Ovocie, ktoré má doma každý Slovák, je výživovým pokladom: Posilňuje mozog, chráni srdce a pomáha pri chudnutí

Odborníci ich označujú za jedno z najkomplexnejších ovocí. Reč je o jablkách, ktoré nájdeme takmer všade – v záhradách, sadoch, na trhoviskách aj popri cestách.

Obsahujú živiny, ktoré chránia srdce i mozog, podporujú trávenie a napomáhajú prirodzenému metabolizmu bez zbytočných kalórií. Zároveň však platí, že ani jablká nepatria do kategórie „čím viac, tým lepšie“.

Jablká prinášajú prekvapivé zdravotné výhody

Ako uvádza portál Health, už jedno malé jablko denne dokáže prispieť k zníženiu rizika hypertenzie či aterosklerózy. Obsahuje totiž komplex látok, ktoré pracujú v dokonalej súhre. Flavonoidy posilňujú cievne steny, polyfenoly brzdia oxidáciu tukov a pektín vťahuje prebytočný cholesterol z tráviaceho traktu.

Pektín zároveň patrí k najcennejším zložkám jablka. Ide o rozpustnú vlákninu, ktorá pri kontakte s vodou vytvára jemný gél. Spomaľuje vstrebávanie sacharidov, zlepšuje konzistenciu stolice a uľahčuje jej prechod. Okrem toho funguje ako prebiotikum, teda poskytuje výživu prospešným črevným baktériám.

Jablká dokážu pomáhať aj pri regulácii hmotnosti. Kombinácia vlákniny a vody znižuje pocit hladu a prirodzene reguluje apetít. Ľudia, ktorí denne konzumujú jablká, majú tendenciu dlhodobo udržiavať nižší príjem kalórií. Jedna štúdia dokonca ukázala, že účastníci, ktorí jedli jablká častejšie, zaznamenali úbytok telesnej hmotnosti v priemere o 0,6 kilogramu počas štyroch rokov.

Pravidelná konzumácia dvoch porcií celého ovocia denne, najmä jabĺk, môže podľa výskumov znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu až o 36 %. Za týmto efektom stojí vysoký obsah flavonoidov, predovšetkým kvercetínu, ktorý zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín, stabilizuje hladinu glukózy v krvi a znižuje zápalové procesy. Kvercetín zároveň pôsobí neuroprotektívne a má silné protinádorové účinky.

Potenciálne riziká, o ktorých sa málo hovorí

Na druhej strane, jablká so sebou nesú aj niekoľko rizík. Ľudia s citlivým tráviacim traktom, najmä tí, ktorí zápasia so syndrómom dráždivého čreva (IBS) alebo intoleranciou FODMAP, reagujú na toto ovocie rôzne. Jablká totiž obsahujú prirodzene vyššie množstvo fruktózy a sorbitolu – dvoch cukrov, ktoré sa v čreve vstrebávajú pomalšie a pri nadbytku môžu spôsobovať nadúvanie či kŕče.

U citlivejších jedincov sa spájajú aj s tzv. orálnym alergickým syndrómom. Odhaduje sa, že až 60 až 70 % ľudí s alergiou na peľ brezy reaguje aj na surové jablká. Dôvodom je podobnosť medzi Mal d 1 (proteín v jablku) a Bet v 1 (alergén v breze). Takíto ľudia môžu po zjedení jablka pociťovať svrbenie, pálenie či mierny opuch pier a jazyka. Tepelné spracovanie však mení štruktúru alergénu a väčšinu reakcií spoľahlivo eliminuje.

Aj jablkový džús má svoje špecifiká. Vedecké štúdie preukázali, že džús môže znižovať vstrebávanie niektorých liekov. Mechanizmus spočíva v blokovaní črevného transportéra, ktorý zabezpečuje prienik liečiva do krvného obehu. Ak ho džús inhibuje, účinná látka sa vstrebe menej a liečba stráca efekt.

Problémom je aj to, že svojou kyslosťou môže prispieť k erózii zubnej skloviny. Po kyslých nápojoch preto vždy vypi čistú vodu a s čistením zubov počkaj aspoň 30 minút, kým sa pH v ústach prirodzene nevyrovná.

Semená jabĺk obsahujú amygdalín, glykozid, ktorý sa pri rozklade môže meniť na kyanid. Aby však došlo k toxickému účinku, človek by musel cielene zjesť desiatky až stovky rozdrvených jadier. Náhodné prehltnutie niekoľkých jadierok riziko nepredstavuje. Napriek tomu ich odborníci odporúčajú radšej nekonzumovať.

Ak chceš z jabĺk vyťažiť maximum, jedz celé plody so šupkou, pretože práve tam sa sústreďuje väčšina vlákniny, antioxidantov a polyfenolov. Odporúča sa tiež kombinovať jablká s bielkovinou alebo zdravým tukom, napríklad s orechmi či jogurtom, aby sa glukóza vstrebávala pomalšie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking