraničia, a poskytol tak vzácny pohľad z prvej ruky na často skloňovanú úroveň paranoje a uzavretého životného štýlu ruského prezidenta. 

Ukrajina ako bábka v rukách Trumpa a Putina: Zmluva bez termínu, diabol číha v detailoch (KOMENTÁR)

Putinova izolácia počas pandémie posilnila jeho imperialistické ambície

Podľa tvnoviny.sk bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vo svojej júnovej prednáške v Prahe uviedla, že Vladimir Putin sa počas pandémie koronavírusu radikalizoval a prestal byť kontrolovateľný. Izolácia od západných politikov, s ktorými komunikoval iba cez videokonferencie, spôsobila stratu osobného kontaktu. Merkelová zdôraznila, že videohovory nedokázali efektívne riešiť rozpory.

Britská novinárka Catherine Betlenová, ktorá bola roky spravodajkyňou v Moskve, v nedávnom rozhovore pre irozhlas.cz naznačila, že práve počas pandémie sa Putinov imperialistický pohľad, ktorým sa nikdy netajil, iba zintenzívnil.

„Putin je presvedčený, že by mal byť ďalším Petrom Veľkým, zjednotiteľom krajín, ktoré si Rusko nárokuje. Behom pandémie bol Putin v izolácii. Čas trávil s historickými knihami a niekoľkými najbližšími poradcami. Jeden z nich bol Jurij Kovalčuk. Ten ho presvedčil, že musí obnoviť ruské impérium. To si Putin myslel vždy. Ak by nebol počas pandémie izolovaný od svojich racionálnejších poradcov, asi by sa nepustil do dobrodružstva s Ukrajinou, teraz to chápe ako svoje poslanie. Nemyslím si, že sa môže zastaviť.“

zdroj: Archív/ M.H

Ako premýšľa Putin?

Odborníčka na medzinárodné vzťahy Mária Holubová takisto vykresľuje Vladimira Putina ako politika bytostne spätého s imperiálnym rozmýšľaním a so snahou obnoviť veľmocenské postavenie Ruska. „Putin už na začiatku 90. rokov povedal, že Ukrajina je historicky súčasťou Ruského impéria.“ 

„Vladimir Putin si celý svoj profesijný život nesie jednu veľkú ranu, bolesť a žiaľ – je to rozpad Sovietskeho zväzu a strata hegemónie na Balkáne, v strednej a východnej Európe,“ ozrejmuje. 

Za stratu pozície superveľmoci podľa jej slov vinil Michaila Gorbačova. „Na jeho tvári sa objaví nostalgický výraz vždy, keď si na to spomenie. Preto má politický tandem Putin – Lavrov jasný cieľ, nadviazať na úspešnú časť imperiálnej politiky ruských cárov.“

Pripomína, že táto vízia sa objavila aj v jednom z jeho prejavov: „Rusko momentálne prechádza najobťažnejším obdobím za posledných 300 rokov a je vystavené reálnej hrozbe prepadu medzi druhoradé až treťoradné mocnosti. Ak tomu chceme zabrániť, tak máme najvyšší čas. A tak sa pomaly začalo Rusko stávať zlým snom západnej demokracie.“

zdroj: TASR/AP/Sergei Guneyev

Éra nového cára

Veľmocenská pozícia ruských cárov podľa Holubovej prešla kontinuálne na sovietskych vodcov a nebola nikdy prerušená. Moc v Rusku sa vždy predávala na základe prirodzenej smrti cára, pred ktorou určil svojho nástupcu, jeho vraždou, prisahaním alebo revolúciou. Túto líniu upevnil na sklonku svojej vlády aj Boris Jeľcin, keď Putina „vymenoval“ za nástupcu. 

„Najprv ho vymenoval za predsedu vlády. V tom čase Putina poznal máloktorý Rus, a keď sa mu zhoršil zdravotný stav, odohral sa medzi nimi pamätný rozhovor medzi štyrmi očami, kde mu oznámil, že končí jeľcinovská éra a nastupuje nová putinovská éra, éra nového cára. Tento fakt nahral Putinovi do kariet, lebo je o ňom známe, že neznáša predvolebné kampane,“ ozrejmuje.

Raketová kariéra Putina bola podľa Holubovej spôsobená dvoma základnými faktormi: Putinovou lojalitou, ktorá je v ruskej neformálnej politickej kultúre vysoko oceňovaná vlastnosť a politickým patronátom Jeľcinovej „rodiny“. Ruský prezident Boris Jeľcin zrušil KGB a nahradil ju federálnou bezpečnostnou službou, ktorá sa stala ruskou kontrarozviedkou. V roku 1998 sa riaditeľom vnútornej bezpečnostnej organizácie Ruska FSB stal Vladimir Putin, ktorý sa tak vrátil na svoje pôvodné pracovisko. „Celý svet sa pýtal, kto je Vladimir Putin?“

zdroj: SITA/AP, Carsten Rehder

Formovanie osamelého vodcu

Historička približuje Putinove korene. Detstvo v povojnovom Leningrade strávil v preplnenom komunálnom byte s prísnym otcom a oddane milujúcou matkou. Bol chuligán plný nervóznej energie, ktorý si rešpekt nahrádzal pouličnými bitkami, ktoré zväčša prehrával. Neskôr sa začal podľa Holubovej venovať bojovým športom, ktoré mu dali disciplínu. Sovietske špionážne filmy zas motiváciu – práve romantická predstava tajného agenta ho priviedla k štúdiu práva na Leningradskej univerzite a k vysnívanej službe v KGB.

V jeho charaktere sa podľa Holubovej miesila agresivita so zdravým rozumom. „Na prvý pohľad sa javili tieto črty ako protiklady, ale v skutočnosti sa navzájom dopĺňali. Mal neuveriteľnú chuť púšťať sa do pouličných bitiek, ktoré väčšinou prehrával. Priam s posadnutosťou začal pracovať na svojej zdatnosti a za pomoci športu samba a juda (ostatné bojové umenia Stalin zakázal) sa dostal z ulice.“

19-year-old Vladimir Putin during judo training, Leningrad, 1971 pic.twitter.com/HfArVbhyED

— USSR Pictures (@PicturesUssr) December 2, 2023

Mária Holubová opisuje Putina ako produkt sovietskej vlasteneckej výchovy. Hovorí, že v mladosti mal problémy s nekontrolovateľnými záchvatmi zlosti, čo ho vylúčilo z členstva v Pionieri, no neskôr sa zlepšil v učení, najmä v nemčine, dejepise a literatúre.

Vízia stať sa špiónom ho motivovala k zlepšeniu výsledkov, čo mu umožnilo študovať právo na Leningradskej univerzite a neskôr vstúpiť do KGB. Po absolvovaní Vyššej školy KGB v Moskve, kde získal spravodajskú špecializáciu, pôsobil ako agent vo východnom Nemecku.

„Jeho hodnotenia boli priemerné, no vynikal nenápadnosťou, cieľavedomosťou, ambicióznosťou a systematickosťou. Zároveň bol zdvorilý, uzavretý, ochotný, nevtieravý a riadil sa pragmatickou zásadou vyhýbať sa zbytočným konfliktom,“ hovorí Holubová. 

„Pod vplyvom nedostatku otcovej pozornosti a prejavu citov Putin hľadal otcovskú osobnosť a možno preto si dokázal získať sympatie starších mužov, ktorí ho posúvali v kariére. Od detstva mal zakorenený znížený pocit bezpečia, prehnanú nebojácnosť, ktorá v posudku rezonovala ako nedostatok,“ približuje. 

Ľstivý protivník

Na druhej strane Mária Holubová opisuje Vladimira Putina ako majstra komunikácie s výnimočnou schopnosťou intuitívne chápať psychológiu osobnosti, ktorú získal počas svojej kariéry v KGB. Dokáže rýchlo rozpoznať, s akým typom človeka komunikuje, a prispôsobiť sa mu, čím vytvára dojem, že je podobný svojmu partnerovi v rozhovore. Podľa Holubovej to robí veľmi ľstivo, partner v komunikácii si to ani nevšimne a cíti sa v jeho spoločnosti vynikajúco.

„Putin dokáže s touto schopnosťou manipulovať a pritom druhá strana jeho reálne zámery ťažko dokáže rozoznať a predvídať. Sám sa priznal k tomu, že v komunikácii dáva ľuďom najavo, že s nimi súhlasí, aj keď to nezodpovedá pravde. Svoje by o tom vedela povedať Angela Merkelová a G. W. Bush. Tento svoj postoj vysvetľuje, že ctí názorovú toleranciu, ale to nevylučuje niekoľko spôsobov, ako povedať nie. Je to filozofia, z ktorej trčia vlčie tesáky.“

Bývalý riaditeľ divízie CIA pre strednú Euráziu Rob Dannenberg v článku s názvom „The Art of Negotiating with Vladimir Putin“ upozorňoval, ešte v čase prvého telefonátu lídrov Putina a amerického prezidenta Trumpa vo februári, že ruský prezident pôjde k rokovaciemu stolu oveľa lepšie pripravený než americký, zatiaľ čo Trump podľa neho nemá veľkú chuť počúvať expertov zo svojho tímu. Putinovi podľa jeho slov KGB výcvik vštepil dôraz na dôkladnú prípravu, pozornosť k detailom a trpezlivosť – vlastnosti kľúčové pre úspešného spravodajského dôstojníka.

Dannenberg varoval, že Putin tieto schopnosti bude využívať na manipuláciu americkým prezidentom. Trumpov tím by podľa neho mal jasne pomenovať tri základné princípy, ktoré ruskému lídrovi vštepila KGB:

• Cieľ svätí prostriedky.
• Každý kompromis je len taktika.
• Pravda je relatívna a slúži výlučne na dosiahnutie štátnych cieľov. Inými slovami, s partnerom vychovaným v tomto duchu sa nemožno spoliehať na žiadne ústne uistenia ani podpisy – všetko, čo povie alebo odsúhlasí, je iba súčasťou jeho širšej stratégie.

Holubová tiež porovnáva vyjednávacie prístupy Franklina D. Roosevelta a Donalda Trumpa vo vzťahu k ich snahám získať priazeň autoritárskych vodcov – Stalina a Putina – a vyžaduje ich rozdielne prístupy a kompetencie.

„Dostať sa do hlavy a pochopiť, ako myslí štátnik, od ktorého je potrebné niečo získať pre dobrú vec, bola taktika charizmatického a kultivovaného amerického prezidenta F. D. Roosevelta, ktorú si pripravil na paranoidného, podozrievavého a depresívneho J. V. Stalina. Trvalo mu dva roky, počas ktorých napísal stovky listov, kým sovietskeho lídra dostal za rokovací stôl.“

Momentálne sa za rokovací stôl s Putinom snaží posadiť Donald Trump. Na rozdiel od Roosvetlta, Trumpov prístup k Putinovi je podľa Holubovej nekompetentný. 

„Donald Trump sa vyznačuje absolútne nekompetentným postupom v zahraničnej politike, čo si, mimochodom, všimol celý svet,“ hovorí a dodáva, že podľa Johna Boltona, Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť, sa prezident na prvé stretnutia s Putinom vôbec nepripravoval, nepoznal detaily rokovania a nerozumel celkovej situácii.

„Pri rokovaniach sa ho bál nechať samého, lebo Putin bol pripravený a v obraze ohľadom národnobezpečnostných priorít Moskvy. Po rokovaniach v Helsinkách v júli 2018, sa Trump o Putinovi vyjadroval veľmi pochvalne ako o štátnikovi, ktorému vo všetkom dôveruje a obdivuje jeho silu a akčnosť vo vnútornej a zahraničnej politike. Na rusko-ukrajinskú vojnu sa pozerá bez akejkoľvek analýzy cez prizmu biznisu, o čom svedčí aj výrok, že vojnu na Ukrajine je schopný ukončiť za 24 hodín,“ ozrejmuje s tým, že týmto vyhlásením urobil z Putina nezbedného chlapca, ktorému treba dať príučku.

„Celý svet sa teraz bude dívať s očakávaním, ako dlho bude trvať Donaldovi Trumpovi, kým dostane Vladimira Putina za rokovací stôl.“

Hľadá sa nový cár

Ako už bolo vyššie spomenuté, Kremeľ o Vladimirovi Putinovi vypúšťa informácie opatrne a po malých kúskoch s cieľom budovať jeho obraz. V Rusku bol nedávno uvedený nový dokument s názvom Rusko, Kremeľ, Putin: 25 rokov. V máji uplynulo štvrťstoročie od prvej inaugurácie Putina po jeho víťazstve v prezidentských voľbách na jar 2000.

Trvá takmer 90 minút. Prezident v ňom nečakane hovorí, že neustále premýšľa o tom, kto by ho mohol nahradiť. Naznačuje, že má užší výber, a taktiež, že nástupca si musí užívať dôveru ľudí, inak takýto prezident nebude schopný dosiahnuť nič zmysluplné. „Musí sa objaviť človek – alebo ešte lepšie, niekoľko, aby si ľudia mohli vybrať –, ktorý si získa dôveru občanov krajiny,“ hovorí Putin. Prečo to robí?

Musíme pochopiť, že až donedávna bola téma nástupníctva úplne tabuizovaná – zakázaná pod hrozbou politického ostrakizmu alebo dokonca úplného odstránenia z verejného života.

Skutočnosť, že táto otázka bola nastolená v takomto silne choreograficky spracovanom filme, hovorí podľa viacerých odborníkov len o jednej veci: Bolo Putinovo osobné rozhodnutie túto tému nastoliť.

🇷🇺 Durante uma entrevista, o presidente Putin levou o jornalista à sua cozinha no Kremlin e ofereceu-lhe um copo de kefir, fazendo uma pausa inesperada no meio da conversa. pic.twitter.com/Wxy7rC2CnW

— geopol•pt (@GeopolPt) May 5, 2025

V dokumente potvrdil, že zánik Sovietskeho zväzu považuje za chybu, informovala Pravda. „Tento civilizovaný svet rozhodol, že Rusko zoslablo, že historické Rusko nazývané Sovietsky zväz sa zrútilo a že ostatné časti treba dobyť. Najväčšie z nich je Rusko a aj to je potrebné rozdeliť na štyri-päť častí.“

Putin dodal, že sa proti tomu dôrazne postavil: „Mal som zodpovednosť za budúcnosť krajiny a, samozrejme, že som začal robiť na tom, aby sa to nikdy nestalo,“ poznamenal o údajnom riziku rozkladu ruského štátu.

Počas sprevádzania rektora vo svojom dome, hovorí, že pracoval dlho do noci, pričom vyberá z chladničky kefír – ako inak ruský. 

„Putinove zvyky z mladosti, ako pracovať v noci a nechať ľudí na seba čakať celé hodiny, narástli do obrovských, až notorických rozmerov, a týka sa to tak jeho najbližších ľudí, ako aj svetových lídrov. Vysokí štátni úradníci čakajú dlhé hodiny a do Putinovej kancelárie ich vpúšťajú jedného po druhom. Rokovanie vyzerá ako audiencia u cára. Putin si ich vypočuje, ale málokedy reaguje priamo. Vtipkovať sa neoplatí, lebo Putin už stratil zmysel pre humor.“

„Putinovým psychedelikom, obsesiou zostáva práca a šport. Mohli by sme povedať, že moc ho zmenila, ale podstata jeho identity a individuality ostala v rovine status quo od detstva,“ uzatvára Holubová.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie