Každé tretie dieťa na Slovensku je čitateľsky negramotné. „Mnoho škôl má počítače z doby kamennej,“ tvrdí Hipš

Slovenské školstvo sa dnes nachádza na ďalšej križovatke. Zatiaľ čo svet okolo nás sa rýchlo mení, naše školy často zostávajú zaseknuté v minulosti.

Pripravujú naozaj našich študentov na reálny život, alebo len na povinné skúšky? Je stále diplom zárukou zisku dobrej práce s dobrým platom? Na nedostatky súčasného školstva a jeho stav sme sa pýtali riaditeľky prievidzského Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského Eleonóry Porubcovej a odborníka na vzdelávanie Juraja Hipša.

„V roku 2018 zverejnilo Ministerstvo školstva štúdiu, ktorá konštatovala posadnutosť encyklopedickými vedomosťami. Stále bazírujeme na memorovaní faktov a poučiek, ktoré sú častokrát úplne zbytočné,“ upozorňuje Hipš, ktorý ako príklad uvádza absurdné otázky z maturitných skúšok. 

Medzinárodné merania PISA ukazujú, že v schopnosti riešiť problémové úlohy v tímoch dopadlo Slovensko takmer najhoršie zo všetkých testovaných krajín. Nižšie skončili už len Mexiko a Turecko.

Gymnáziá na okraji záujmu

„Veľmi ma to mrzí, že napríklad z plánu obnovy sú gymnáziá vyradené,“ hovorí Eleonóra Porubcová, riaditeľka gymnázia v Prievidzi. „Nejako sme zabudli na to číslo, ktoré je realitou. V krajine podľa mňa nie je také dôležité, koľko detí sa na technické vysoké školy prihlási. Dôležité je, koľko ich skončí. A to číslo je jednoznačne v prospech gymnázií.“

Podľa jej slov sa na gymnáziá zabudlo a boli vysunuté na okraj, pričom práve ony pripravujú veľkú časť technickej inteligencie.

„Naša úloha nie je pripravovať študentov do praxe ani do života. Naša úloha je pripraviť ich pre ďalšie štúdium,“ vysvetľuje riaditeľka. Zároveň dodáva, že rezervy v slovenskom školstve sú vo všetkých formách.

Hipš súhlasí. „V prvom rade si musíme povedať, že úlohou školstva zďaleka nie je príprava detí a mladých ľudí na trh práce. Toto je vážny omyl, ktorého sa častokrát dopúšťame. Za jednu z kľúčových úloh školstva považujem budovanie súdržnej spoločnosti.“

Upozorňuje aj na ďalšiu závažnosť: „Máme obrovský problém pomáhať deťom zo slabšieho sociálneho prostredia. Inak povedané, ak sa na Slovensku narodíte v chudobnej rodine, je veľmi malá šanca, že škola vám pomôže sa z tohto prostredia vymaniť.“

Práve vzdelanie by podľa jeho slov malo byť cestou, ako prelomiť začarovaný kruh generačnej chudoby. Slovenský vzdelávací systém to však nedokáže, ba dokonca rozdiely medzi deťmi ešte viac prehlbuje.

„Každé tretie dieťa vo veku 15 rokov je čitateľsky funkčne negramotné. A týka sa to prevažne detí zo slabšieho socio-ekonomického prostredia,“ dodáva.

Technológie vo vzdelávaní

Riaditeľka gymnázia má na digitálne technológie jasný názor: „S digitálnymi technológiami je to tak, že sú fantastickým sluhom, ale veľmi zlým pánom. Dnes nie je možné bez týchto technológií vyučovať, ale sledujem trendy aj vo vyspelých krajinách a tam sa už v mnohých veciach vracajú aj k normálnym veciam.“

„V spôsobe myslenia sa za milióny rokov nezmenilo nič. Myslieť nemôže stroj, myslieť musíte v hlave, a aby ste vedeli v hlave myslieť, musíte mať komunikačné prepojenie. Kto nemá slovnú zásobu, nie je schopný ani plnohodnotne myslieť, a tá sa nezíska iba technológiami,“ upozorňuje na problémy s komunikáciou.

zdroj: FB/Eleonóra Porubcová

Odborník na vzdelávanie zase vypichol nepripravenosť škôl na technologické výzvy. Trend prudkého rozvoja umelej inteligencie podľa jeho slov školstvo ani zďaleka nezachytáva.

Komunikačná zručnosť žiakov je tragická  

Niektoré školy sa však snažia prispôsobiť meniacim sa požiadavkám. „My sme hneď na začiatku, ako prišla reforma, rozmýšľali nad tým, čo je dôležité, a zaviedli sme kopu predmetov, ktoré považujeme za najdôležitejšie,“ hovorí riaditeľka gymnázia, ktorá ako príklad uvádza predmet Ekonomika, ktorý majú v 3. ročníku: „Boli sme vtedy jediní na Slovensku.“

Okrem toho vyučujú aj predmet ako Tvorba a prezentácia projektov. „Komunikačné zručnosti považujeme za nevyhnutné. Čítanie s porozumením, čo by mali vedieť v 4. triede základnej školy, a nejaká komunikačná zručnosť – niečo povedať, vysvetliť, obhájiť – v tomto je to tragické,“ dodáva.

Nový vysokoškolský zákon: Študenti by mohli končiť aj bez písania záverečných prác, Drucker predstavil zmeny

Na gymnáziu sa snažia podporovať aj podnikavosť študentov: „Máme študentskú firmu celé roky. Máme projekt Kariérny deň, robíme to už štvrtý rok. Dostali sme za to teraz aj národnú cenu kariérového poradenstva.“

Jedným z problémov slovenského školstva je aj odchod talentovaných študentov do zahraničia, ktorí po „pričuchnutí“ k atmosfére za hranicami domova už mimo Slovenska aj ostanú. „Problém nie je, ak mladí ľudia odídu študovať do zahraničia a naberajú skúsenosti. Tým skutočným problémom je, že takmer polovica sa už nevráti na Slovensko,“ konštatuje Hipš.

Čo treba zmeniť?

Myšlienka za odpoveďou riaditeľky je jednoduchá. Vrátiť sa k tomu, čo vymizlo.

„Vrátila by som sa k tomu, čo je ľudské človeku. Tak sa nám to úplne stratilo. Stratilo sa nám to medzi študentami, stratilo sa nám to medzi učiteľmi, medzi rodičmi, a tá vzájomná interakcia už vôbec neexistuje,“ hovorí riaditeľka gymnázia.

Správna príprava na život však začína už na základnej škole. „Je to miesto, kde sa môžu učiť spolupráci, empatii aj ľudskosti. Na toto zabúdame. Dobré vzdelávanie potom vyzerá tak, že dokáže podporiť a rozvíjať rozmanité deti a pripravovať ich na život v rozmanitej spoločnosti. Toto je skutočná príprava na život,“ pripomína odborník.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory