Paula Kentošová: Slovenská fotografka, ktorá zachytila Dominikánsku republiku inak, ako sme na ňu zvyknutí

S Paulou sme sa stretli prvýkrát pred dvoma rokmi, keď nám porozprávala čo to o fotografovaní a o jej zážitkoch, ktoré pri fotografovaní zažila. Momentálne má vo svojom portfóliu novú tvorbu, v rámci ktorej predstavuje iný pohľad na Dominikánsku republiku.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Väčšina Slovákov ju podľa Pauly vníma iba ako luxusnú turistickú destináciu, kde oddychujú, no ona sa ju rozhodla zachytiť trošku inak, v reálnejšom svetle, presne tak, ako ju vidia domorodci. Šťastné detstvo bez mobilov, vždy čerstvé ovocie, no aj ošarpané domy a chudoba.

Prečítajte si rozhovor s Paulou a pozrite si, ako zachytila Dominikánsku republiku v úplne inom svetle, ako ste zvyknutí, no pozrite sa s nami aj na to, čomu ďalšiemu sa momentálne venuje.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Stretávame sa znova, po dvoch rokoch. Čo sa u teba za ten čas zmenilo? Venuješ sa takej istej fotke ako vtedy?

Zmenilo sa toho pomerne veľa, od miesta výskytu, až po akúsi vnútornú premenu, počas ktorej som sa naučila chápať lepšie nielen samú seba, ale aj ľudí okolo mňa. Úprimne, aj keď som sa snažila uberať iným fotografickým smerom a vďaka širšiemu uplatneniu presedlať aj na módnu fotografiu, necítila som sa vo svojej koži. Je to možno síce len môj subjektívny názor, no módna fotografia je pre mňa predáva viac vizuálom, než odzrkadlením toho skutočného. Mňa už od začiatku baví zachytávať to, čo si ľudia na prvý pohľad nevšimnú, alebo to jednoducho prehliadajú. Skutočný svet, jeho príbehy a hlboké emócie, ktoré spájajú divákov s mojimi fotografiami.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Je dnes fotografovanie to, čo ťa primárne živí?

Nakoľko nemám na krku žiadnu hypotéku, nájom či lízing, nedovolím si tvrdiť, že ma to živí, skôr napĺňa. Počas môjho pôsobenia na Slovensku som pracovala ako novinárka, fotografia však nikdy nešla bokom. Dívať sa na svet cez foťák si viem momentálne predstaviť do konca života. Nie som si však istá, že chcem dostať nálepku svadobný či rodinný fotograf. Nemyslím tým, že je to niečo zlé, aj tento typ fotografie vie byť nápaditý a krásny. Ja sa chcem však sústrediť na svoje projekty, zachytávať krásu pre dobro a nie pre to, že si budem môcť dopriať všetky tie nepotrebné rozmary. To by sa tak trochu vylučovalo so zámerom mojich fotiek.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Prečo si vôbec ľuďom chcela ukázať pravé svetlo Dominikánskej republiky?

Takmer všetky ostrovy sú pre nás ostatných vnímané ako luxusné rezorty. Nebudeme si klamať, oni nimi aj sú, vďaka šikovným investorom a nádhernej prírode sa za týždenný pobyt cena za jednu osobu pohybuje v priemere tisíc eur. A potom sa prejdete mimo hotela a uvidíte vychudnutých ľudí v špinavom a roztrhanom oblečení ako sa vám snažia predať aj to posledné, len aby si trochu zarobili. Žalostne nízke platy, ktoré nedosahujú ani našu minimálnu mzdu, nedostatok vzdelania, lekárska starostlivosť, ktorú si ľudia často nemôžu dovoliť a v neposlednom rade, správanie k týmto ľuďom, ktoré ich neprávom posúva na spodnú priečku spoločenského rebríčka.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Napríklad, keď sa investor z Európy či Ameriky rozhodne zamestnať Dominikánca len ako akúsi pracovnú silu, ktorú môže hocikedy vymeniť za inú. Zamestnanci to potichu znášajú, polovica preto, že sa bojí odporovať, druhá preto, že vďaka svojej nevzdelanosti nechápe, že takýto štýl bavenia sa s ľuďmi nie je v poriadku. Poukazujú na to aj mnohé humanitné organizácie a svojím spôsobom chcem na to poukázať aj ja – keď ste sa už rozhodli spoznať hocijaký ostrov, ak je to možné, dajte šancu aj jeho skutočným obyvateľom. A ak máte 10 eur navyše, prispejte im. Za vaše dve drinky v bare totiž môže začať jedno dieťa navštevovať školu aspoň na pár dní.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Ako dlho si tam bola? Nebola táto „výprava“ finančne náročná?

V Dominikánskej republike som strávila 31 dní, teda celé prázdniny medzi jesenným a jarným semestrom (pozn. študujem v Amerike, semestre sú tu rozdielne). Na čas, ktorý som tam strávila, som rozhodne neminula viac ako za týždeň v luxusnom rezorte, no nepochybne za to môže aj fakt, že som vlastne bývala v dome mojej najlepšej kamarátky a jej snúbenca, ktorý tento ostrov pokladajú za svoj druhý domov. Aj vďaka nim som mala možnosť spoznať aspoň časť pravého Karibiku.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Aké zážitky spojené s fotením v Dominikánskej si si doniesla?

Niekoľko ponúk na vydaj, prasatá na vodítku, odvoz vojenskou jednotkou, ale aj dážď v džungli. Zážitkov je nepochybne mnoho, no jeden z mojich najobľúbenejších bol, keď mi postarší pán, ktorý v blízkosti cesty oberal strukoviny, daroval zopár, aj keď bol ich predaj jediný spôsob jeho obživy. Lámavou angličtinou mi poprial, aby som bola zdravá a dal mi ich do ruky, vraj mi pomôžu. A to všetko len preto, že som sa s ním rozprávala. Viac než peniaze si cenil tých pár minút, ktoré som mu darovala.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Zmenil sa tvoj pohľad na toto miesto potom, čo si videla tento svet cez hľadáčik fotoaparátu?

Dominikánsku republiku som vždy vnímala ako krásny ostrov, no teraz sa mi zdá ešte krajší, najmä vďaka dobrosrdečnosti miestnych. Čo sa však zmenilo je môj pohľad na svet. Pamätám si, ako som zaniesla jedlo do dvoch malých domčekov na okraji džungle a ich majitelia ma tak pozvali dnu. To bol jednoznačne pohľad, ktorý ma naučil väčšej pokore.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Ošarpané plechy, ktoré ledva držali pokope, jedna posteľ pre manželský pár, hŕba špinavých dotrhaných šiat a všetky tie pokazené veci, ktoré môžete nájsť v blízkosti kontajnerov. V ten moment som si uvedomila zároveň aj dôležitosť vzdelania a to nemyslím len toho odborného. Takýmto ľuďom nepomôže, ak im dáte len peniaze či iné materiálne veci. Treba ich naučiť základným veciam, ktoré sú pre nás úplnou samozrejmosťou. Dnes už teda viem, že viac než darovať peniaze, je darovať svoj čas.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Chystáš sa na podobnú výpravu, kde budeš chcieť zachytiť svet z tej reálnejšej stránky?

Po odprezentovaní tejto fotografickej série určite áno. Nie som si však istá, či sa opäť vyberiem na podobnú cestu alebo sa budem venovať témam okolo seba. Reálna stránka života sa dá zobraziť kdekoľvek na svete, nie len v tých najznámejších chudobných krajinách.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Spomenula si, že si za tie dva roky prišla s novou tvorbou. Aké veci si za tie dva roky stihla nafotiť?

Ako som spomínala, snažila som sa vkĺznuť do módy, z čoho vznikli tri foto série, ktoré boli odprezentované najmä tu na univerzite v USA. Aj keď sa však stretli s pozitívnymi reakciami, moje vnútorné ja s tým nebolo veľmi stotožnené, a tak fotky namiesto výstavy zrejme poputujú do menších podnikov ako dekorácie. Práca so stylovaním ľudí je však nepochybne niečo, čo sa mi môže v budúcnosti hodiť, a tak som za túto miernu odbočku v podstate rada.

Zobraziť celú galériu (13)

zdroj: Paula Kentošová

Pred dvoma rokmi si nám prezradila, že chceš zmeniť svet, ak nie celý, tak aspoň ten svoj. Darí sa ti to?

Pred dvoma týždňami sa ma niekto opýtal, čo chcem v budúcnosti robiť a odpovedala som presne to isté. Zdá sa, že sa toho veľa nezmenilo. (Ne)skromne musím priznať, že darí. Každý deň sa snažím naučiť niečo nové a venujem sa dobrovoľníctvu, čo mi jednoznačne pomáha pri fotení. Fotenie v rómskych osadách ma tiež naučilo pozerať sa na svet z inej perspektívy, aj keď nie vždy to ide ľahko. Keď však objavím tú druhú stranu a urobím cvak, ide to. Mením (svoj) svet.