Po 5. októbri nasledoval 15. október. Rok, v ktorom sa 10 dní „nikdy nestalo“

Zamyslel si sa niekedy nad tým, ako vieme, že dnes je skutočne dátum, ktorý je v kalendári? A ako je možné, že s týmto výrokom súhlasí aj človek v USA či v Číne (ak si odmyslíme časový posun)? Odpoveď nájdeme, ak sa pozrieme o niekoľko storočí späť.

Presnejšie v roku 1582, keď pápež Gregor XIII. predstavil svetu kreatívne pomenovaný gregoriánsky kalendár. Tento formát svet používa dodnes. So zavedením univerzálneho západného kalendára sa však spája jedna kuriózna udalosť. Svet v okamihu prišiel o 10 dní.

Ako píše portál IFL Science, vtedajší ľudia, samozrejme, tiež fungovali na nejakej organizácii roka. Určité chronologické rozdelenie ľudstvo používalo už od nepamäti. Aj prehistorickí ľudia si už všímali, že sa každý rok opakujú tie isté ročné obdobia a že mesiac dookola prechádza tými istými fázami.

Západný svet, resp. Rímsku ríšu chronologicky zjednotil Július Cézar v roku 45 pred Kristom pomocou juliánskeho kalendára. Ten veľká časť sveta využívala bez výraznejších problémov po stáročia, avšak komplikácie sa objavili v roku 325. Vtedy totiž vysokí kresťanskí predstavitelia na Prvom nicejskom koncile rozhodli, že Veľká noc musí vždy padnúť na prvú nedeľu nasledujúcu po prvom splne po jarnej rovnodennosti, píše Britannica.

Bolo tiež stanovené, že jarná rovnodennosť pripadne každý rok na 21. marca. Problémom však je, že deň nemá presne 24 hodín a rok nemá presne 365 dní. Tým pádom sa každým rokom dátumy v kalendári oddialia od reálneho obdobia roku.

Dni prestali vychádzať

Tento drobný posun bol spočiatku zanedbateľný, no po stáročiach používania juliánskeho kalendára kalendárna jarná rovnodennosť nepripadala na deň skutočnej jarnej rovnodennosti. Rozdiel bol už taký badateľný, že bolo nutné zaviesť nový spôsob počítania času, ktorý by nejakým spôsobom vyriešil nesúmernosť kalendárnych dní a reálneho kozmického času.

V roku 1582 bol preto predstavený gregoriánsky kalendár, ktorý problém vyriešil tým, že zaviedol prestupné roky, počas ktorých sa pridaním jedného dňa na viac „dobehne“ opisovaný rozdiel.

zdroj: Unsplash/Eric Rothermel

Rozdiel medzi kozmickým rokom a kalendárnym rokom bol už v tom čase taký veľký, že sa musel nájsť spôsob, akým by sa znova zosúladili. Padlo preto rozhodnutie, že svet jednoducho vynechá niekoľko dní. Cirkev sa dohodla, že tento posun nastane v októbri, aby sa predišlo vynechaniu dôležitých sviatkov. Posun nastal v noci zo 4. októbra na ďalší deň, avšak namiesto 5. októbra sa ľudstvo zobudilo do 15. októbra.

Toho roku sa tým pádom 10 celých dní jednoducho „nestalo“. Gregoriánsky kalendár však spočiatku používali len rímskokatolícke krajiny a skutočne sa do celého sveta rozšíril až po tom, čo sa kresťanstvo stalo dominantným náboženstvom.

Gregoriánsky kalendár nie je univerzálny

V súčasnosti je gregoriánsky kalendár akceptovaný ako oficiálny spôsob počítania času vo väčšine krajín sveta. Stále však existuje zopár krajín a kultúr, ktoré používajú svoje vlastné, neoficiálne kalendáre.

Len 5 krajín sveta neakceptuje gregoriánsky kalendár ako oficiálny. Ako informuje portál Live Science, sú nimi Afganistan, Etiópia, Irán, Nepál a Saudská Arábia.

Množstvo iných krajín používa duálny kalendár, pričom sa gregoriánsky využíva prevažne kvôli biznisu so západnými krajinami, ako napríklad Čína.