Odborníčka na chronické ochorenia odhalila najčastejšie chyby Slovákov: „Vitamíny nie sú cukríky“

Začiatok roka so sebou prináša predsavzatia a „reštart zdravia“. Mnoho ľudí siaha po vitamínoch a výživových doplnkoch, často impulzívne. Podľa Mgr. Pavly Horákovej, odborníčky na chronické ochorenia a vedúcej online poradne MojaLekáreň.sk, to však nemusí byť ideálny prístup.

„Zmysluplná prevencia začína režimom – spánkom, pohybom, stravou a zvládaním stresu. Doplnky môžu byť dobrým pomocníkom, no nemali by nahrádzať základy. Niektoré látky majú jasný sezónny prínos, napríklad vitamín D v zime. Ale aj tu platí, že viac neznamená lepšie,“ vysvetľuje Horáková.

Najčastejšou chybou ľudí je podľa nej užívanie doplnkov „naslepo“. „Ľudia často berú vitamíny, lebo sú unavení alebo chcú podporiť imunitu, bez toho, aby vedeli, čo im chýba. Doplnok nie je univerzálne riešenie. Bez kontextu môže byť zbytočný alebo dokonca kontraproduktívny.“

Vitamíny nie sú cukríky

Práve tu vstupuje do hry lekárnik. Nepozerá sa len na názov prípravku, ale zohľadňuje celkový zdravotný stav. „Pýtame sa, prečo chcete doplnok užívať, ako sa stravujete, či máte chronické ochorenia alebo lieky. Lekárnik vie odporučiť formu, ktorú telo skutočne využije, a zároveň povedať, kedy doplnok zmysel nemá a je lepšie riešiť príčinu inde – napríklad úpravou stravy alebo spánku.“

Horáková odporúča začať základnými vyšetreniami. „Krvný obraz môže odhaliť chudokrvnosť, zápal alebo celkové vyčerpanie organizmu. Veľmi dôležitý je feritín, ktorý ukazuje zásoby železa – jeho nedostatok môže spôsobovať únavu, slabosť či vypadávanie vlasov. Ďalej sledujeme vitamín B12, kyselinu listovú a vitamín D, najmä v zimných mesiacoch, ktorý ovplyvňuje imunitu, svaly aj kosti.“

Vitamínov môžeš mať nadbytok

Užívanie doplnkov bez overenia stavu organizmu môže byť dokonca škodlivé. Pri nadmernom príjme vitamínu D, železa alebo selénu hrozia nerovnováhy a nežiadúce účinky.

Horáková upozorňuje aj na falošný pocit bezpečia: „Ľudia majú pocit, že pre zdravie niečo robia, ale odďaľujú riešenie skutočného problému, napríklad chudokrvnosti alebo poruchy štítnej žľazy.“

Výživové doplnky teda dávajú zmysel iba v momente, keď viete, prečo ich užívate, v akej dávke a ako dlho. „Keď majú jasný cieľ a sú zvolené s ohľadom na váš zdravotný stav, môžu byť veľmi užitočné a bezpečné. Ale nemali by byť skratkou ani univerzálnym riešením,“ dodáva Horáková.

70 % Slovákov má nedostatok vitamínu D

Vitamín D patrí medzi kľúčové látky pre zdravie, jeho nedostatok však trápi až 70 % Slovákov. Informovali sme o tom v nedávnom článku. Podľa PharmDr. Jakuba Ďurčíka deficit vitamínu D ovplyvňuje imunitu, zvyšuje riziko infekcií, zápalov a spôsobuje zvýšenú únavu.

„Vitamín D nie je len o kostiach. Aktivuje imunitné bunky, pomáha bojovať s infekciami, znižuje zápaly a ovplyvňuje tvorbu hormónu dobrej nálady,“ vysvetľuje farmaceut. Nedostatok sa prejavuje nenápadne – únavou, častejšími infekciami či slabšou regeneráciou. Strava často nestačí, najmä v zime alebo pri vegánskej diéte, a doplnky sa stávajú praktickým riešením.

Optimálna denná dávka pre dospelých je približne 800 IU, obézni alebo osoby s deficitom potrebujú vyššie množstvá. Pred nadmerným dopĺňaním treba sledovať hladinu vitamínu D, aby sa predišlo nežiaducim účinkom, ako je poškodenie obličiek.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska