„Ploštice vyliezali spod každej veci.“ Odborník odhaľuje, ako vyzerá peklo v slovenských domácnostiach

Nikto o nich nechce hovoriť, no takmer každý sa s nimi môže stretnúť. Ploštice posteľné sa nevyhýbajú novostavbám, ani starým bytom a keď sa objavia, okamžite spustia paniku.

„Zásahy proti plošticiam posteľným vykonávame bežne a tvoria asi 30 % zo všetkých nami vykonaných zásahov,“ hovorí Martin, odborník na dezinsekciu z firmy Dekontaminex.

„Problém tu stále je, no často sa o ňom mlčí. Mnohí naši zákazníci nás žiadajú, aby sme prišli neoznačeným vozidlom, nech ‚susedia nič nezistia‘. Väčšinou sa hanbia, že sa práve u nich objavili ploštice. Pre nás je to však bežná súčasť práce a z hľadiska výskytu nejde o nič výnimočné,“ dopĺňa.

Nočná mora slovenských bytov

Hanba a strach z reakcie okolia patria medzi najhorších poradcov. Ľudia v snahe „rýchlo to vyriešiť“ vyhadzujú nábytok, používajú neúčinné prípravky a presúvajú zamorené veci cez spoločné priestory, čím nechtiac roznesú ploštice po celom vchode.

„Neznalosť dokáže medzi ľuďmi vyvolať paniku a zbytočné problémy pre ostatných obyvateľov domu. Potom sa situácia stáva veľmi nepríjemnou práve pre tých, u ktorých sa ploštice objavili,“ približuje Martin.

Nie vždy však stačí diskrétny zásah v jednom byte. „V niektorých prípadoch je potrebné kontaktovať domovníka alebo správcu, najmä ak je byt silno zamorený a podľa rozsahu je zrejmé, že problém pretrváva už niekoľko rokov.“

Ako vyzerá najhorší prípad z Martinovej praxe? Prečo sa ploštice vracajú? A aké chyby stoja ľudí stovky eur navyše? Skúsený odborník nám v rozhovore priblížil realitu bytových domov, paniku za zatvorenými dverami aj zákulisie profesionálnych zásahov.

• Ako rozpoznať ploštice posteľné?
• Akými cestami sa dostávajú do bytov?
• Kde sa najčastejšie skrývajú?
• Aké zdravotné riziká predstavujú?
• Čo robí väčšina ľudí nesprávne?
• Sú bežné prípravky proti plošticiam účinné?
• Ako sa vyhnúť podvodníkom?
• Aké sú finančné náklady na odstránenie ploštíc?

Spomínate si na svoj najhorší zážitok v súvislosti s odstraňovaním ploštíc?

Samozrejme, bol to jeden starší pán, ktorý žil s jednou pani v jednoizbovom byte na najvyššom poschodí. Bol takzvaný „zberač“ – nosil si domov všetky nepotrebné veci, ktoré nazbieral pri smetiakoch alebo priamo v nich, a tým si do bytu priniesol aj nepozvaných hostí.

Je úplne bežné, že ľudia, u ktorých sa vyskytnú ploštice a nevedia, čo majú robiť, odnesú postele, sedačky a ostatný nábytok ku smetiakom. „Zberači“ tento nábytok prinesú domov alebo ho použijú ako palivo cez zimu a ploštice sa tak ďalej roznášajú. Tento proces sa neustále opakuje. Zberači chodia aj niekoľko kilometrov vlakom či autobusom, navštevujú nemocnice a podobne. Preto sa výskytu ploštíc nedá úplne zabrániť.

Aby som sa však vrátil k uvedenému prípadu – obyvatelia bytovky po tom, ako sa ploštice objavili aj u nich v byte, zavolali deratizéra, aby im s problémom pomohol. Deratizér urobil obhliadku zamoreného bytu a keďže pracoval sám, odporučil pánovi, aby si postupne vynášal všetky veci z bytu, pričom on bude priebežne ošetrovať postihnutý byt aj spoločné priestory. Pán súhlasil a začal veci postupne nosiť do pivnice.

Stalo sa však to, že s plnými taškami prišiel o poschodie nižšie, kde pri čakaní na výťah položil tašky na zem a potom sa výťahom zviezol dole, kde veci ukladal do svojej pivnice. Toto zopakoval niekoľkokrát a ploštice sa tak dostali ku všetkým susedom na šiestom poschodí, k majiteľom pivníc vedľa jeho pivnice a cez otvorené okno z pivnice sa rozšírili aj do vedľajšieho vchodu – do dvoch bytov na treťom a štvrtom poschodí. Takto to trvalo niekoľko týždňov, kým obyvatelia neboli zúfalí a nerozhodli sa kontaktovať nás.

Čo nasledovalo po tom?

Pri obhliadke bytu sme ostali v šoku – krv na zemi z pošliapaných ploštíc, neskutočný zápach a veci navŕšené do polovice výšky tela. Pán mal v byte dve postele, no ani na jednej sa nedalo spať, ani si ľahnúť, bolo tam len jedno voľné miesto na sedenie, takže netuším, ako spal.

Odlupujúce sa korkové obklady na stenách vytvárali dokonalý úkryt pre ploštice. Nachádzali sme ich aj v kuchyni v pohároch a keď sme nadvihli akúkoľvek vec, vychádzalo spod nej množstvo ploštíc. Zamorenie bytu sme odhadli na minimálne sedem rokov od prvého výskytu. Mýlili sme sa – domovník našiel doklad, že výskyt sa u pána objavil už pred desiatimi rokmi.

zdroj: Archív/Dekontaminex

Následne nás prizvali na schôdzu vlastníkov bytov, kam zavolali aj dotyčného pána. Obyvatelia však neboli nadšení, že majú od neho doma ploštice, a podľa toho sa k nemu aj správali. Pán to mal takpovediac „na háku“, navyše bol pod vplyvom alkoholu a nenechal sa napádať. Zobral sa a odišiel. Celú situáciu sme sledovali a vyhodnocovali, aby sme zvolili čo najlepší postup.

Po schôdzi sme určili jediný možný postup, vypočítali predbežné náklady na úspešný zásah a poslali cenovú ponuku. Tú následne schválili a mohli sme začať. Jediným účinným spôsobom v takomto prípade bolo zabezpečiť pánovi aj pani ubytovanie na týždeň a pustiť sa do práce. Keďže pán komunikoval len so mnou, po súhlase sme ich na druhý deň odviezli na all inclusive ubytovanie – a my sme sa mohli pustiť do zásahu.

Ako to celé prebiehalo?

Dve dodávky, osem ľudí a tri dni práce od rána do večera, tak vyzeral začiatok. Byt sme kompletne vypratali spolu s pivnicou a zároveň sme ošetrili spoločné priestory, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu. Medzitým sme preventívne aj represívne ošetrili 21 bytových jednotiek v celej bytovke. Všetci obyvatelia vchodu ochotne spolupracovali a cez víkend na pár hodín opustili svoje byty, aby sme mohli vykonať zásahy.

Prenajali sme skladový kontajner, do ktorého sme naviezli všetky veci z bytu a niekoľko dní ich ošetrovali plynom. Následne sa kontajner dva dni vetral a potom sme veci zasiahnuté plošticami zlikvidovali v súlade so zákonom. Podľa faktúry mal pán v jednoizbovom byte nahromadených 5,5 tony materiálu.

Celý byt sme vyčistili, vymaľovali farbou s prímesou insekticídov, zabezpečili čisté postele, nové matrace, vankúše, prikrývky aj obliečky a pán sa vrátil do takmer nového bytu. Následne sme u neho ešte niekoľkokrát vykonali kontrolu a dezinsekciu a približne šesť mesiacov po zásahu sme každý mesiac ošetrovali spoločné priestory.

Bol to náročný zásah z hľadiska výkonu aj nákladov spoločenstva vlastníkov bytov, no iné riešenie neprichádzalo do úvahy. Vyše roka som v pravidelnom kontakte s obyvateľmi a už sa nesťažujú – život sa im vrátil do normálu, hoci pán tam stále býva.

Vypracovali sme aj záverečnú písomnú správu pre budúce právne účely, v ktorej sme vyčíslili škodu spôsobenú predchádzajúcim „deratizérom“ s 25-ročnou praxou na 6 500 € bez DPH. Ako spoločnosť máme uzatvorenú poistnú zmluvu vo výške 100 000 € pri škode spôsobenej výkonom našej činnosti a 200 000 € jednorazovo. Pre všetkých obyvateľov bytovky to bolo aj ponaučenie do budúcnosti, že nie všetky najlacnejšie riešenia alebo služby sú tie správne.

Čo najčastejšie počujete ako prvé, keď vám niekto zavolá s podozrením na výskyt ploštíc?

Väčšinou sa pýtajú, či sa dovolali deratizérovi, hoci niektorí to slovo ani nevedia vysloviť. Buď už vedia, že majú ploštice, alebo len hovoria, že sú doštípaní a pýtajú sa, či im vieme pomôcť. Niekedy sú takí zúfalí, že sa mi mnohokrát aj rozplačú do telefónu. Takéto prípady poznáme veľmi dobre a vieme, že ľudia v strese často konajú bez toho, aby si uvedomili, čo môže spôsobiť ich neodborný zásah.

Keď už je volajúci v takomto psychickom stave, čo tomu zvyčajne predchádza?

Mnoho ľudí začne hľadať na internete dostupné prostriedky na likvidáciu ploštíc a kúpi si ich v domnení, že to zvládnu sami. To je však omyl. Všetky voľnopredajné prípravky proti plošticiam obsahujú len zanedbateľné percento účinných látok a problém skôr zhoršia. Ploštice sa po aplikácii rozlezú po celom byte a tieto prostriedky navyše často zanechajú nepríjemný zápach na niekoľko dní.

Keď vidia, že to nefunguje, zavolajú na prvé číslo deratizačnej firmy, ktoré nájdu na internete, a hľadajú odbornú pomoc. V takýchto prípadoch si však treba firmu dôkladne preveriť, teda zistiť, či má potrebné povolenia a licencie, ale aj skutočné recenzie od reálnych ľudí, nie vymyslené priamo na vlastnej stránke. Webové stránky môžu vyzerať dôveryhodne a človek si prečíta recenzie od „Márie zo Zvolena“, „Lukáša z Bratislavy“ alebo „Jána z Košíc“.

Treba si dávať veľký pozor, pretože často ide o podvodníkov bez licencie, ktorí cestujú po celom Slovensku a tvária sa profesionálne. V skutočnosti však aplikujú len vodu alebo veľmi nízke koncentrácie prípravkov. Ľudia zaplatia napríklad 400 € za ošetrenie a danú firmu už nikdy neuvidia ani sa jej nedovolajú. Zostane im len jeden papier v ruke a problém pretrváva. Následne musia volať inú firmu a opäť platiť.

Okrem spomínaných „zberačov“, akými cestami sa ploštice najčastejšie dostávajú do slovenských domácností?

Existuje niekoľko spôsobov, ako si môže človek priniesť ploštice domov. Môže sa to stať v hromadnej doprave, v práci alebo na verejne prístupných miestach, ako sú vlakové a autobusové stanice, letiská, hotely, penzióny, ubytovne či internáty.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory