Parkovacie miesta v Bratislave majú vyššiu hodinovú mzdu ako niektorí Slováci
- Bratislava je asi jediné hlavné mesto v Európe, ktoré ešte stále nemá určené pravidlá parkovania
- Dokument o parkovacej politike sa pritom mestu dostal na stôl 12-krát
- Podľa mestských poslancov však obsahuje veľa chýb a nejasností
- Bratislava je asi jediné hlavné mesto v Európe, ktoré ešte stále nemá určené pravidlá parkovania
- Dokument o parkovacej politike sa pritom mestu dostal na stôl 12-krát
- Podľa mestských poslancov však obsahuje veľa chýb a nejasností
Podľa mestského zastupiteľstva je dokument s názvom Audit fungovania parkovacej politiky, na ktorý poputovalo z peňaženiek daňových poplatníkov 100-tisíc eur, netransparentný. Zaujímavý je aj fakt, že ide o utajený audit, ktorého podstatné časti dodnes verejnosť nevidela, a to celkom neodôvodnene. Zverejnená časť predstavuje asi polovicu obsahu a je chránená pred citovaním a odvolávaním sa na ňu.
Pre inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko
Parkovanie musia riešiť mestá po celom svete a mnohým sa to ukážkovo darí. Stačí sa pozrieť do okolitých krajín a máme skvelú šancu inšpirovať sa a následne aplikovať do praxe už odskúšané riešenia, samozrejme s menšími prispôsobeniami pre podmienky Bratislavy.
Napríklad v 700-tisícovom Amsterdame aj trojmiliónovom Istanbule sa o parkovaciu politiku starajú mestské spoločnosti, v Holandsku Cition, v Istanbule Ispark. Výkon parkovacej politiky má teda na starosti jedna spoločnosť a nik sa nesťažuje.
Určité slovo tu majú aj samotné mestské časti. Tie určujú napríklad výšku poplatkov. Mesto nastaví len maximálne ceny. Dnes v centre Bratislavy, kde nie je o parkovacej politike ani chýru, zaplatíš za hodinové státie v stráženej garáži v priemere 3,80 eur.
Ceny za parkovanie zrejme len porastú
Podľa CBD Parking Rate Survey je dnes mestom s najvyššími poplatkami za parkovanie na svete nórske Oslo. Parkovacie miesto tu stojí viac ako 90 dolárov na deň. Za Oslom s veľkým odstupom nasleduje dánska metropola Kodaň (73 dolárov za deň). Na treťom a štvrtom mieste sa ocitli austrálske mestá Sydney (69 dolárov) a Melbourne so 67 dolármi za parkovanie.
Prvú päťku uzatvára holandský Amsterdam s takmer 58 dolármi. Bratislava sa v prieskume umiestnila na nízkych pozíciách s 10 dolármi na deň, ďaleko za Viedňou s 57 dolármi a niečo bližšie k Prahe s 22 dolármi či Budapešti s 19 dolármi na deň.
Zaujímavé je tiež, že v Istanbule rezidentov a návštevníkov vôbec nerozlišujú, obe skupiny si môžu kúpiť parkovaciu kartu na určité obdobie. Naša krajina smeruje k inému riešeniu. Niektorí z kandidátov na nového primátora Bratislavy dnes diskutujú o pravidlách, podľa ktorých by ľudia, ktorí nie sú z Bratislavy, mali za parkovanie platiť viac ako obyvatelia mesta.
Tento krok by mal ľudí dochádzajúcich do hlavného mesta za prácou či vzdelaním presvedčiť o tom, že ísť autom do mesta predstavuje najmenej výhodný variant. Pokiaľ sa však nevybudujú záchytné parkoviská, spoľahlivá sieť MHD a kvalitné cyklotrasy, počet áut sa významne nezníži, nech robíme, čo robíme.
Zjednodušiť ľuďom parkovanie v mestách po celom Slovensku sa snaží aj množstvo mobilných aplikácií. Väčšina z nich funguje na báze registrácie a následnej platby za vybrané miesto, ktoré si rezervuješ online priamo cez smartfón.
Napríklad aplikáciu ParkDots využiješ v Bratislave, Trnave, Piešťanoch, Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. Aplikáciu CVAK zase vo Zvolene, Banskej Bystrici a Košiciach. Parkio je zase najrozšírenejšie v našom hlavnom meste. Táto aplikácia dokonca ponúka aj možnosť prenájmu parkovacieho miesta. Ak sa ocitneš v Prešove či Bardejove, poslúžiť by ti mala aplikácia Easy Parking.
Od včera funguje bezplatná verzia parkovacej služby SmartParking aj v Žiari nad Hronom. Do zeme vložili asi 120 senzorov, pomocou ktorých na webe či v aplikácií zistíš, koľko voľných miest na parkovanie je a kde presne sú.
Každá jedna z týchto služieb poskytuje jednoduché riešenie problému, ktorý sa týka prevažnej väčšiny vodičov jazdiacich v mestách. A aj napriek tomu nejde o masívne využívané služby.
Prečo je to tak? Jedným z hlavných problémov môže byť skutočnosť, že aplikácií a projektov je relatívne vysoký počet a používateľ sa v nich začne časom strácať. Či už si to priznáme alebo nie, človek je tvor pohodlný a vyhľadáva tie najjednoduchšie riešenia. Čiže žiadne sťahovanie aplikácií do mobilu a následne vyťukávanie údajov neprichádza do úvahy. Toto je schopné dlhodobo robiť len mizivé percento ľudí.
Už veľakrát sa potvrdilo, že úspešné projekty sú také, ktoré odstraňujú kroky, v ktorých človek musí niečo robiť. Kľúčovým problémom je tak ľudská interakcia. Každá z týchto aplikácií síce môže byť postavená na dobrom nápade, problémom je však to, ako robiť evidenciu voľných miest bez toho, aby ktokoľvek musel na čokoľvek klikať.