Onkochirurg búra mýty o rakovine: „Prírodný liek“ spôsobuje otravu. Zázračné superpotraviny a diéty nefungujú

Štvrtý február si každoročne pripomíname ako Svetový deň boja proti rakovine. Pri tejto príležitosti sa onkochirurg Aman Rastogi z Max Hospital v Shalimar Bagh v Dillí rozhodol rozobrať najrozšírenejšie mýty, ktoré sa s rakovinou spájajú.

Ako prvý si berie na mušku samotný pojem karcinogén. „Karcinogén je niečo, čo môže spôsobiť rakovinu za špecifických podmienok, v závislosti od dávky, trvania a biologického kontextu,“ vysvetľuje Rastogi.

„Aloe vera vo forme extraktu z celého listu, orličník obyčajný či žiarenie z mobilných telefónov sa môžu objaviť v rovnakých karcinogénnych kategóriách, no v reálnych podmienkach predstavujú úplne odlišné úrovne rizika,“ cituje onkológa portál Hindustan Times.

Skutočné rizikové faktory rakoviny

Rastogi hovorí, že pozornosť verejnosti sa často upína na jednu látku, ktorá síce môže pôsobiť hrozivo, no vo väčšine prípadov má len okrajový význam. „Zredukovať riziko rakoviny na jedinú zložku príliš zjednodušuje komplexné ochorenie a odvádza pozornosť od overených rizikových faktorov, ako fajčenie, alkohol, obezita, nedostatok pohybu a nadmerné slnenie,“ uvádza onkológ.

V oblasti výživy existuje iba niekoľko faktorov, pri ktorých veda opakovane a konzistentne potvrdila súvislosť s konkrétnymi nádormi. „Existujú silné dôkazy o spracovanom mäse, zatiaľ čo červené mäso je klasifikované ako pravdepodobne karcinogénne; obe sú spájané s rakovinou hrubého čreva a konečníka, rovnako ako alkohol, ktorý zvyšuje riziko najmenej siedmich druhov rakoviny vrátane rakoviny prsníka a čriev.“

Do tohto obrazu zapadá aj širší kontext moderného stravovania. Portál Veda na dosah upozorňuje, že od druhej polovice 20. storočia prebehla v strave tichá revolúcia. Prudko narástla spotreba ultraspracovaných potravín, ktoré kombinujú rafinované cukry, priemyselné tuky, aditíva a vysokú energetickú hustotu.

Takéto zloženie posúva metabolizmus smerom k inzulínovej rezistencii a chronickému nízkostupňovému zápalu, čo vytvára prostredie priaznivé pre vznik viacerých civilizačných ochorení. Metaanalýzy a systematické prehľady spájajú vyššiu expozíciu ultraspracovaným potravinám s horšími zdravotnými výsledkami a v niektorých analýzach aj so zvýšeným rizikom rakoviny.

Odborník vysvetľuje najčastejšie omyly

Medzi výživové strašiaky sa pravidelne zaraďuje aj palmový olej. Rastogi však upozorňuje, že problém nespočíva v samotnom palmovom oleji. „Obavy okolo palmového oleja sa vo veľkej miere týkajú kontaminantov vznikajúcich pri spracovaní vo vysokých teplotách, teda nie na samotnú konzumáciu palmového oleja, a riziko vzniku rakoviny u ľudí nebolo presvedčivo preukázané,“ vysvetľuje.

Podobný strach sa opakovane objavuje aj pri kozmetických produktoch. Opaľovacie krémy sa dostali pod paľbu kritiky po správach o prítomnosti benzénu v niektorých testovaných vzorkách. Časť verejnosti preto začala spochybňovať samotné používanie ochrany pred slnkom.

Onkológ však tento záver považuje za omyl. Zároveň zdôrazňuje, že riziko spojené s ultrafialovým žiarením a dlhodobým nechráneným pobytom na slnku výrazne prevyšuje potenciálne riziká spojené s používaním opaľovacích prípravkov. Pri rakovine kože je totiž preukázaná súvislosť s UV žiarením a pravidelné používanie opaľovacích krémov patrí medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia.

Opakovane sa objavujú aj tvrdenia, ktoré spájajú zubné pasty s rizikom rakoviny. V tejto súvislosti sa najčastejšie skloňujú látky ako Sodium Lauryl Sulfate (SLS) či oxid titaničitý. Rastogi však aj v tomto prípade hovorí jednoznačne. Neexistujú dôveryhodné dôkazy u ľudí, ktoré by spájali SLS s rakovinou, a regulačné autority jeho použitie považujú za bezpečné.

Čo sa týka oxidu titaničitého, Cancer Research UK vysvetľuje, že obavy okolo tejto látky vzrástli po experimentoch na potkanoch, ktoré prebiehali za špecifických a pre bežné používanie nereálnych podmienok. Takéto výsledky sa nedajú automaticky preniesť na každodennú expozíciu u ľudí. Dostupné epidemiologické údaje nepreukázali zvýšené riziko rakoviny v súvislosti s používaním zubných pást, ktoré tieto látky obsahujú.

„Zázračné“ doplnky

Na opačnej strane spektra stoja sľuby o zázračnej prevencii. Rastogi upozorňuje, že „zelený čaj, paradajky, bobuľové ovocie, alkalické diéty, doplnky výživy a multivitamíny sú často propagované ako prevencia proti rakovine, avšak rozsiahle štúdie nezistili žiadny jasný ochranný účinok.“

Niektoré pokusy o „aktívnu prevenciu“ navyše nepriniesli len sklamanie, ale aj varovania. Napríklad SELECT trial pri vitamíne E zaznamenala zvýšené riziko rakoviny prostaty. Podobný efekt sa objavil aj pri betakaroténe. Výskum ukázal vyšší výskyt rakoviny pľúc u fajčiarov, ktorí ho užívali v doplnkovej forme.

Tieto výsledky jasne ukazujú, že zasahovanie do jemne vyvážených biologických procesov pomocou vysokých dávok izolovaných látok nemusí viesť k ochrane, ale k opačnému efektu.

Systematické prehľady zároveň nenašli dôkazy, že by alkalická strava alebo alkalická voda znižovali riziko rakoviny či ovplyvňovali jej priebeh. Ľudské telo si udržiava acidobázickú rovnováhu veľmi presne a strava síce môže ovplyvniť pH moču, no pH krvi nedokáže zásadne zmeniť.

Rastogi upozorňuje aj na marhuľové jadrá, ktoré boli istý čas prezentované ako „prírodná chemoterapia“. „Marhuľové jadrá  obsahujú amygdalín, ktorý môže spôsobiť otravu kyanidom,“ varuje onkológ. Pri rozklade amygdalínu v tráviacom trakte sa totiž uvoľňuje spomínaný kyanid, čo je vysoko toxická látka.

Tento mýtus patrí medzi najnebezpečnejšie, pretože nespôsobuje len falošné nádeje, ale aj reálne zdravotné riziká. Lekárske kazuistiky opakovane popisujú ťažké otravy, vrátane prípadov u detí.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking