Odrezávanie hláv, či premenenie obete na krmivo pre prasatá. Popravy slovenských mafiánov v 90. rokoch boli brutálne

90. roky na Slovensku patria medzi tie najkrvavejšie a zanechali za sebou veľmi výraznú stopu. Poloautoritatívny politický režim a mečiarizmus. Toto obdobie sa však vyznačuje aj neobmedzenou mafiánskou mocou. Pre zlatú éru slovenskej mafie sú typické brutálne vraždy a luxusné autá. V tomto článku sa dočítaš o 3 vraždách, ktoré otriasli celým Slovenskom.

Skupinová poprava

Po nežnej revolúcii žili všetky slovenské mestá v nádeji, že im svitá na lepšie časy. Inak to nebolo ani v prípade Dunajskej Stredy. Časť národa bojovala za ideály, druhá časť sa rozhodla zbohatnúť. Tibor Papáy si v tej dobe zarábal hrubou silou a výpalníctvom. Peniaze to boli dobré, no jemu to aj tak nestačilo. Hnevalo ho, že mafiánsky pokladník prihráva viac peňazí iným. Tibor sa tak rozhodol vziať osud do vlastných rúk a nasledovala séria brutálnych vrážd, ktoré z neho urobili postrach mesta. 

zdroj: Youtube/Screenshot/Musik Box atti

Papa Joe, ako si Tibor nechal hovoriť, sa cítil neohrozene. Nerobilo mu problém zavraždiť svojich ľudí, no o tých verných sa staral veľmi dobre. Desať najvernejších z nich dostalo pozvánku na 25. marca 1999 do centra na večierok. Približne o štvrť na sedem sa pred podnikom Fontána ukázali aj traja policajti – neskôr sa však ukázalo, že išlo o falošných policajtov. „Všetci k zemi! Toto je policajná akcia,“  Tieto slová sa ozývali priestormi podniku. Pôvodné policajné zistenia tvrdia, že išlo o Arpáda Szamaránskeho, ktorý bol známy ako Parika.

Dvaja z troch strelcov vybehli na prvé poschodie a začali hlava-nehlava strieľať po všetkom živom. Z dupľovaných zásobníkov vypálili 113 rán a miestnosť začala zalievať krv. Krv, ktorá bola na zemi, patrila aj Tiborovi, ktorý skonal vedľa Erika Cseha. 

zdroj: Archív TASR

Prežiť bolo nemožné. Jeden z členov gangu však skonal až v sanitke. Šťastie mal Béla Écsi, ktorému sa v kartách nedarilo, a odišiel do iného podniku. Táto hromadná poprava bola do tej doby niečím nemožným. Ako píše portál cas.sk, na mieste činu bol po poprave vyšetrovateľ prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc, ten sa o udalosti neskôr vyjadril: “Tak brutálny akt vraždy som vo svojej činnosti vyšetrovateľa nikdy nevidel. Obete ležali krížom krážom na podlahe zakrvácané. V tej miestnosti bol cítiť obrovský pach smrti…“. Napriek tomu, že boss Pápayovcov bol po smrti, vraždenie neprestalo.

Tibor Papáy úzko spolupracoval s Miroslavom Sýkorom, a hovorí sa, že niektoré svoje obete narezal, a hodil prasatám ako krmivo. Údajne spolupracoval aj na poprave Róberta Remiáša. 

Ukrytá trhavina

Mafiánsky gang Diničovcov je jedinečný tým, že ho zničila konkurencia. Bratia Diničovci svoje bohatstvo nadobudli po Nežnej revolúcii a zmocnili sa aj hotela Junior na Štrkovci v Bratislave. Tento hotel sa stal ich základňou. Diničovci sa pravidelne zúčastňovali na dražbách národného majetku, ktorý štát získal počas socializmu. Na týchto dražbách bolo pravidelne 5 osôb – z toho boli 4 dohodené. „V prvom kole to nikto nechcel, takže cena išla o 50 percent dolu. V druhom kole sa prihlásil ten piaty, ktorý to potom kúpil. Spravidla išlo o ľudí z podsvetia,“ povedal o tom pre médiá vyšetrovateľ Šátek

Gang Diničovcov sa stretával v priestoroch erotického salóna v hoteli Junior, v ktorom boli nainštalované kamery. Tie mali slúžiť na tajné nakrúcanie vysokopostavených Slovákov. Diničovci sa tak dostali aj k materiálom, ktoré mohli zdiskreditovať bývalých príslušníkov SIS. 

zdroj: Youtube/Screenshot/Michael Keith

O blížiacom sa konci tušil Michal Dinič. Ten svojmu bratovi krátko pred smrťou radil, aby na svoj majetok splnomocnil iné osoby a odišiel zo Slovenska. Eduard sa tak rozhodol, že sa stiahne do Francúzska. Deň pred odchodom však neodolal a vyrazil na tenisový zápas na Zlaté Piesky.

9. mája 1998 pod nohami Eduarda Diniča vybuchlo približne 10 kíl trhaviny. Tá bola ukrytá pod dlaždicou v chodníku. Výbušninu niekto odpálil diaľkovo práve vo chvíli, keď tam Eduard prechádzal. Explózia bola taká silná, že telo rozmetala do okolia 150 metrov. Torzo tela dokonca preletelo cez plot a dopadlo na kurty.

„Keď to vybuchlo, myslel som, že je koniec sveta. Videl som trup bez hlavy, ktorý dopadol na kurty. Ešte sto metrov od miesta výbuchu sa našla ruka. Som na všeličo zvyknutý, ale keď som to videl, hneď som si musel ísť kúpiť pollitrovku borovičky,“ povedal počas ďalšieho dňa svedok pre Pravdu. 

4. októbra 1998, len 5 mesiacov po vražde Eduarda, usmrtili neznámi páchatelia aj Róberta Diniča a jeho ochrankára. Útok sa odohral na Pribišovskej ulici v Bratislave a páchatelia zo zbraní vystrelil približne 30-krát.

Nálož v aute

Mafiánsku dvojicu bratov Danišovcov by sme mohli označiť za zver, ktorá sa nevedela správať. Venovať sa však budeme mladšiemu bratovi Vladimírovi „Tutimu“, ktorý bol známy aj vďaka svojmu agresívnemu správaniu. V podnikoch odmietal platiť za jedlo a nápoje, taxikárom za ich služby, a keď sa mu páčila nejaká žena. Násilne ju vzal do hotela Kyjev, kde ju aj znásilnil. 

Problémy so zvyškom podsvetia mal odštartovať spor medzi Tutim a Mikulášom Černákom, kedy sa Tuti nad vtedajšieho bossa podsvetia povyšoval. Tutimu v tom čase zachránil život Miroslav Sýkora, ktorý vďaka svojej rýchlej reakcii zabránil Černákovi, aby ho zastrelil.

zdroj: Youtube/Screenshot/Dokumenty CZ

6. júla 1995 explodovalo auto, v ktorom sedeli bratia Danišovci. Podľa svedkov sa časti ich tiel rozleteli po okolí. Za touto vraždou stojí Mikuláš Černák, ktorý sa dohodol s Miroslavom Sýkorom a Róbertom Lališom. „Prostredníctvom Mikuláša Č. mali zabezpečiť trhavinu priemyselného typu. Tú mal fyzicky obstarať Ján B. Z trhaviny mal s Jozefom F. za účasti ostatných zhotoviť nástražno-výbušný systém,“ uvádza polícia. Nálož odpálil Róbert Lališ.