Opičie kiahne totálne zmiatli vedcov. Čo o chorobe potrebujeme vedieť

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zvolala na piatok mimoriadne zasadnutie v súvislosti s nárastom počtu prípadov nákazy opičími kiahňami. V rámci Európy bolo – v Nemecku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Británii – v posledných týždňoch hlásených už viac ako 100 potvrdených prípadov alebo podozrení na túto nákazu. Infikovaných hlásia aj Spojené štáty, Kanada a Austrália, informuje agentúra Reuters.

TASR v tejto súvislosti prináša prehľad informácií o opičích kiahňach, informácie prevzala z webstránky WHO a denníka The Guardian.

Opičie kiahne sú vírusová choroba, ktorá sa obvykle vyskytuje v oblasti strednej a západnej Afriky. Existujú dva druhy opičích kiahní – miernejšia západoafrická forma a vážnejšia konžská forma.

Prirodzeným hostiteľom sú pre opičie kiahne opice, veveričky, potkany, plchy a iné hlodavce či ďalšie živočíchy. Na človeka sa prenášajú kontaktom s nakazeným zvieraťom, no pri úzkom kontakte existuje riziko prenosu nákazy aj medzi ľuďmi navzájom. Podľa amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) sa vírus prenáša najmä kvapôčkami šírenými vzduchom, ale aj kontaktom s telesnými tekutinami, krvou alebo vriedkami postihnutého.

Medzi typické príznaky nákazy opičími kiahňami patria vyrážky, ktoré začínajú na tvári a neskôr sa rozširujú na oblasť končatín a genitálií, no objaviť sa môžu i na očných rohovkách či spojivkách. Po určitom čase sa na vyrážkach vytvorí chrasta, ktorá neskôr odpadne. Nakazení môžu mať teplotu a pociťovať bolesť hlavy, chrbta a únavu. Inkubačná doba ochorenia je zvyčajne 6 – 13 dní, no v ojedinelých prípadoch môže byť aj dlhšia.

Symptómy choroby obvykle pretrvávajú dva až štyri týždne. U menších detí a osôb s oslabenou imunitou môže byť priebeh choroby vážnejší.

Objavili sa pred vyše 50 rokmi

Vírus opičích kiahní bol u človeka prvýkrát zistený v roku 1970 u deväťročného chlapca v Konžskej demokratickej republike (KDR). Práve v tejto oblasti sa len dva roky predtým podarilo úplne eliminovať omnoho smrteľnejší vírus pravých kiahní. Väčšina prípadov opičích kiahní bola odvtedy zaznamenaná v oblasti dažďových pralesov, okrem Konga (KDR) aj v 11 ďalších afrických krajinách.

Hoci nárast prípadov aktuálne zažíva aj Európa, Severná Amerika aj Austrália, nie je to prvýkrát, čo sa opičie kiahne objavili aj na týchto kontinentoch. Prvý prípad opičích kiahní mimo Afriky sa objavil v roku 2003 v Spojených štátoch, pôvodcom nákazy bol prériový pes. V Európe zaznamenali opičie kiahne v Británii v roku 2018, nakazená osoba vtedy pricestovala z Nigérie.

Súčasné šírenie opičích kiahní v západných krajinách sa začalo na prelome apríla a mája 2022, keď bol zaznamenaný prvý prípad nákazy u Brita, ktorý sa taktiež vrátil z Nigérie.

V uplynulých dňoch sa objavili domnienky, že by opičie kiahne mohli súvisieť s pohlavným stykom, keďže viacero prípadov sa objavilo v komunite LGBTI. Podľa odborníkov je však neexistujú dôkazy, že by šlo o sexuálne prenosnú chorobu, ako je napríklad HIV. Pravdepodobnejšie je, že prenos nákazy nesúvisí so samotným stykom, ale s blízkym kožným kontaktom dvoch ľudí počas sexuálnych aktivít.

Ako prevencia proti opičím kiahňam podľa výskumov veľmi dobre fungujú vakcíny pôvodne určené proti vírusu pravých kiahní. Viaceré vykonané štúdie uvádzajú, že tieto očkovacie látky majú približne 85-percentnú účinnosť pri prevencii nákazy opičími kiahňami.

Pretože toto ochorenie bolo v roku 1980 celosvetovo eliminované, vakcíny proti pravým kiahňam nie sú vo svete bežne dostupné. Niektoré krajiny, ako napríklad Británia, však už túto vakcínu zakúpili a ponúkli zdravotníckym pracovníkom, pričom sú v prípade potreby pripravené poskytnúť ju aj ohrozeným osobám.

Hoci je podľa vedcov nárast počtu nových prípadov znepokojujúci, nateraz je nepravdepodobné, že by v Európe vznikli veľké ohniská opičích kiahní.

Vedci sú zmätení

Vedci, ktorí monitorovali početné ohniská opičích kiahní v Afrike, tvrdia, že sú zmätení z nedávneho rozšírenia choroby v Európe a Severnej Amerike, píše SITA.

Prípady ochorenia sa predtým vyskytovali iba medzi ľuďmi s väzbami na strednú a západnú Afriku. Počas ostatného týždňa však boli zaznamenané prípady v Británii, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, USA, Švédsku a Kanade, väčšinou u mladých mužov, ktorí predtým do Afriky necestovali. Boli to prevažne homosexuáli, bisexuáli alebo mali nedávno sex s mužmi. Odborníci však zdôraznili, že nevedia, či sa choroba šíri sexom alebo iným blízkym kontaktom súvisiacim so sexom.

zdroj: Cynthia S. TASR/Goldsmith, Russell Regner/CDC via AP

Ako uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), vo svete je potvrdených asi 80 prípadov a ďalších 50 podozrivých. Prvé prípady sa v piatok objavili aj vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku a Austrálii.

„Som z toho šokovaný. Každý deň sa zobudím a infikovaných je viac krajín,“ povedal virológ Oyewale Tomori, ktorý predtým viedol Nigérijskú akadémiu vied a je členom niekoľkých poradných výborov WHO.

Zriedkavá choroba

Opičie kiahne sú zriedkavou vírusovou infekciou, ktorá je zvyčajne mierna a z ktorej sa väčšina ľudí zotaví v priebehu niekoľkých týždňov. Vírus sa medzi ľuďmi nešíri ľahko a riziko pre širokú verejnosť je údajne veľmi nízke. Opičie kiahne sú najbežnejšie pre odľahlé časti strednej a západnej Afriky, čiže prípady nákazy mimo tieto oblasti sa často spájajú s cestami do nej.

V Európe zatiaľ neschválili žiadnu vakcínu proti opičím kiahňam. Španielske zdravotnícke úrady však údajne podľa novín El País zakúpili tisíce vakcín proti kiahňam, aby sa vyrovnali s prípadnou epidémiou, keďže opičie kiahne patria do rovnakej čeľade vírusov ako pravé kiahne a vakcíny proti pravým kiahňam tak chránia aj proti opičím kiahňam.