Parkovacie miesta v Bratislave majú vyššiu hodinovú mzdu ako niektorí Slováci

  • Bratislava je asi jediné hlavné mesto v Európe, ktoré ešte stále nemá určené pravidlá parkovania
  • Dokument o parkovacej politike sa pritom mestu dostal na stôl 12-krát
  • Podľa mestských poslancov však obsahuje veľa chýb a nejasností
lel
pexels.com
  • Bratislava je asi jediné hlavné mesto v Európe, ktoré ešte stále nemá určené pravidlá parkovania
  • Dokument o parkovacej politike sa pritom mestu dostal na stôl 12-krát
  • Podľa mestských poslancov však obsahuje veľa chýb a nejasností

Podľa mestského zastupiteľstva je dokument s názvom Audit fungovania parkovacej politiky, na ktorý poputovalo z peňaženiek daňových poplatníkov 100-tisíc eur, netransparentný. Zaujímavý je aj fakt, že ide o utajený audit, ktorého podstatné časti dodnes verejnosť nevidela, a to celkom neodôvodnene. Zverejnená časť predstavuje asi polovicu obsahu a je chránená pred citovaním a odvolávaním sa na ňu.

Pre inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko

Parkovanie musia riešiť mestá po celom svete a mnohým sa to ukážkovo darí. Stačí sa pozrieť do okolitých krajín a máme skvelú šancu inšpirovať sa a následne aplikovať do praxe už odskúšané riešenia, samozrejme s menšími prispôsobeniami pre podmienky Bratislavy.

Napríklad v 700-tisícovom Amsterdame aj trojmiliónovom Istanbule sa o parkovaciu politiku starajú mestské spoločnosti, v Holandsku Cition, v Istanbule Ispark. Výkon parkovacej politiky má teda na starosti jedna spoločnosť a nik sa nesťažuje.

Určité slovo tu majú aj samotné mestské časti. Tie určujú napríklad výšku poplatkov. Mesto nastaví len maximálne ceny. Dnes v centre Bratislavy, kde nie je o parkovacej politike ani chýru, zaplatíš za hodinové státie v stráženej garáži v priemere 3,80 eur.

Ceny za parkovanie zrejme len porastú 

Podľa CBD Parking Rate Survey je dnes mestom s najvyššími poplatkami za parkovanie na svete nórske Oslo. Parkovacie miesto tu stojí viac ako 90 dolárov na deň. Za Oslom s veľkým odstupom nasleduje dánska metropola Kodaň (73 dolárov za deň). Na treťom a štvrtom mieste sa ocitli austrálske mestá Sydney (69 dolárov) a Melbourne so 67 dolármi za parkovanie.

Prvú päťku uzatvára holandský Amsterdam s takmer 58 dolármi. Bratislava sa v prieskume umiestnila na nízkych pozíciách s 10 dolármi na deň, ďaleko za Viedňou s 57 dolármi a niečo bližšie k Prahe s 22 dolármi či Budapešti s 19 dolármi na deň.

Zaujímavé je tiež, že v Istanbule rezidentov a návštevníkov vôbec nerozlišujú, obe skupiny si môžu kúpiť parkovaciu kartu na určité obdobie. Naša krajina smeruje k inému riešeniu. Niektorí z kandidátov na nového primátora Bratislavy dnes diskutujú o pravidlách, podľa ktorých by ľudia, ktorí nie sú z Bratislavy, mali za parkovanie platiť viac ako obyvatelia mesta.

Tento krok by mal ľudí dochádzajúcich do hlavného mesta za prácou či vzdelaním presvedčiť o tom, že ísť autom do mesta predstavuje najmenej výhodný variant. Pokiaľ sa však ne­vy­bu­dujú zá­chytné par­ko­viská, spo­ľah­livá sieť MHD a kvalitné cyk­lo­trasy, po­čet áut sa vý­znamne ne­zníži, nech robíme, čo robíme.

Zjednodušiť ľuďom parkovanie v mestách po celom Slovensku sa snaží aj množstvo mobilných aplikácií. Väčšina z nich funguje na báze registrácie a následnej platby za vybrané miesto, ktoré si rezervuješ online priamo cez smartfón.

Napríklad aplikáciu ParkDots využiješ v Bratislave, Trnave, Piešťanoch, Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. Aplikáciu CVAK zase vo Zvolene, Banskej Bystrici a Košiciach. Parkio je zase najrozšírenejšie v našom hlavnom meste. Táto aplikácia dokonca ponúka aj možnosť prenájmu parkovacieho miesta. Ak sa ocitneš v Prešove či Bardejove, poslúžiť by ti mala aplikácia  Easy Parking.

Od včera funguje bezplatná verzia parkovacej služby SmartParking aj v Žiari nad Hronom. Do zeme vložili asi 120 senzorov, pomocou ktorých na webe či v aplikácií zistíš, koľko voľných miest na parkovanie je a kde presne sú.

Každá jedna z týchto služieb poskytuje jednoduché riešenie problému, ktorý sa týka prevažnej väčšiny vodičov jazdiacich v mestách. A aj napriek tomu nejde o masívne využívané služby.

Prečo je to tak? Jedným z hlavných problémov môže byť skutočnosť, že aplikácií a projektov je relatívne vysoký počet a používateľ sa v nich začne časom strácať. Či už si to priznáme alebo nie, človek je tvor pohodlný a vyhľadáva tie najjednoduchšie riešenia. Čiže žiadne sťahovanie aplikácií do mobilu a následne vyťukávanie údajov neprichádza do úvahy. Toto je schopné dlhodobo robiť len mizivé percento ľudí.

Už veľakrát sa potvrdilo, že úspešné projekty sú také, ktoré odstraňujú kroky, v ktorých človek musí niečo robiť. Kľúčovým problémom je tak ľudská interakcia. Každá z týchto aplikácií síce môže byť postavená na dobrom nápade, problémom je však to, ako robiť evidenciu voľných miest bez toho, aby ktokoľvek musel na čokoľvek klikať.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech