„Počas se*u si v hlave dávajú body.“ Odborníčka opisuje pascu intimity, v ktorej uviazla Gen Z

Generácia Z má podľa českého výskumu prekvapivo nízku se*uálnu aktivitu. Viac ako polovica mladých mužov ešte nikdy nemala se* a mladé ženy majú partnerský se* v priemere menej než dvakrát mesačne. Čísla však nemusia znamenať, že mladí stratili záujem o intimitu.

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu CZECHSEX, ktorý realizovalo Centrum pre se*uálne zdravie a intervencie pri českom Národnom ústave duševného zdravia v spolupráci s agentúrou MindBridge. Do výskumu sa zapojilo 6 669 respondentov.

Najvýraznejšie výsledky sa týkajú mladých vo veku od 18 do 25 rokov. Podľa údajov uvedených v tlačovej správe ešte nikdy nemalo se* 54,4 percenta mužov a 30 percent žien z tejto vekovej skupiny.

Nízka je aj frekvencia ich se*uálnej aktivity. Mladé ženy mali počas posledného mesiaca se* s druhou osobou v priemere 1,7-krát, mladí muži 1,3-krát. V celej českej populácii pripadalo na ženy priemerne 0,71 se*uálnej aktivity mesačne a na mužov 0,99.

Menej se*u neznamená menšiu túžbu

Česká klinická psychologička Alica Farkašová však upozorňuje, že zo samotnej frekvencie se*u nemožno vyvodiť, čo mladí ľudia chcú a po čom túžia.

„Se*uálna túžba a reálne správanie nie sú to isté a veľkú úlohu zohráva aj to, či človek vôbec má partnerský vzťah,“ vysvetľuje pre Startitup.

Výsledky prieskumu jej slová podporujú. Kým priemerná mesačná frekvencia se*u bola v celej českej populácii nižšia než jeden styk, respondenti žijúci v dlhodobom partnerskom vzťahu ho mali približne 5,6 až 5,7-krát mesačne. Údaje tak naznačujú, že významnú úlohu zohráva dostupnosť partnera, nielen samotná se*uálna túžba.

O úplnom ústupe se*uality nesvedčia ani údaje o masturbácii. Muži vo veku od 18 do 25 rokov masturbovali v priemere 8,8-krát mesačne, zatiaľ čo mladé ženy 4,06-krát. Väčšina respondentov naprieč vekovými skupinami zároveň uviedla, že bola počas predchádzajúcich 12 mesiacov so svojím se*uálnym životom skôr spokojná.

Absencia partnerstva

Mladí dospelí dnes podľa nej dlhšie študujú, neskôr sa osamostatňujú a do stabilných vzťahov vstupujú vo vyššom veku.

„Práve absencia partnerstva patrí medzi faktory, ktoré sa s nižšou se*uálnou aktivitou spájajú najvýraznejšie. Skôr ako o stratu záujmu o se* teda môže ísť o zmenu toho, ako a kedy dnešná mladá generácia nadväzuje vzťahy a vstupuje do intímneho života,“ konštatuje psychologička.

Neskorší začiatok se*uálneho života navyše nemusí predstavovať problém. K opatrnejšiemu vstupovaniu do se*uálnych vzťahov môžu prispievať aj kultúrne zmeny, medzi ktoré patrí väčší dôraz na súhlas, rešpekt a bezpečie.

„Nejde o nezáujem o blízkosť, ale o posun tempa a spôsobu nadväzovania intimity,“ vysvetľuje Farkašová.

Prečo mladí muži zaostávajú za ženami?

Výrazný rozdiel medzi mladými mužmi a ženami vyvoláva otázku, prečo muži vstupujú do se*uálneho života podstatne neskôr. Jednoznačné vysvetlenie tohto rozdielu podľa klinickej psychologičky zatiaľ neexistuje. „Vieme, že mladí muži vstupujú do se*uálneho života v priemere o niečo neskôr a častejšie zostávajú bez stabilného partnerského vzťahu. Svoju úlohu môže zohrávať aj to, že mladé ženy častejšie nadväzujú vzťahy s o niečo staršími mužmi, takže časť rovesníkov má menej partnerských príležitostí,“ približuje Farkašová.

Odborníčka na intimitu a zakladateľka projektu About Her Olívia Rosalie Guráňová zároveň upozorňuje na odlišné bariéry, s ktorými sa pri intimite stretávajú ženy a muži. Nejde však podľa nej o pravidlá, ktoré by platili pre každého.

„V komunikácii so ženami veľmi často počujem tému vlastného tela, bezpečia, schopnosti uvoľniť sa, vlastného potešenia alebo pocitu, že počas se*u musia nejako vyzerať a nejako správne reagovať,“ približuje.

Mladí muži zase môžu čeliť silnému tlaku na výkon. „Musím iniciovať. Musím vedieť, čo robiť. Musím mať erekciu. Musím vydržať. Musím ju uspokojiť,“ opisuje Guráňová predstavy, s ktorými sa stretáva.

Muži a ženy sa tak môžu ocitnúť v rovnakej pasci. Namiesto toho, aby vnímali vlastné telo a partnera, počas se*u sledujú a hodnotia svoj výkon. „Veľmi ťažko si užívate se*, keď si počas neho v hlave dávate body,“ konštatuje.

Podľa nej by sa preto nemalo hovoriť iba o tom, ako často majú mladí ľudia se*. Rovnako dôležitá je jeho kvalita, pocit bezpečia, otvorená komunikácia a sloboda povedať, čo človek chce a čo mu, naopak, nie je príjemné.

Porno môže nahradiť se*uálnu výchovu

Predstavy mladých ľudí o intimite môže ovplyvňovať aj pornografia. Guráňová zdôrazňuje, že ju nechce vykresľovať ako jednoznačnú hrozbu. Problém vzniká najmä vtedy, keď sa stane hlavným alebo jediným zdrojom informácií o se*e.

„Porno je obsah. Má zaujať diváka. Nie je to dokumentárny návod na ženskú anatómiu, vzrušenie, komunikáciu alebo zdravý partnerský se*,“ upozorňuje.

Mladý človek si z pornografie môže odniesť predstavu, že se* má presne stanovený scenár. Muž musí byť vždy pripravený podať výkon, žena musí byť okamžite vzrušená, penetrácia predstavuje hlavný bod a orgazmus je povinným cieľom. Ak ho niekto nedosiahne, jeden z partnerov môže nadobudnúť pocit, že zlyhal.

Skutočná intimita pritom podľa Guráňovej často vyzerá úplne inak.

„Môže byť pomalá. Môže byť trochu trápna. Môže byť prerušovaná smiechom, otázkami, ‚toto áno‘, ‚toto nie‘, ‚počkaj‘ alebo ‚skús ešte takto‘. A podľa mňa je práve toto veľmi zdravá se*ualita,“ hovorí.

„Ide o to, aby mladý človek vedel rozlíšiť fantasy od reality a aby porno nebolo jediným miestom, odkiaľ získava predstavu o se*e,“ dodáva.

Za všetko nemôžu sociálne siete ani hry

Nižšia se*uálna aktivita mladých sa často spája so sociálnymi sieťami, online hrami, pornografiou a ďalšími digitálnymi stimulmi. Podľa Farkašovej môžu byť jednou časťou problému, nemožno ich však označiť za jedinú príčinu.

Digitálne prostredie môže zaberať čas a pozornosť, ktoré by inak mladí venovali osobným kontaktom a vytváraniu vzťahov. Zároveň ponúka okamžitú stimuláciu bez sociálneho rizika spojeného s reálnym zoznamovaním.

Osobný kontakt od človeka vyžaduje, aby zvládal neistotu, možnosť odmietnutia, frustráciu aj postupné budovanie dôvery. Pri problematickom používaní technológií môže internet slúžiť ako únik pred nepríjemnými emóciami alebo náročnými sociálnymi situáciami.

„Zatiaľ hovoríme najmä o koreláciách, teda o tom, že sa určité javy objavujú spolu. To však ešte neznamená, že jeden priamo spôsobuje druhý,“ upozorňuje psychologička.

Človek, ktorý má menej sociálnych kontaktov alebo ťažšie nadväzuje vzťahy, môže tráviť viac času online. Zároveň však môže platiť aj opačný smer – nadmerné množstvo času stráveného v digitálnom prostredí môže obmedzovať priestor na osobné stretnutia.

„Preto dnes nevieme povedať, že sociálne siete, pornografia či online hry sú priamou príčinou poklesu se*uálnej aktivity. Pravdepodobnejšie ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú,“ dodáva Farkašová.

Zoznamky ponúkajú veľa kontaktov, ale málo blízkosti

Samostatným problémom môže byť únava zo zoznamovacích aplikácií, označovaná aj ako „dating app fatigue“. Aplikácie síce teoreticky ponúkajú väčšie množstvo možností na zoznámenie, široký výber však nemusí viesť k jednoduchšiemu vytváraniu stabilných vzťahov.

„Veľké množstvo možností môže prinášať únavu z výberu, menšiu ochotu investovať čas a energiu do jedného kontaktu a pocit, že vždy existuje ďalšia možnosť,“ vysvetľuje Farkašová.

Opakované odmietnutia, ghosting či krátkodobé a nejasné kontakty môžu zvyšovať frustráciu a neistotu. Človek môže postupne stratiť motiváciu pokračovať v zoznamovaní a zároveň nadobudnúť pocit, že každý potenciálny partner je ľahko nahraditeľný.

Takéto nastavenie komplikuje budovanie dôvery, bezpečia a záväzku, ktoré sú potrebné na vznik blízkeho vzťahu.

„Zoznamovacie aplikácie rozširujú možnosti kontaktu, ale samotné množstvo kontaktov ešte neznamená väčšiu šancu na kvalitný a stabilný vzťah. Niekedy môže byť výsledkom presný opak – veľa kontaktov, ale málo skutočnej blízkosti,“ dodáva psychologička.

Menej se*u nie je diagnóza

„Menej se*u nie je diagnóza. Neskorší začiatok se*uálneho života nie je problém. Ani človek, ktorý se* jednoducho nechce alebo ho potrebuje veľmi málo, nepotrebuje byť opravený,“ zdôrazňuje Guráňová.

Za podstatný považuje rozdiel medzi ľuďmi, ktorí se* nechcú a sú s tým spokojní, a tými, ktorí po blízkosti, intimite alebo potešení túžia, no niečo im bráni prežívať ich.

Prekážkou môže byť hanba, strach, negatívny vzťah k vlastnému telu, tlak na výkon, neschopnosť hovoriť o svojich potrebách, predchádzajúce negatívne skúsenosti alebo pocit, že telo človeka nie je dosť dobré.

„Nechcem ženy presvedčiť, že potrebujú viac se*u. Chcem, aby sme prestali intimitu považovať za luxus, ktorý si dovolíme až vtedy, keď je všetko ostatné hotové,“ vysvetľuje Guráňová.

Cieľom podľa nej nemá byť dostať mladých ľudí častejšie do postele. Ak však človek po intimite túži, mal by ju dokázať prežívať slobodne, vedome a bez pocitu, že musí niečo dokazovať.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing