Po 50 rokoch končí významný slovenský producent. Zlomila ho kombinácia tlakov

Z hál pri Sokolciach v okrese Komárno roky odchádzali na bitúnky tisíce ošípaných. Na prelome septembra a októbra 2026 odtiaľ odvezú posledné. Poľnohospodárske družstvo Sokolce, ktoré podľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO) patrí k najväčším chovateľom na Slovensku, po 50 rokoch končí s chovom ošípaných.

Nejde o ojedinelý prípad. Slovenský chov ošípaných prechádza podľa chovateľov najhoršou krízou vo svojej histórii a Sokolce sú len ďalším menom v rade fariem, ktoré to vzdávajú. Pozreli sme sa, prečo družstvo končí, ako sa mu darí a čo to znamená pre bravčové na našich stoloch.

Prečo končí chov ošípaných v Sokolciach

Za rozhodnutím stojí kombinácia viacerých problémov. Predseda družstva Peter Lelkes hovorí, že výkupná cena ošípaných dlhodobo nepokrývala náklady. „Mali sme dosť veľký chov ošípaných, ktorý sme postupne znižovali, pretože všeobecne cena ošípaných neuhrádzala náklady, ktoré sme do toho dávali,“ povedal pre STVR.

Poslednou kvapkou bolo tohtoročné sucho. Podľa TASR sa chýbajúce zrážky a vysoké teploty najviac prejavili na kukurici, kde družstvo zaznamenalo katastrofálny prepad. Úroda bola v porovnaní s bežným rokom polovičná a dosiahla najviac 3 tony na hektár. Kukurica je pritom základom krmiva pre ošípané.

„Samozrejme, že bodku dalo aj sucho, že v týchto podmienkach drahé krmivo aj nedostatok krmiva. Aj zatiaľ stagnujúca cena živočíšnych výrobkov je na takej úrovni, že by sme to už nevedeli ekonomicky ustáť tak, ako doteraz,“ vysvetlil Lelkes. K tomu sa podľa družstva pridali rast cien palív, energií a hnojív, obchodná neistota či dôsledky vojen.

Aký veľký bol chov a čo bude so zamestnancami

Z chovných hál pri Sokolciach podľa STVR ročne odchádzalo na bitúnky 3 500 až 5 000 ošípaných. Chov vznikol v roku 1975 a postupne sa stal jedným z najväčších v krajine.

Družstvo pritom nekončí celé. Okrem chovu ošípaných sa venuje rastlinnej výrobe, ďalším druhom živočíšnej výroby a má aj vlastný mlyn. Zamestnáva približne 130 ľudí a pracovníci z chovu ošípaných by podľa TASR mali prejsť do ďalších divízií, ktoré si chce družstvo udržať aj v budúcnosti.

Ako sa darí družstvu Sokolce: tržby 14,4 milióna eur

Samotné družstvo zatiaľ hospodári v čiernych číslach. Pri pohľade do registra účtovných závierok, ktorého dáta zverejnili FinStat a Valida, dosiahlo Poľnohospodárske družstvo Sokolce v roku 2025 tržby 14,44 milióna eur, čo je medziročne o 7,28 % viac. Zisk po zdanení však bol len 94 452 eur.

Pri takýchto tržbách je to veľmi nízky zisk. Prevádzkový ukazovateľ EBITDA dosiahol 2,1 milióna eur a medziročne stúpol o 61 %. Na úrokoch však družstvo zaplatilo vyše 200-tisíc eur a ďalších takmer 80-tisíc eur stratilo pri predaji majetku. Osobné náklady vzrástli o 7,27 %.

Dôležitý je aj ďalší údaj. Družstvo vykázalo ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 2,08 milióna eur, do ktorých podľa Validy môžu patriť napríklad dotácie, ktoré sú v poľnohospodárstve bežné. Ide o sumu výrazne vyššiu ako samotný zisk. Čísla zároveň zahŕňajú celé družstvo vrátane rastlinnej výroby a mlyna, nielen chov ošípaných, ktorého samostatné výsledky nie sú verejné.

Na každej ošípanej strácajú chovatelia vyše 32 eur

Problémy Sokoliec zrkadlia situáciu celého odvetvia. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) predávajú chovatelia od októbra 2025 svoje zvieratá hlboko pod výrobnými nákladmi a na každom kuse prerobia viac ako 32 eur.

Za posledných 10 mesiacov sa na Slovensku predalo približne 520-tisíc jatočných ošípaných, takže kumulovaná strata sektora dosiahla podľa komory približne 17 miliónov eur. Problém sa začína hneď na začiatku. Takzvané odstavča, teda 25-kilogramové prasiatko, sa predáva približne za 31 eur, čo podľa SPPK nepokrýva ani náklady na jeho odchov.

„Sme v situácii, keď už nehovoríme o nižšom zisku. Hovoríme o tom, či slovenské chovy ošípaných vôbec prežijú. Desať mesiacov znášame miliónové straty a naše finančné rezervy sa vyčerpávajú,“ upozornil predseda SACHO František Valášek, ako citoval denník SME.

Koľko ošípaných sa dnes chová na Slovensku

Čísla o chove ukazujú dlhodobý prepad. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré vo svojej situačnej a výhľadovej správe spracovalo ministerstvo pôdohospodárstva, sa na Slovensku k 31. decembru 2018 chovalo 627 022 ošípaných. O dva roky neskôr, ku koncu roka 2020, to bolo už len 515 369 kusov. Od roku 2020 sa však do štatistiky nezapočítavajú zvieratá, ktoré si domácnosti chovajú pre vlastnú potrebu.

Novšie údaje zverejňuje štatistický úrad EÚ Eurostat. Podľa neho klesol počet ošípaných na Slovensku v decembri 2022 na historické minimum 380,9 tisíca kusov. Do decembra 2024 sa síce mierne zvýšil na 412,3 tisíca, stále je to však o 40 % menej ako v roku 2010, keď sa na Slovensku chovalo vyše 687-tisíc ošípaných.

Rovnako klesá počet prasníc, teda samíc, ktoré zabezpečujú nové generácie zvierat. Podľa Štatistického úradu ich bolo ku koncu roka 2014 na Slovensku 40 220, na konci roka 2020 už len 32 289. Bez prasníc sa chov nedá rýchlo obnoviť, a preto je tento údaj pre budúcnosť odvetvia kľúčový.

Situáciu navyše komplikuje africký mor ošípaných. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy potvrdili 5. mája 2026 prvé tohtoročné ohnisko u domácich ošípaných v komerčnom chove v obci Lovča v okrese Žiar nad Hronom, kde chovali 805 zvierat.

Ako sme písali, veterinári okolo farmy vytýčili 10-kilometrové pásmo dohľadu. Chov museli zlikvidovať a v okolí sa neskôr potvrdili aj ďalšie ohniská, preto infikovaná zóna dnes zahŕňa celé okresy Žiar nad Hronom a Banská Štiavnica.

Slovensko je sebestačné v bravčovom len na 28 %

Pre spotrebiteľa je najdôležitejší údaj o sebestačnosti. „Slovensko je už dnes v produkcii bravčového mäsa vo veľmi zraniteľnej situácii. Sebestačnosť v chove ošípaných dosahuje približne len 28 %. Na porovnanie, pri mlieku je to približne 90 %,“ uviedla SPPK.

Inými slovami, takmer tri štvrtiny bravčového mäsa, ktoré Slováci zjedia, pochádzajú zo zahraničia. A pritom ide o mäso, ktoré na Slovensku konzumujeme najviac. Podľa ministerstva pôdohospodárstva zje Slovák ročne takmer 36 kilogramov bravčového, viac než akéhokoľvek iného druhu mäsa.

„Ak budú slovenské chovy naďalej zanikať, závislosť našej krajiny od dovozu bravčového mäsa sa bude ešte viac prehlbovať,“ varoval predseda SPPK Jozef Šumichrast, ako citovala agentúra SITA.

Sokolce nie sú jediné, ktoré tento rok končia

Komora už eviduje ďalšie prípady. „Už teraz máme hlásené tri chovy v prípade ošípaných, ktoré boli zrušené k dnešnému dňu,“ povedal pre STVR podpredseda SPPK pre potravinárstvo Daniel Molnár. Ak sa situácia nezlepší, čo podľa neho pre slabú úrodu jesenných plodín nepredpokladá, bude sa podľa neho ďalej zhoršovať.

Chovatelia preto apelujú aj na spotrebiteľov, aby pri nákupe uprednostňovali bravčové zo slovenského chovu. Bez zmeny výkupných cien či podpory od štátu však podľa nich hrozí, že podobných správ ako zo Sokoliec bude pribúdať.