Pád Ficovho spojenca Orbána môže ohroziť vzťahy s Maďarskom. Problémy nezmizli, varujú analytici

Ešte pred dvoma dekádami patrili ostré protimaďarské výroky, vrátane známeho výroku Jána Slotu o „tankoch, ktoré zrovnajú Budapešť“, k bežnej súčasti slovensko-maďarských vzťahov. V tom istom období v Maďarsku posilňoval Viktor Orbán, ktorý postupne postavil časť svojej politiky na téme Maďarov žijúcich za hranicami.

Po jeho návrate k moci sa však vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou postupne upokojili a prešli od otvorených konfliktov k pragmatickej spolupráci. Dnes sú síce často označované za nadštandardné, no do veľkej miery stoja na osobných vzťahoch Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica.

• Ako vníma slovenský a maďarský politológ súčasné slovensko-maďarské vzťahy?
• Drží podľa nich vzťahy naozaj len osobné partnerstvo Orbán – Fico?
• Prečo analytici hovoria skôr o „tlmení konfliktov“ než ich riešení?
• Prečo môže návrat starých sporov prísť veľmi rýchlo po zmene vlády?
• Ako sa Benešove dekréty zrazu vrátili do politického konfliktu?
• Prečo Orbán kritizoval Fica len opatrne, aj keď išlo o citlivý zákon?
• Ako využíva Péter Magyar spor so Slovenskom proti Orbánovi?
• Aké sú Magyarove mobilizačné témy vo voľbách?
• Využije podľa Mesežnikova Fico vo voľbách 2027  tému vojny na Ukrajine podobne ako Orbán?

Potlačené problémy sa môžu vrátiť, zhodujú sa analytici

Otázkou preto zostáva, čo sa stane s týmito stále krehkými vzťahmi, ak prestane byť Orbán pri moci. Maďarsko čakajú cez víkend 12. apríla voľby. Orbán má po 16 rokoch nepretržitého vládnutia silného vyzývateľa v Péterovi Magyarovi, ktorého predvolebné prieskumy stavajú pred dlhoročného premiéra.

Ako upozorňuje pre Startitup maďarský analytik Barnabás Felicián Tóth, súčasná stabilita vzťahov je do veľkej miery výsledkom politickej dohody medzi Orbánom a Ficom, nie vyriešenia dlhodobých sporov. Podľa Grigorija Mesežnikova ide  o „tlmenie konfliktov než ich riešenie“, pričom mnohé citlivé témy – najmä otázky menšín či historickej pamäti – zostávajú pod povrchom.

Obaja analytici sa zhodujú, že prípadná zmena vlády v Maďarsku by mohla tieto potlačené problémy opäť dostať do centra pozornosti. V takom prípade by sa ukázalo, do akej miery sú dnešné slovensko-maďarské vzťahy skutočne stabilné – a do akej miery stoja len na osobnom partnerstve dvoch lídrov.

„Toto partnerstvo stojí na podobných predstavách o vnútornej politike, ako aj na výraznej zhode v niektorých otázkach zahraničnej politiky, najmä vo vzťahu k Európskej únii,“ hovorí Mesežnikov. Práve táto politická blízkosť  podľa jeho slov vytvára rámec, v ktorom sú tradičné sporné témy – ako historické otázky či postavenie menšín – odsunuté do úzadia a neeskalujú. „Výsledkom je menej konfliktný charakter bilaterálnych vzťahov, než by zodpovedalo ich historickej záťaži,“ vysvetľuje politológ.

zdroj: Fico a Orbán v roku 2013

Tóth pripomína kompromis, ktorý Orbán a Fico dosiahli ešte v roku 2012, v rámci ktorého Orbán akceptoval status quo, pokiaľ ide o práva maďarskej menšiny na Slovensku, a Fico sa zaviazal, že neodoberie už nadobudnuté práva a ukončí svoju protimaďarskú rétoriku. Táto dohoda im následne umožnila plynulejšiu spoluprácu v ekonomických a európskych politických otázkach. Symbolickým momentom tohto kompromisu bolo ich spoločné pripitie si čerešňovou pálenkou v Pilisszentkereszte/ Mlynkoch v októbri 2012.

Vďaka tejto dohode boli  podľa neho slovensko-maďarské vzťahy v poslednom desaťročí do veľkej miery bezproblémové.

„Pod povrchom však pretrvávali nezhody medzi slovenskou a maďarskou politikou. To, že tieto rozpory boli potláčané a neriešené, neznamená, že zmizli. Nedávny škandál týkajúci sa konfiškácií pôdy a kriminalizácie spochybňovania Benešových dekrétov to jasne ukázal.“

Benešové dekréty

Práve takéto potlačené napätia sa prejavili aj v nedávnej debate o Benešových dekrétoch, ktorú odštartovalo uznesenie opozičného hnutia Progresívne Slovensko, ktoré odsúdilo povojnové uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Podľa neho tento princíp viedol k odoberaniu občianstva a k vysídľovaniu maďarského obyvateľstva.

Vláda Roberta Fica reagovala obvinením, že Progresívne Slovensko sa snaží spochybniť povojnové usporiadanie. Následne presadila novelu Trestného zákona formou prílepku, ktorá zavádza trest odňatia slobody až na šesť mesiacov za jeho spochybňovanie.

Táto legislatívna zmena vyvolala negatívne reakcie aj medzi Maďarmi. Kým Viktor Orbán spočiatku kritizoval svojho spojenca len veľmi opatrne, situáciu politicky využil líder maďarskej opozície Péter Magyar, predseda strany Tisza.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova postupoval Viktor Orbán opatrne najmä preto, že nechce oslabiť Roberta Fica ako svojho politického partnera. Orbán si podľa neho zároveň nepraje, aby voči Ficovej vláde podnikala Európska únia tvrdšie kroky, keďže v mnohých otázkach zastávajú podobné pozície. Aj preto Budapešť reaguje na kontroverzné rozhodnutia Bratislavy skôr zdržanlivo.

Maďarsko žiada Brusel o zastavenie slovenského zákona: „Útočí na základy EÚ“

Fico je pre Magyara spojenec hlavného rivala

Na druhej strane Mesežnikov upozorňuje, že Robert Fico často reaguje rýchlo a konfrontačne. V prípade spornej legislatívy mohlo ísť podľa neho aj o snahu oslabiť opozíciu či umlčať kritiku, vrátane tej, ktorá prichádzala od časti maďarskej komunity na Slovensku v súvislosti s pozemkovými kauzami.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie