Odolajú otrasom, ochránia pred migráciou a uživia svoje obyvateľstvo. Vedci zoradili krajiny podľa bezpečnosti

31. júla 2021 o 08:39

Ostrovy v miernom pásme patria medzi najbezpečnejšie miesta sveta
Najväčší potenciál má Nový Zéland

Júlia Jamrichová 31. júla 2021 o 08:39

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Nový Zéland, Island, Spojené kráľovstvo, Tasmánia a Írsko. Tak znejú názvy miest, ktoré sú podľa novej štúdie najvhodnejšími miestami na prežitie globálnej katastrofy, informuje The Guardian.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Odolní voči katastrofe

Vedci uvádzajú, že ľudstvo je „v stave nebezpečenstva“. Kolaps môže podľa odborníkov nastať v dôsledku globálnych katastrof vyvolaných zmenami klímy, pandémiou, ktorá bude horšia ako COVID-19, finančnou krízou alebo ich kombináciou.

Počas posudzovania odolnosti voči globálnej katastrofe autori štúdie zoradili jednotlivé krajiny podľa ich schopnosti vypestovať dostatok potravín, chrániť hranice pred masovou migráciou či udržať v prevádzke elektrickú sieť a niektoré výrobné kapacity.

Najlepší výsledok dosiahli ostrovy v miernom podnebnom pásme. Tie majú zároveň aj nízku hustotu obyvateľstva. Všetky ostrovy alebo ostrovné kontinenty tiež majú v dôsledku blízkosti oceánov menej extrémnych teplôt a aj o niečo vyššie množstvo zrážok, informuje standard.co.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa New Zealand (@purenewzealand)

Veľká Británia prekvapila

Nový Zéland je na vrchole zoznamu najmä vďaka schopnosti produkovať energiu z vody, ale aj kvôli dostatku poľnohospodárskej pôdy a nízkemu počtu obyvateľov.

Spojené kráľovstvo sa umiestnilo nižšie. Aj napriek tomu, že majú úrodnú pôdu a pestrú poľnohospodársku produkciu, vzhľadom na hustotu obyvateľstva nemajú k dispozícii toľko poľnohospodárskej pôdy ako Nový Zéland.

„Boli sme celkom prekvapení, že Veľká Británia vyšla s tak pozitívnym výsledkom. Je husto osídlená, vo výrobe sa spolieha na externých dodávateľov, pri vývoji obnoviteľných technológií nie sú najrýchlejší a v súčasnosti produkuje iba 50% vlastných potravín. Má však potenciál odolávať otrasom,“ cituje The Guardian profesora Aleda Jonesa.