Slováci platia vysoké dane a odvody, kvalita služieb tomu nezodpovedá: Nová analýza odhalila krutú pravdu

Ekonomický think-tank MESA10 upozorňuje, že Slovensko sa ocitá v nebezpečnej situácii. Ľudia platia vysoké dane a odvody, no kvalita verejných služieb tomu nezodpovedá, upozorňuje agentúra SITA.

V analýze odborníci porovnali výdavky a výsledky slovenského štátu so susednými krajinami a výsledok je podľa výkonného riaditeľa Jána Marušinca alarmujúci. „Naše zistenia žiaľ nevyznievajú dobre pre Slovensko, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi,“ hovorí Ján Marušinec.

Analytici ďalej upozorňujú, že Slováci odvádzajú na daniach viac ako väčšina ich susedov, no infraštruktúra, školstvo či sociálne benefity zaostávajú. Analytik Tomáš Meravý upozorňuje, že Slovensko je jedinou krajinou regiónu, kde stále chýba diaľničné prepojenie západnej a východnej časti krajiny.

„Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka,“ uviedol Meravý.

Slabiny školstva: PISA výsledky a zabudnuté gymnáziá

Slovenské školstvo je podľa MESA10 v ešte horšom stave než infraštruktúra. Slovenskí žiaci dlhodobo zlyhávajú v testoch OECD PISA a výsledky sa s každým cyklom zhoršujú. Univerzity zasa zaostávajú za českými, poľskými či maďarskými a medzi najlepšou českou a najlepšou slovenskou univerzitou je v poradí ešte päťsto ďalších.

V rozhovore s Jurajom Hipšom, ktorý sa uskutočnil ešte v máji, upozornil, že vzdelávanie je stále postavené na memorovaní nepodstatných faktov: „Na maturitných skúškach zisťujeme, či sa vokalizovaná predložka nachádza vo vete ,za kladné vybavenie‘. Prečo toto potrebujú mladí ľudia vedieť?“

Medzinárodné merania potvrdzujú, že Slovensko je v schopnosti riešiť úlohy v tímoch takmer na chvoste krajín OECD. Riaditeľka prievidzského gymnázia Eleonóra Porubcová taktiež dodáva: „Veľmi ma mrzí, že z plánu obnovy boli gymnáziá vyradené. Práve ony pripravujú veľkú časť technickej inteligencie.“

Hipš aj Porubcová zdôrazňujú, že školstvo nedokáže pomôcť deťom zo slabšieho sociálneho prostredia. „Každé tretie dieťa vo veku 15 rokov je čitateľsky funkčne negramotné,“ hovorí Hipš, pričom ide najmä o deti z chudobných rodín.

Sociálne výdavky a rastúca chudoba

Slovensko zároveň zažíva prudký rast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 vzrástli sociálne výdavky o celé 4 % HDP, no výsledky nepriniesli očakávaný efekt. MESA10 konštatuje, že prerozdeľovanie má skôr podobu politického marketingu.

Meravý upozorňuje, že dôchodkový systém je síce štedrý, ale nad reálne možnosti štátu: „Sociálny populizmus v konečnom dôsledku škodí aj samotným dôchodcom.“

Napriek vysokým výdavkom zostávajú slovenské dôchodky druhé najnižšie v regióne. Slabá ekonomika produkuje nízke mzdy, čo sa odráža na životnej úrovni dôchodcov.

Navyše, Slovensko dnes v priemerných mzdách zaostáva dokonca aj za Rumunskom – u nás sa pohybujú okolo 1 500 eur, v Rumunsku presiahli 1 800 eur, v Česku 1 900 eur a v Poľsku dokonca viac ako 2 000 eur.

Politické elity s vysokými príjmami

Kontrastom k situácii bežných obyvateľov je prudký rast platov politických predstaviteľov. Prezident SR má vyše 18-tisíc eur mesačne, čo je podľa odborníkov viac než francúzsky prezident alebo španielsky kráľ Filip VI.

Poslanci Národnej rady SR poberajú odmeny presahujúce 7-tisíc eur, čo ich radí medzi najlepšie platených v EÚ v pomere k priemernej mzde. Premiér si mesačne prilepší o viac než 12-tisíc eur, teda deväťnásobok priemernej mzdy, a má nárok na doživotnú rentu vo výške 4 115 eur.

Analýza MESA10 preto vysiela jasný signál – vysoké dane by mali byť zárukou kvalitných verejných služieb, no Slovensko namiesto toho upadá do začarovaného kruhu stagnujúcej ekonomiky, sociálneho populizmu a rastúcej nespokojnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska