Patrik vymenil divadlo za kuchyňu: Slováci sa konečne začali zaujímať o to, čo jedia

Jedlom, ktoré nás najviac vystihuje, je Tafelspitz, ktorý je v podstate klasickým nedeľným obedom. Pozostáva zo silného hovädzieho vývaru, špiku, celestínskych rezancov, pečených zemiakov s konfitovanou cibuľou, hovädzej kvetovej špičky, špenátového pyré, chlebovej majonézy, chrenového jablka, chlebovej omáčky, koreňovej zeleniny a hrianok. Ide teda o klasické jedlo, ktoré keď ochutnáte, pochopíte celý náš koncept. Jedno sústo povie viac ako tisíc slov.

Každý šéfkuchár má zväčša svoj rukopis, ktorý je rozpoznateľný. Aký je ten váš?

Môj rukopis je poznačený šéfkuchármi a miestami, na ktorých som v minulosti pôsobil. To boli momenty, ktoré ma vyformovali do súčasnej podoby. Na mojom súčasnom pôsobisku sa zameriavame na klasické jedlá, ktoré varíme s kreativitou na moderný spôsob, do každého jedného jedla pridávam, samozrejme, aj kúsok seba. Ale najlepšie je prísť, ochutnať a zoznámiť sa s mojou kuchyňou osobne.

A ktoré z jedál je vašou srdcovkou?

Mám viacero obľúbených jedál, ale ak by som si mal vybrať iba jedno, tak by to bol kurací paprikáš s „nokerlami“ od môjho dedka. Ako som už spomínal, veľakrát stoja za obľúbeným jedlom práve spomienky na detstvo.

Možno by som sa mala pýtať kolegov, opýtam sa ale vás. Aký ste šéf?

Ťažko hodnotiť, na toto by vedeli odpovedať naozaj skôr iní. Ak je to potrebné, viem byť prísny, a ak je to nutné, dokážem aj zdvihnúť hlas, ale sám si uvedomujem, že lepšie sa pracuje v uvoľnenej atmosfére. Samozrejme, keď príde na servis, vyžadujem aby boli všetci maximálne sústredení, žarty vtedy idú bokom.

Snažíte sa teda byť takým šéfom, akého by ste chceli mať vy sám?

Určite áno. Snažím sa vžiť do ľudí v mojom tíme. Je dôležité, aby v kuchyni vládla dobrá atmosféra, dôvera, ale zároveň aj rešpekt. Vtedy to má správny náboj a my môžeme fungovať na maximum.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kaštieľ Pálffy (@kastielpalffy)

Varenie je pre vás nielen prácou, ale aj nástrojom k sebarealizácii. Ako a kedy „tvoríte“?

Je to ako pri každej tvorivej činnosti, ak veľmi tlačíte na pílu zlomí sa, preto aj najlepšie nápady prichádzajú nečakane. Samozrejme platí, že kuchyňa je kolektívny šport. Každý nápad dolaďujeme spoločne, dokým s ním nie sme maximálne spokojní. Vtedy ho môžeme ponúknuť zákazníkom.

Dovolím si tvrdiť, že pre každého z nás, bez rozdielu na to, akú profesiu máme je dôležité neskĺznuť do stereotypu a nestagnovať…

V kuchyni sa stereotypu báť nemusíte, každý deň je iný. Práve preto ma táto práca napĺňa a udržuje stále v strehu. Kuchyňa je z času na čas stresujúce miesto plné ohňa a kriku, no to je na tom to vzrušujúce, čo ma poháňa a tlačí dopredu.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kaštieľ Pálffy (@kastielpalffy)

V závere sa vrátim k začiatku. Z divadla do kuchyne. Máte odvážne ciele a sny, ktoré si chcete splniť?

Určite sa chcem ďalej učiť, kreovať a rozvíjať toto nádherné remeslo. Ale viete, ako to býva, keď začnete nahlas hovoriť o svojich snoch prestanú sa plniť, preto nateraz nechám túto otázku zahalenú rúškom tajomstva.