Personalizovaná liečba akútnej leukémie na Slovensku stále chýba. Najviac času strácame pri prvom záchyte ochorenia, hovorí primár Sopko

Akútna myeloidná leukémia (AML) patrí medzi diagnózy, pri ktorých o ďalšom prežívaní rozhoduje čas. Napriek tomu, že v Európe sa stáva štandardom liečba naviazaná na genetický profil nádoru, slovenskí pacienti sa k nej bežne nedostanú. Chýba rýchly prvý záchyt ochorenia, pretože ťažkosti pacientov sú spočiatku nenápadné, jednotná prax odosielania z rajónov do špecializovaných centier a predovšetkým dostupnosť inovatívnych liekov, bez ktorých sa personalizovaná medicína nedá vykonávať.

Začiatok pacientskej cesty rozhoduje

Príbeh pacienta s podozrivým krvným obrazom sa u nás príliš často komplikuje ešte v primárnej starostlivosti. Zdanlivo „banálne“ príznaky, oneskorené odoslanie na hematológiu a čakacie doby spôsobujú, že prvé rozhodujúce dni a týždne sa strácajú. A pritom práve v úvode liečby je kľúčové vedieť, aké genetické zmeny AML nesie. Tie totiž dnes čoraz častejšie určujú aj voľbu terapie. „Vieme, že niektoré genetické zmeny sú spojené s citlivosťou na konkrétne cielené lieky. Ak by sme mali možnosť tieto lieky bežne používať, mnohí pacienti by dosiahli dlhšie prežívanie a v niektorých prípadoch aj trvalú remisiu ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Ladislav Sopko, hematológ z Kliniky hematológie a transfúziológie LF UK a UNB.

zdroj: Pixabay.sk

Diagnostika funguje, narážame na dostupnosť liekov

V špecializovaných centrách už dnes nie je problém urobiť profilovanie ochorenia a prispôsobiť liečbu nálezu. Prekážky vznikajú inde, a to pri dostupnosti samotných liekov a pri administratívnom procese, ktorý ich príchod k pacientovi brzdí. „Z ochorenia, ktoré bolo donedávna liečiteľné prakticky len chemoterapiou, sa stáva diagnóza, pri ktorej vďaka cielenej alebo kombinovanej liečbe dokážeme dosahovať oveľa lepšie výsledky,“ vysvetľuje MUDr. Ladislav Sopko. PhD., MPH a dodáva, že pre lekára je veľmi náročné poznať medzinárodné odporúčania a nemôcť ich okamžite uplatniť. Dôsledkom je nielen medicínske znevýhodnenie, ale aj psychická záťaž. „Pacienti a ich  rodiny prechádzajú fázou frustrácie a hnevu, pretože vedia, že liek existuje, ale byrokratické prekážky im ho odďaľujú alebo úplne znemožňujú. Vzniká zbytočný stres a často aj pocit nespravodlivosti,“ dodáva.

Rozdiel je v praxi zreteľný

Rozdiel medzi pacientom, ktorý sa k inovatívnej terapii dostane, a tým, ktorý zostane na štandardnom postupe, vidno podľa lekárov v ambulancii aj na oddelení. „Pacient, ktorý má prístup k inovatívnym liekom, má vyššiu šancu dosiahnuť hlbšiu remisiu, lepšie toleruje liečbu a často má aj kvalitnejší život. Prístup k týmto liekom je však vo väčšine prípadov znemožnený ich vysokou cenou, čo ich robí pre mnohých pacientov nedostupnými,“ hovorí MUDr. Ladislav Sopko. PhD., MPH.

zdroj: Pixabay.sk

Kategorizácia inovatívneho lieku postupuje pomalým tempom

Držiteľ registrácie liečiva ivozidenib (IDH1 cielená terapia) získal európsku registráciu v máji 2023 a požiadal o proces kategorizácie už v januári 2024. Liek splnil zákonnú požiadavku nákladovej efektívnosti a držiteľ registrácie sa dohodol s Ministerstvom zdravotníctva na podmienkach úhrady lieku. Držiteľ registrácie poskytuje maximálnu súčinnosť a pevne verí, že inovatívna cielená liečba bude v blízkej dobe dostupná aj pre slovenských pacientov. Takéto časové sklzy však majú priamy klinický dopad na život pacientov, pretože pri AML rozhodujú týždne, nie roky.

Čítaj viac z kategórie: PR