Placebo efekt zahanbil kryoterapiu aj ľadové kúpele. „Ich účinok sa odohráva len v hlave,“ hovorí uznávaný lekár

Prvých pár sekúnd v studenej vode pôsobí ako šok. Telo protestuje a všetko v človeku kričí, aby okamžite vyšiel von. Potom sa však niečo zlomí. Napätie povolí a dostaví sa zvláštny pocit uvoľnenia, akoby telo práve preplo do iného režimu. Aj preto sa chladová terapia stala jednou z najvyhľadávanejších metód regenerácie v profesionálnom aj rekreačnom športe.

Lenže medzi pocitom a realitou sa často nachádza trhlina. A práve do nej mieri Michael Greger. Lekár, odborník na lifestyle medicínu a jeden z najväčších popularizátorov medicínskej vedy si kladie otázku, ktorú si v šatniach a wellness centrách kladie len málokto. Čo ak časť účinku, ktorý pripisujeme chladu, nevzniká v tkanivách, ale v očakávaniach?

Sila placebo efektu v športe

Greger upozorňuje, že studený ponor aj kryoterapia sa dlhé roky testovali proti nespravodlivému súperovi. Proti ničnerobeniu. „Väčšina štúdií porovnávala studenú vodu s tým, že človek jednoducho sedí na stoličke,“ hovorí Greger. „To však úplne ignoruje očakávania, vieru v liečbu a placebo efekt.“ Inými slovami, ak porovnáš silný rituál s absolútnou pasivitou, víťaz je vopred jasný.

Greger pripomína experimenty, kde športovci dostali inertnú látku, no výskumníci im tvrdili, že ide o výkonnostný doplnok. Výsledok prekvapil aj skeptikov. Zlepšila sa svalová sila, rýchlosť behu a dokonca aj srdcová frekvencia. „Viera v účinok dokáže zmeniť realitu výkonu,“ konštatuje Greger.

Ešte zaujímavejší je takzvaný dávkovo závislý placebo efekt. Greger hovorí o sérii experimentov, v ktorej vedci povedali účastníkom, že dostali približne 300 miligramov kofeínu, 600 miligramov kofeínu alebo placebo, hoci všetci dostali placebo.

Skupina s „vyššou“ dávkou podala lepší výkon a dokonca hlásila typické vedľajšie účinky kofeínu. Placebo teda neoklamalo len výkon, ale aj fyziologické vnímanie tela. „Keď ľuďom poviete, že niečo zvyšuje výkon, telo sa tomu prispôsobí,“ hovorí Greger.

Prekvapivé výsledky štúdie

Ak teda placebo dokáže posilniť výkon a urýchliť regeneráciu, vynára sa pred nami zásadná otázka. Kde končí účinok chladu a kde sa začína sila viery? Michael Greger opisuje štúdiu, v ktorej tridsať mužov absolvovalo vysoko intenzívny intervalový tréning pozostávajúci zo štyroch 30-sekundových šprintov. Ihneď po záťaži ich výskumníci rozdelili do troch skupín.

Prvá skupina vstúpila na 15 minút do studenej vody s teplotou približne desať stupňov Celzia. Druhá skupina strávila rovnaký čas vo vode s teplotou blízkou telesnej, no výskumníci do nej pridali „špeciálnu regeneračnú látku“, ktorá mala urýchliť obnovu svalov (v skutočnosti išlo o čistiaci prípravok na pokožku). Tretia skupina zotrvala v rovnakej vode, no tentoraz bez prísľubov účinku a bez náznaku, že by procedúra mala priniesť niečo výnimočné.

Výsledky po 48 hodinách hovoria jasnou rečou. Studená voda priniesla zlepšenie svalovej sily. Presne rovnaké zlepšenie však priniesla aj voda podporená placebo naratívom. Obe skupiny výrazne prekonali kontrolnú skupinu, ktorá síce absolvovala rovnaký čas vo vode, no bez viery, že ide o niečo špeciálne. Rozdiel teda nevznikol v teplote, ale v presvedčení.

Kryoterapia verzus „magická tabletka“

Greger ďalej spomína, že pravidelné používanie studeného ponoru po silovom tréningu neprináša lepšie výsledky než placebo intervencia. V niektorých prípadoch dokonca tlmí nárast svalovej hmoty a sily. Výskumy naznačujú, že chlad môže brzdiť signálne dráhy potrebné pre adaptáciu, najmä u silovo trénujúcich jedincov.

zdroj: freepik.com

„V inom prípade výskumníci účastníkom v kontrolnej skupine povedali, že ich proteínové doplnky boli mierne upravené, a to stačilo na úplné odstránenie akéhokoľvek významného efektu studeného ponoru,“ uvádza Greger. „Autori navyše uviedli, že ak by tréningový program trval dlhšie, očakávali by, že skupina so studeným ponorom by dokonca zaznamenala menšie dlhodobé prírastky svalovej hmoty, sily, alebo oboch.“

Podobný obraz sa objavuje aj pri celotelovej kryoterapii. Kryokomory s teplotami hlboko pod bodom mrazu sľubujú urýchlenú regeneráciu. Placebom kontrolované štúdie však ukazujú, že ich účinok sa často vyrovná pôsobeniu inertnej látky prezentovanej ako regeneračný doplnok.

Po maratóne dokonca placebo nápoj prekonal kryoterapiu v subjektívnom vnímaní regenerácie. V inej štúdii sa zase autori zhodli, že „ani jedna forma kryoterapie nebola účinnejšia než placebo pri urýchľovaní regenerácie.“ 

Mýtus o protizápalovom účinku chladu

Greger hovorí, že sa veľmi často stretáva aj s tvrdením, podľa ktorého ochladenie svalov a zníženie prietoku krvi po tréningu oslabí lokálnu zápalovú reakciu, a tým urýchli regeneráciu. Tento argument znie logicky, no stojí na predpoklade, že zápal predstavuje problém, ktorý treba čo najrýchlejšie potlačiť. A práve tu sa celý príbeh začína lámať.

„Nie je zápal kľúčovou súčasťou adaptačnej odpovede kostrového svalstva na tréning?“ Pýta sa Greger a vzápätí dodáva ďalší podstatný detail. „Studené ponory v skutočnosti ani nepôsobia protizápalovo,“ objasňuje lekár.

„Odkiaľ sa teda vzala predstava, že chlad potláča zápal? Pochádza zo štúdií na laboratórnych zvieratách, u ktorých vedci umelo vyvolali rozsiahle svalové poškodenie. To však nie je to isté ako intenzívne cvičenie.“

Greger uznáva, že po studenom ponore sa niekedy objaví nižšia miera markerov svalového poškodenia, „aj keď sa to neprejaví zlepšením zápalu ani rýchlejšou obnovou svalovej funkcie.“

Zároveň sa však pýta: „Nemôže potláčanie tohto poškodenia v skutočnosti brzdiť svalový rast? Možno tým, že sa snažíme zmierniť poškodenie, zároveň ‚lejeme‘ studenú vodu na samotný proces budovania svalov.“

Na druhej strane však nemožno tvrdiť, že terapia chladom nemá v športe svoje miesto. Má, a to najmä v situáciách, keď športovec potrebuje rýchlo zmierniť bolesť, pocítiť okamžitú úľavu a psychicky sa nastaviť na ďalší tréning alebo výkon.

Na tento prínos poukazuje aj systematický prehľad Cochrane, podľa ktorého studený ponor znižuje oneskorenú svalovú bolesť po cvičení. Výskum ukazuje, že tento efekt sa prejavuje najmä v prvých dňoch po záťaži, teda v období, keď bolesť najviac obmedzuje pohyb, znižuje komfort pri bežných činnostiach a často aj ochotu alebo motiváciu podať ďalší športový výkon.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking