Peňazí je málo, vyššie dane neprejdú cez Sulíka. Politici sa hádajú o Matovičovom rozpočte

Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok s pripomienkou schválila vláda.

V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 % a v roku 2024 na 3,26 %. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá.

Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 % a v roku 2024 na úrovni 0 %. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 miliónov eur v roku 2023 a viac ako 3,8 miliárd eur v roku 2024.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 miliardy eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie. Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 miliardy eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 miliardy eur.

COVID rezerva vo výške 717 miliónov eur

Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 miliardy eur a výdavkami v sume 25,45 miliardy eur pri schodku 5,47 miliardy eur.

Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP.

V kapitole Všeobecná pokladničná správa rezort financií na budúci rok rozpočtuje rezervu na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 v sume cez 717 miliónov eur.

Ide o rezervu v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriaznivými vplyvmi tejto pandémie v nadväznosti na aktuálny nástup a predpokladané trvanie jej tretej vlny.

Večná otázka daní

Minister hospodárstva Richard Sulík naďalej trvá na prijatí daňovej brzdy. Inak jeho strana v parlamente nepodporí schválenie novely ústavného zákona o dlhovej brzde.

„Máme nejaké principiálne postoje a máme dve červené čiary. Kvóty na migrantov a žiadne vyššie dane. Tak ja nebudem súhlasiť s nejakými reformami, ktoré budú zvyšovať dane. Nebudeme súhlasiť ani s tým, aby sa uvoľnili pravidlá dlhovej brzdy bez toho, že zafixujeme, že dane zostanú tam, kde sú,“ povedal pred štvrtkovým rokovaním vlády Sulík.

V otázke presadzovania daňovej brzdy podľa neho nejde ani tak o nedôveru voči Igorovi Matovičovi, ako o nedôveru voči nasledujúcim vládam.

„Ja som zažil ako čerstvo obvinený Peter Kažimír, keď ešte bol ministrom financií, že bol majster sveta vo zvyšovaní daní. Ja som obdivoval jeho kreativitu, čo ten dokázal navymýšľať, že kde všade bude žmýkať ľudí. A ja toto predsa nepripustím druhýkrát. To znamená, uvoľníme dlhovú brzdu len za cenu, že zafixujeme výšku daní,“ zdôraznil Sulík.

Remišová hovorí o novom eurovale tejto vlády

Požiadavka Richarda Sulíka na daňovú brzdu je malý a nový euroval tejto vlády. Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) to povedala vo štvrtok pred rokovaní vlády v súvislosti s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.

„Keď sa spýtate všetkých renomovaných ekonómov, ani jeden z nich vám nepovie, že dať do ústavy daňovú brzdu je dobrá vec. Každý hovorí, že ideologické veci, ako je daňová brzda by sa do ústavných zákonov dávať nemali,“ vyhlásila Remišová. Ako podotkla, návrh rozpočtu na vláde počíta s deficitom 4,94 % hrubého domáceho produktu s tým, že predpokladá následne schválenie troch ústavných zákonov.

Remišová s odvolaním sa na ekonómov poznamenala, že výdavkové limity je potrebné schváliť, aby štát sám seba držal na uzde, a potrebné je upraviť aj dlhovú brzdu.

„Rokovania aj v rámci koalície vedieme veľmi dlhú dobu, uskutočnilo sa niekoľko stretnutí na úrovni expertných skupín, rezortných skupín a koalície, čiže toto vôbec nie je nová vec,“ uviedla vicepremiérka.

Rozpočet Igora Matoviča čelí aj kritike opozície. V priebehu poobedia budeme článok aktualizovať o ich reakcie.

Hlboko pod priemerom

TASR informovala, že vláda v návrhu rozpočtu na rok 2022 úplne ignoruje školstvo. Uviedla to Slovenská komora učiteľov (SKU), ktorá zároveň považuje za hrubý výsmech, že vládni predstavitelia, ktorí pred voľbami aj po voľbách opakovane deklarovali, že školstvo je prioritou, nie sú ochotní investovať žiadne finančné prostriedky na zvyšovanie atraktivity práce zamestnancov školstva.

TASR o tom informoval za SKU jej prezident Vladimír Crmoman.

„Ohodnotenie práce slovenských učiteľov je hlboko pod priemerom vyspelých krajín a atraktivita učiteľského povolania neustále prudko klesá, na čo reaguje aj vláda vo svojom programovom vyhlásení,“ uviedla SKU. Tvrdí, že vláda Českej republiky sa tento trend snaží na rozdiel od slovenskej zvrátiť.

„Následky postpandemickej únavy a dlhodobého vyčerpania učiteľov sú enormné, duševné zdravie učiteľov sa zhoršuje,“ poznamenala komora učiteľov.
Táto situácia vyžaduje podľa SKU okamžitú a bezodkladnú reakciu. Tvrdí, že kvalita vzdelávania upadá, na učiteľov sú neustále kladené väčšie nároky a zodpovednosti a ich odlev zo školstva je hrozivý.

Sú sklamaní

„Ministerstvo školstva plánuje zavádzať viaceré zmeny, no bez nevyhnutnej investície do ľudského kapitálu,“ uviedla komora učiteľov s tým, že namiesto komplexného riešenia nezáujmu o učiteľskú profesiu sa plánuje znižovanie kvalifikačných nárokov na učiteľov.

Poukázala na to, že táto vláda je jediná, ktorá od štrajkov učiteľov v rokoch 2012 a 2016 nepokračuje vo zvyšovaní platov, a hrozí, že prvýkrát po desiatich rokoch nebudú dva roky po sebe zvyšované.

„Rast platov pedagógov sa nielenže zastavil, ale s narastajúcou infláciou a životnými nákladmi začal klesať. Vláda, ktorá sa zaviazala k zásadným zmenám v prístupe k školstvu, sa k zamestnancom školstva zachovala horšie ako vlády, ktoré celé roky aktívne kritizovala. Sme sklamaní týmto vývojom a žiadame vládu, aby okamžite tento stav riešila,“ uzavrela SKU.

Na oblasť školstva, vedy, výskumu a športu by mali ísť v roku 2022 viac ako štyri miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, schváleného vo štvrtok vládou.

Vieme, ako budú vyzerať najbližšie mesiace. Na Dušičky nás čakajú obmedzenia

Matovič v tom má jasno

„Ľudom sme sľúbili, že budeme rozpočtovo zodpovední. Teda, že po nás bude na dôchodky, sociálne dávky a podobne,“ povedal vo štvrtok po rokovaní vlády. Podľa Matoviča na Slovensku doteraz 30 rokov vládli vlády, ktoré neboli schopné nič usporiť. „Na Slovensku sa kradlo ako po nebohom,“ povedal Matovič.

Ako uviedla agentúra SITA, štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek nazval schválený rozpočet zodpovedným preto, že nakladá efektívne s peniazmi daňových poplatníkov. „Zníženie deficitu o polovicu je historickým krokom,“ povedal Klimek. Taktiež rozpočet považuje za prorastový.

Z hľadiska investícií totiž má Slovensko šancu zažiť historický investičný boom. Budúci rok budeme mať totiž k dispozícii takmer 6 mld. eur na investície z plánu obnovy. „To je o polovicu viac než priemer uplynulých rokov. To je presne to, čo potrebujeme, aby sa Slovensko nakoplo do budúcich rokov,“ skonštatoval Klimek.

Matovič zopakoval, že výsledná podoba rozpočtu verejnej správy na budúci rok bude podmienená schvaľovaním ústavných zákonov. Žiada, aby pred schválením rozpočtu koalícia schválila dôchodkovú reformu, výdavkové stropy a dlhovú brzdu. Ak sa tak stane, rozpočet predloží s budúcoročným deficitom 4,94 % HDP.

Ak sa tak nestane a tieto reformy neprejdú, predloží rozpočet s deficitom 4,3 % HDP, čo bude znamenať menej prostriedkov pre budúci rok. Matovič si myslí, že strana SaS bude vetovať dlhovú brzdu, no chce veriť, že sa tak nestane. „Má to v rukách strana SaS,“ povedal šéf rezortu financií. Nepočíta totiž s tým, že pri ústavných zákonoch ich podporia opoziční alebo nezaradení poslanci.