Parkinson zrejme nezačína v mozgu. Vedci objavili prekvapivý orgán, kde sa choroba môže spustiť

Parkinsonova choroba je už celé desaťročia vnímaná ako výlučne neurologické ochorenie, ktoré postihuje mozog, konkrétne oblasti zodpovedné za produkciu dopamínu. Avšak nový vedecký výskum prináša prekvapivý obrat v chápaní pôvodu tejto zákernej choroby. Namiesto toho, aby sa sústredil iba na mozog, upriamil pozornosť na jeden z najviac prehliadaných orgánov tela – obličky.

Výskumníci z univerzity vo Wu-chane (Čína) zistili, že proteín alfa-synukleín (α-Syn), doteraz známy najmä ako spúšťač poškodenia mozgových štruktúr, sa môže začať hromadiť práve v obličkách ešte predtým, ako sa prejavia akékoľvek neurologické príznaky. Tento objav prináša nový pohľad na to, kde a ako môže Parkinsonova choroba v tele vzniknúť. Informuje portál European Medical Journal. 

Proteín, ktorý spája obličky a mozog

Alfa-synukleín je normálne sa vyskytujúci proteín, no pri niektorých patologických procesoch sa začne nesprávne skladať a zhlukovať, čo vedie k narušeniu bunkových funkcií. Práve tieto zhluky sú prítomné v mozgoch pacientov s Parkinsonovou chorobou a ďalšími neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako sú napríklad demencie s Lewyho telieskami.

Nová štúdia však ukazuje, že tieto proteínové zhluky sa môžu nachádzať aj v obličkách. Vedci analyzovali tkanivové vzorky od pacientov s Parkinsonovou chorobou a ľudí s chronickým ochorením obličiek. Výsledky boli prekvapujúce – v obličkách 10 z 11 pacientov s Parkinsonom alebo Lewyho telieskami boli zistené patologické formy α-synukleínu. Podobné nálezy sa objavili aj u 17 z 20 pacientov s chronickým zlyhávaním obličiek, hoci u nich sa neprejavovali žiadne neurologické symptómy.

Tieto zistenia naznačujú, že obličky môžu byť miestom, kde sa patologický proces začne – a odtiaľ sa šíri smerom k mozgu.

zdroj: Freepik/ibrandify

Experimenty na myšiach potvrdzujú hypotézu

Výskumný tím sa však neobmedzil len na ľudské tkanivá. Využil aj geneticky upravené myši, aby lepšie pochopil mechanizmus šírenia α-synukleínu. Keď boli týmto myšiam injekčne podané zhluky proteínu priamo do obličiek, u zvierat sa neskôr objavili známky poškodenia mozgu typické pre Parkinsonovu chorobu. Tento efekt sa však výrazne znížil v prípade, že boli prerušené nervové spojenia medzi obličkami a mozgom.

Zaujímavé výsledky priniesol aj pokus s myšami, ktoré boli geneticky upravené tak, že nemali α-synukleín v krvinkách – u týchto zvierat sa objavilo menej poškodenia mozgu, čo naznačuje, že krv môže byť ďalšou cestou, ktorou sa proteín šíri do centrálneho nervového systému.

Nové možnosti prevencie a liečby

Hoci sa štúdia opiera o pomerne malý počet ľudských vzoriek a využíva zvieracie modely, výsledky sú natoľko významné, že otvárajú dvere k novým liečebným stratégiám. Ak by sa potvrdilo, že obličky hrajú aktívnu úlohu v začiatkoch Parkinsonovej choroby, mohlo by to znamenať revolúciu v diagnostike a prevencii tohto ochorenia.

Autori výskumu navrhujú, že odstraňovanie α-synukleínu z krvi by mohlo spomaliť alebo zastaviť rozvoj Parkinsonovej choroby. To by znamenalo, že včasná liečba ochorení obličiek alebo cielenejšie čistenie krvi by mohli pôsobiť ako ochrana mozgu pred neurodegeneráciou.

Zároveň tieto poznatky dopĺňajú doterajšie hypotézy o tom, že Parkinsonova choroba môže začínať aj v iných častiach tela, napríklad v tráviacom trakte. Ak teda aj črevá, aj obličky môžu byť miestom vzniku chorobného procesu, potom je zrejmé, že ochorenie nevzniká výlučne v mozgu, ale môže byť dôsledkom porúch vo viacerých orgánoch.

Záverom možno povedať, že nové objavy naznačujú komplexnejší pohľad na Parkinsonovu chorobu, než sme doteraz poznali. Orgány ako obličky, doteraz považované za nezúčastnené, môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tom, ako sa choroba začne a rozvíja. Práve tieto zistenia by mohli položiť základy novej éry v boji proti neurodegeneratívnym ochoreniam.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír