„Slovensko zostane len liahňou talentov a vidiekom Prahy,“ hovorí najmladšia profesorka na Karlovej univerzite

Zuzana Havránková sa stala najmladšou profesorkou na prestížnej Karlovej univerzite v Prahe vďaka svojej výnimočnej práci v oblasti ekonomického výskumu a publikáciám v najprestížnejších svetových časopisoch.

V rozhovore pre Startitup otvorene hovorí o výzvach vedeckej práce, odlive mozgov zo Slovenska a o tom, prečo je kritické myslenie dôležitejšie než kedykoľvek predtým.

Z Gemera do Prahy

Zuzana vyrastala na Gemeri, v regióne, ktorý čelí mnohým ekonomickým a sociálnym výzvam. Práve toto prostredie v nej vzbudilo záujem o ekonómiu. „Gemer je nádherný kraj, na ktorý som hrdá a ku ktorému cítim záväzok, naša rodina tam má hlboké korene. Zároveň však od malička vidíte tie obrovské sociálne problémy a tiež vidíte, že tí najschopnejší ľudia jednoducho odchádzajú za lepšími príležitosťami,“ vysvetľuje.

Rozhodnutie odísť do Prahy bolo pre ňu prirodzenou voľbou. „Keď má človek sedemnásť a je dostatočne ambiciózny, prečo by zostával niekde, kde má obmedzené možnosti.. Praha je dnes pre nás tou prirodzenou destináciou. Ponúka násobne vyššie zárobky, viac kariérnych možností a kvalitné školy,“ hovorí Zuzana.

Zároveň poukazuje na paradox, ktorý je výhodou pre Slovákov, ale nevýhodou pre Slovensko: „Obrovskou výhodou pre nás, a zároveň nevýhodou pre Slovensko, je absencia akejkoľvek bariéry. Jazyk je prakticky rovnaký, kultúra veľmi podobná, Slovák tu nie je cudzinec, aj keď používa rodnú reč.“

• Čo bolo pre Zuzanu v akademickom svete najväčšou výzvou? 
• V akých svetových vedeckých časopisoch publikovala svoje práce? 
• Ako zvláda skĺbiť náročnú pracovnú kariéru s rodinným životom? 
• Čo je podľa nej najväčším problémom Slovenska? 
• Ako vidí budúcnosť vedy o 10 rokov? 

Tvrdá realita akademického sveta

Cesta k profesúre však nebola jednoduchá. „Akademický svet bol a je prekvapivo tvrdý. Najväčšou výzvou pre mňa, a myslím si, že pre každého vedca, bolo naučiť sa zvládať odmietnutia,“ priznáva Zuzana. „Musíte sa zmieriť s tým, že odmietnutia z top časopisov sú úplne bežné. Nie je to osobné a odmietnutia dostávajú aj nositelia Nobelovej ceny.“

Podľa nej je to však nevyhnutná súčasť procesu, ktorý vedcov núti neustále sa zlepšovať. „Predstavte si, že pracujete na projekte mesiace či roky a editor alebo anonymný recenzent vám ho v pár vetách zmetie zo stola, často bez možnosti obhájiť svoju pozíciu. Človek sa musí naučiť čeliť neúspechu a tvrdej kritike kolegov tak, aby ho to neparalyzovalo.“

Zuzana zároveň upozorňuje na problémy súčasnej vedy: „Veľká časť vedeckých výsledkov je nadhodnotená, a to nielen v spoločenských vedách, ale aj v psychológii, biológii, medicíne… V súčasnosti máme vo vedeckých databázach viac než 200 miliónov článkov a každoročne pribudne ďalších sedem miliónov. Mnohé z nich sú skôr PR výstupy než poctivé vedecké práce s voľne dostupnými dátami a kódmi na replikáciu.“

10 mladých talentov môže zmeniť smerovanie Slovenska: Impact Summit #nextgen predstavil účastníkov

Prelomový výskum v prestížnych časopisoch

Jedným z najväčších úspechov Zuzany je publikovanie v časopise Nature Communications, čo je mimoriadne prestížny úspech pre ekonóma. „Recenzný proces bol extrémne náročný, s množstvom požiadaviek a veľmi vysokými nárokmi na kvalitu aj robustnosť výsledkov,“ spomína.

Zuzana patrí podľa databázy RePEc medzi najúspešnejšie ekonómky na svete. Konkrétne je na 112. mieste. Jej výskum sa dostal do materiálov významných medzinárodných inštitúcií. „Ešte viac si cením, keď sa tieto výsledky dostanú k ľuďom, ktorí tvoria reálne politiky, a môžeme tak prispieť k diskusii o dôležitých spoločenskovedných témach,“ hovorí.

„Príkladom sú projekty od striedania letného času, ktoré využili americký Kongres a Európsky parlament, cez efekt hraníc na zahraničný obchod v materiáloch Európskej komisie, prelivy priamych zahraničných investícií u analýz OECD, MMF a Svetovej banky, školné a jeho dopad na záujem o vysoké školy u OECD, až po vplyv počtu žiakov v triede na ich študijné výsledky, ktoré momentálne využíva kanadský kabinet.“

zdroj: Marek Musil

Štyri deti a kariéra

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci