„Ozvi sa, keby si niečo potreboval.“ Psychologička varuje pred frázami, ktorými ľuďom v núdzi nevedomky ubližuješ

Keď niekto blízky príde o milovaného človeka, rozíde sa, stratí prácu alebo prežíva inú náročnú životnú situáciu, často nevieme, čo povedať. Chceme ho povzbudiť, poskytnúť pomoc, zmierniť jeho bolesť alebo mu ukázať, že pri ňom stojíme. A tak siahame po vetách ako: „Musíš byť silný“ alebo „Ozvi sa, keby si niečo potreboval“.

Lenže práve niektoré z najčastejších dobre mienených viet nemusia človeku pomôcť. Môžu v ňom dokonca vyvolať pocit, že svoje emócie prežíva nesprávne alebo že by sa so svojím trápením mal vyrovnať rýchlejšie.

Upozorňuje na to Marisa G. Franco, psychologička, profesorka na University of Maryland a odborníčka na medziľudské vzťahy a sociálne prepojenie. Je tiež autorkou bestselleru Platonic: How the Science of Attachment Can Help You Make – and Keep – Friends. Vo svojom texte pre CNBC vysvetľuje, že práve ťažké životné obdobia môžu byť pre priateľstvá rozhodujúcimi momentmi. Čo teda podľa nej radšej nehovoriť?

1. „Neplač“

Vidieť človeka, ktorého máme radi, plakať je nepríjemné. Prirodzenou reakciou preto môže byť snaha plač zastaviť. Podľa Franco však potláčanie emócií nie je cestou k tomu, aby zmizli.

Odkazuje pritom aj na výskum ľudí, ktorí prišli o životného partnera. Tí, ktorí o svojom prežívaní hovorili menej, vykazovali v nasledujúcom roku horšie zdravotné výsledky. Namiesto zastavovania plaču preto odporúča vytvoriť priestor, v ktorom človek nemusí svoje emócie skrývať.

2. „Musíš byť silný“

Na prvý pohľad povzbudenie. V skutočnosti však môže človeku odovzdať úplne inú správu: to, čo teraz cítiš, by si cítiť nemal.

Psychologička upozorňuje, že užitočnejšie je emócie druhého človeka uznať, než mu hovoriť, ako by sa mal cítiť alebo správať. Namiesto „musíš byť silný“ môžeme povedať napríklad: „Je v poriadku cítiť sa tak, ako sa teraz cítiš.“

3. „Ozvi sa, keby si niečo potreboval“

Toto bude pravdepodobne jedna z najčastejších viet, ktoré človeku v náročnom období povieme. Problém podľa Franco spočíva v tom, že všetku iniciatívu presúvame práve na človeka, ktorý môže mať najmenej síl.

Musí si uvedomiť, čo potrebuje, rozhodnúť sa, požiadať o pomoc a následne sa ozvať. Oveľa účinnejšie je ponúknuť konkrétnu pomoc: „Môžem ti nakúpiť?“, „Mám ti priniesť večeru?“ alebo „Môžem na dve hodiny zobrať deti?“

Aj výskum ľudí prežívajúcich smútok podľa PubMed ukázal, že najmä v prvých fázach patrila praktická pomoc s každodennými povinnosťami medzi veľmi oceňované formy podpory.

4. „Už by si sa cez to mal preniesť“

Mesiac, pol roka, rok. Kedy by už mal byť človek po strate, rozchode alebo inom náročnom zážitku „v poriadku“? Podľa psychologičky univerzálny časový harmonogram neexistuje.

Výskumy v PubMed navyše ukazujú, že ľudia reagujú na náročné udalosti veľmi rozdielne. Niektorí sa zotavia pomerne rýchlo, u iných môže záťaž pretrvávať a ďalší sa môžu spočiatku cítiť dobre, no ich stav sa neskôr zhorší. Tlačiť človeka do toho, aby sa už cítil lepšie, preto nemusí pomôcť. Franco odporúča skôr vyslať správu: „Je v poriadku, ak potrebuješ viac času. Som tu.“

5. Mlčanie nie je riešenie

Možno najprekvapivejšia rada sa netýka konkrétnej vety. Jednou z najhorších reakcií môže byť úplné ticho. Ľudia sa niekedy človeku v náročnom období začnú vyhýbať jednoducho preto, že nevedia, čo povedať. Nezdvihnú telefón, nenapíšu alebo čakajú, kým sa ozve on.

Pre človeka, ktorý už prežíva stratu či inú náročnú situáciu, však môže takéto správanie ešte prehĺbiť pocit osamelosti. A pritom netreba vymyslieť dokonalú vetu. Niekedy môže stačiť jednoduché: „Dnes som na teba myslel. Ako sa máš?“

Práve sociálna podpora podľa výskumov súvisí s vyššou psychickou odolnosťou. Nemusíme teda vedieť vyriešiť problém človeka, ktorého máme radi. Niekedy je oveľa dôležitejšie ukázať mu, že v ňom nezostal sám.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: CNBC, PubMed, PubMed